Jazyková komunikácia, komunikačný reťazec

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: celestina (18)
Typ práce: Maturita
Dátum: 28.02.2023
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 530 slov
Počet zobrazení: 1 332
Tlačení: 74
Uložení: 238

Jazyková komunikácia, komunikačný reťazec

Komunikácia – sprostredkovanie informácií medzi vysielateľom (podávateľom, hovoriacim, pisateľom) a prijímateľom (adresátom, počúvajúcim, čitateľom), teda za komunikáciu sa považuje napr. aj tanec včiel, značkovanie teritória niektorými druhmi zvierat, štekot psov, ručanie jeleňov, posunková reč, úsmev, pokrútenie hlavou, žmurknutie a pod.

Jazyková komunikácia je sprostredkovanie informácií pomocou jazyka. Jazyková komunikácia je komplexný verbálno-neverbálny jav. Jadro a podstatu tvoria verbálne (jazykové) prostriedky – slová, vety, texty.

Zložky jazykovej komunikácie sú:

  • komunikačná situácia – jedinečná situácia, v ktorej prebieha komunikácia medzi dvomi alebo viacerými ľuďmi, napr. rozhovor lekára s pacientom a pod.;
  • komunikát – jazykový prejav, prehovor, text (v ústnej alebo v písomnej podobe);
  • komunikant – jednotlivec, ktorý sa zúčastňuje na komunikácií (v pozícií vysielateľa alebo prijímateľa).

SCHÉMA JAZYKOVEJ KOMUNIKÁCIE

Komunikácia sa uskutočňuje dvoma základnými spôsobmi – ústne a písomne.

Autor (komunikant) vytvára informáciu, ktorú chce odoslať (povedať) inému účastníkovi komunikácie. Informáciu (myšlienku) teda spracuje do jazykovej podoby (kóduje ju). Pritom je ovplyvnený vekom, vzdelaním, pohlavím, prostredím atď.

Komunikát(jazykový prejav, text, reč, správa – informácia). Môže mať podobu súvislého textu (román, fejtón, vtip) alebo nesúvislého textu (objednávka, poštový poukaz).

Prijímateľ (komunikant 2) – prijíma, a ak pozná rovnaký kód, dekóduje informáciu, porozumie jej (aj on je ovplyvnený vekom, vzdelaním, prostredím).

Kód – systém znakov a jazykových pravidiel. Prostredníctvom kódu prenáša informácia od odosielateľa k prijímateľovi. Typickým kódom je napríklad spisovná slovenčina. Ak účastníci komunikácie nemajú spoločný kód (napr. spoločný jazyk), resp. jeden z nich nebude poznať kód druhého, komunikácia neprebehne správne.

Kódovaním – meníme svoje myšlienky na zvukom zhmotnené slová a informáciu vysielame.

Dekódovaním – meníme signál (rečový, zrakový) na myšlienkový obsah v mozgu. Prijímateľ prijíma informáciu, ktorú vyslal autor, identifikuje ju.

Komunikačný kanál – je časť komunikácie, v ktorej sa prekonáva vzdialenosť medzi účastníkmi, napr. vzduch, signál a pod.

Komunikačný šum – sťažený prenos informácii, z čoho vyplýva nesprávne pochopenie informácie. (napr. nekvalitne vytlačený text, nečítateľné písmo, zlá výslovnosť a pod.)

Komunikačná situácia – súhrn sociálnych a technických podmienok, v ktorých sa komunikačná udalosť koná. Patrí do nej autor, adresát, vzájomný vzťah komunikantov, obsah jazykového prejavu, prostredie.

Druhy komunikácie:

  • ústna – písomná,
  • súkromná – verejná,
  • oficiálna – neoficiálna,
  • priama – nepriama,
  • monologická – dialogická.

Písomná komunikácia je dorozumievanie prostredníctvom písaného slova.

Súkromná komunikácia prebieha v súkromnej sfére.

Základné znaky:

  • časté používanie nespisovných slov, slangových výrazov, rodinné slová, nedokončené vety,
  • bohatá modalita viet – používanie rozkazovacích a opytovacích viet,
  • malá vzdialenosť medzi komunikujúcimi,
  • používanie výraznej gestikulácie a mimiky.

Verejná komunikácia prebieha vo verejnej sfére, v prostriedkoch masovej komunikácie.

Základné znaky:

  • používanie spisovného jazyka, zdvorilostných formuliek a odborných výrazov,
  • väčšia vzdialenosť medzi komunikujúcimi,
  • minimálne využívanie gestikulácie a mimiky.

Oficiálna komunikácia je dorozumievanie, ktoré sa realizuje vo verejnej sfére, na úradoch.

 Neoficiálna komunikácia je dorozumievanie, ktoré sa realizuje v súkromnej sfére.

Priama komunikácia je spôsob dorozumievania, pri ktorom sú obaja účastníci v priamom kontakte.

 Nepriama komunikáciaje dorozumievanie, pri ktorom účastníci nie sú v tej istej chvíli na rovnakom mieste.

 Monológ- samostatný prehovor osoby(opak dialógu), v umeleckej literatúre ním lit. Postava vysvetľuje niektoré súvislosti resp. reaguje na konkrétnu situáciu v deji

Vnútorný monológ- špecifická výpoveď osoby, ktorú adresuje sama sebe. Zachytáva myšlienky človeka vo chvíli ich zrodu.

Dialóg- rozhovor medzi dvoma alebo viacerými osobami, musí mať aspoň dve repliky, replika musí nadväzovať na predchádzajúcu repliku. 

Princípy komunikácie: 1. princíp kooperácie

  1. princíp zdvorilosti
  2. princíp irónie

Neverbálnu zložku predstavujú mimojazykové prostriedky (to čo sprevádza reč), zrakový kontakt, mimika, gestika, proxemika(vzdialenosť medzi odosielateľom a prijímateľom.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.017 s.
Zavrieť reklamu