Hláska je základná jednotka fonetiky. Hláska je najmenšia zvuková jednotka. Je to rečovými orgánmi utvorený a vyslovený zvuk ustáleného znenia, t. j. rečové orgány sú pri tvorení a vyslovovaní hlásky v istej polohe. Hláska je konkrétnou realizáciou fonémy v reči.
- ako sa hlásky tvoria
- ako ich počujeme
- ako sa správajú v spojení s inými hláskami
Fonéma je zvuková jednotka, ktorá je schopná rozlišovať význam slov alebo tvarov. Jedna fonéma môže mať rôzne varianty. Varianty konkrétnej fonémy však nerozlišujú význam slov, napr. dve varianty tej istej fonémy n v slovách Jano- Janko.
- ktoré zvuky ľudskej reči sa využívajú na dorozumievanie v jazyku
- pomocou ktorých zvukov sa
v jazyku rozlišujú slová a tvary
- aké vlastnosti zvukov sú dôležité pre rozpoznávanie zvukov
ap.
Graféma je najmenšia grafická jednotka (písmeno). Slovenská abeceda má 46 písmen (grafém). Platí zásada, že jednej fonéme zodpovedá jedna graféma.
Výnimkou z tohto pravidla je napr.:
- písanie i a y na
zaznamenanie jednej fonémy
- použitie dvoch grafém ch, dz, dž, na zapísanie jednej fonémy
- písanie d, t, n, l, ktoré nahrádzajú
ď, ť, ň, ľ, ak po nich nasleduje -e, -i alebo dvojhláska
Slovenské hlásky sa členia na samohlásky, dvojhlásky a spoluhlásky. Slovenčina má 11 samohlások, 4 dvojhlásky a 29 spoluhlások.
- sú tóny
- počas ich artikulácie hlasivky kmitajú
- pri ich vyslovovaní ostáva
priechod výdychového prúdu voľný
- sú základom slabík, t. j. majú slabikotvornú funkciu
Dlhé samohlásky vyslovujeme približne dvojnásobne dlhšie ako krátke samohlásky.
- sú spojením dvoch samohláskových prvkov v jednej
slabike
- dvojhlásky majú slabikotvornú funkciu
- dvojhlásky sa vyslovujú vždy v jednej slabike, napr. trie-da, se-dia
-
všetky dvojhlásky sú z hľadiska trvania dlhé
- prvá hláska je tlmená, druhá je výraznejšia, smerom k druhej dvojhláskovej časti
výraznosť stúpa, sú teda stúpavé
- sú šumy, čiže na rozdiel od samohlások vzduchový prúd
naráža pri tvorbe spoluhlások na nejakú prekážku
- spoluhlásky sa v slovenčine môžu členiť podľa viacerých kritérií, napr.
podľa artikulujúceho orgánu, podľa miesta alebo spôsobu artikulácie, podľa účasti hlasu alebo nosovej dutiny, podľa trvania, podľa
sluchového dojmu
- z praktického hľadiska je najdôležitejšie členenie spoluhlások podľa vplyvu na pravopis i-y (tvrdé – mäkké –
obojaké) a podľa účasti hlasiviek pri ich artikulácii (znelé – neznelé)
- po mäkkých spoluhláskach sa v domácich slovách píše mäkké i/í
- po tvrdých spoluhláskach sa v domácich
slovách píše tvrdé y/ý
- po obojakých spoluhláskach sa zvyčajne píše mäkké i/í, ale vo vybraných skupinách slov (vybrané slová)
sa po nich píše tvrdé y/ý
Rozdelenie spoluhlások podľa znelosti
Znelé párové b d ď g dz dž z ž
h v
Neznelé párové p t ť k c č s š ch f
- zvyšné spoluhlásky sú nepárové
Znelé nepárové (zvučné) m n ň l ľ ĺ r ŕ j