Zvukové jazykové prostriedky

Zvukové jazykové prostriedky

• JAZYK – systém, súbor znakov a pravidiel ich používania
• REČ - ľudská schopnosť tvoriť artikulované zvuky a pomocou nich sa dorozumievať

- konkrétne použitie jazyka: rečová činnosť, rozprávanie

Jazyková komunikácia

• Má zvukovú aj písanú podobu
• Hlasom dokážeme dodať obsahu nášho prehovoru rôzny informačný náboj (šepot, krik, použitie ironického tónu, ...)
• Hlas človeka prezrádza jeho citové rozpoloženie ale i autorský zámer
• Jazykovou komunikáciou sa zaoberajú fonetika a fonológia

Fonetika

• Opisuje tvorenie zvukov reči rečovými orgánmi (dutiny-nosová, ústna, hrdlová, hlasové orgány-hrtan, hlasivky, vlastné artikulačné orgány – jazyk, čeľusť, podnebie, pery)
• Skúma akustické vlastnosti zvukov reči, neposudzuje zmysel slov
• Hláska – základná jednotka fonetiky

- najmenšia zvuková jednotka reči, ktorá je konkrétnou podobou fonémy

Fonológia

• Všíma si fungovanie zvukov ľudskej reči pri používaní jazyka
• snaží sa odhaliť zákonitosti, podľa ktorých sa utvárajú zo zvukov slová
• Skúma vzájomné vzťahy medzi fonémami
• Fonéma – základná jednotka fonológie

Fonetická transkripcia – fonetický zápis textu

 (kyslý-[kisli:] )

Zvukové javy v reči

• Artikulácia – tvorenie hlások rečovými ústrojmi, ktorých pohybmi segmentujeme text
• Hlásky – menšie časti (segmenty) jazykového prejavu, ktoré v reči nefungujú samostatne
• Modulácia hlasu – úprava artikulačného prúdu reči, čím vznikajú ďalšie zvukové javy – nesúvisí s artikuláciou, realizuje sa na suprasegmentoch (väčších jednotkách) – slabikách, slovách, vetách, texte (sila hlasu, tempo reči, prestávky, zafarbenie hlasu – timbre)

Tónová modulácia reči
(výška tónu hlasu)

• Melódia - tónové vlnenie slabík vetného úseku
  • na základe melódie sa v slovenčine rozlišujú typy viet podľa obsahu/modálnosti: oznamovacie, opytovacie, ....
  • Signalizuje ukončenosť a neukončenosť výpovede
  • Klesavá – kadencia – uspokojivo končiaca melódia oznamovacích, rozkazovacích, želacích a zvolacích viet a doplňovacích otázok
  • Stúpavá – antikadencia – neuspokojivo končiaca melódia zisťovacích opytovacích viet
  • Polokadencia – neuspokojivo nekončiaca melódia – naznačuje, že výpoveď ešte neskončila (stúpavá – pri prestávke v reči, rovná – veta na jedno nadýchnutie)

Silová modulácia

Prízvuk - v každom jazyku sa ustáli na rôznych miestach

• slovenský prízvuk patrí k nepohyblivým, stálym prízvukom
• V spisovnej slovenčine zdôrazňujeme 1.slabiku slova
• s prízvukom súvisí rytmus reči, ktorý má osobitné miesto v poetickom texte

• Rozloženie prízvuku v rôznoslabičných slovách:

-dvojslabičné slovo: noha (_u)

-trojslabičné slovo: dobový (_uu)

-štvorslabičné slovo: pesničkový (_u/_u)

-päťslabičné slovo : nezmieriteľnosť (_uu/_u)

-šesť a viacslabičné slovo : matematikárka (_u/_u/_u)

• vo viac ako trojslabičných slovách prvý prízvuk považujeme za hlavný ostatné za vedľajšie
• Na prízvuku je založený sylabotonický veršový systém (Vajanský, Hviezdoslav)
• Príklonky – neprízvučné slová, ktoré sa pripájajú k predchádzajúcemu slovu s prízvučnou slabikou (som, si, je, sme, ste, sú, zámená: ja, ti , ju, nás, ich, ....., častica by)
• Predklonky – jednoslabičné spojky a častice(a, i , aj, len, či...) - pri tvorení jambu (U-)

Dôraz (vetný prízvuk)

-realizuje sa tak, že sa výrazne zosilní výslovnosť prvej slabiky slova

-pomáha nám významovo, rytmicky a melodicky členiť vetu.

-od polohy dôrazu závisí zmysel celej vety

- v pokojnej reči – na poslednom slove vety

 - vo vzrušenej reči – podľa uváženia hovoriaceho (na preňho dôležitom slove) – vyjadruje subjektívny postoj hovoriaceho k obsahu prehovoru

Časová modulácia

• dĺžka času, za ktorý sa realizuje zvukový jav reči
• ovplyvňuje kvantitu (výslovnosť dlhej hlásky na rozdiel od krátkej trvá takmer dvakrát tak dlho), prestávku (pauza na nadýchnutie), tempo a rytmus reči
• Na striedaní krátkych a dlhých slabík je založení časomerný prozodický systém (Kollár, Hollý – používali daktyl –UU a spondej – – )

Tempo reči

• množstvo slabík vypovedaných za časovú jednotku
• ovplyvňuje ho dĺžka slov v jednotlivých jazykoch
• je súčasťou individuálnej charakteristiky človeka, závisí od temperamentu, osobného postoja hovoriaceho, obsahovej nasýtenosti textu (ak sú v texte termíny a pojmy – pomalšie tempo)
• Obsahovo náročnejšie, oficiálne, slávnostné prejavy a referáty – pomalšie tempo
• Ženy hovoria rýchlejšie ako muži

Rytmus – vzniká pravidelným striedaním istého akustického prvku (napr. prízvuku)

- konkrétne rytmické usporiadanie textu

- jednotka: takt

Metrum – rytmická schéma verša, norma podľa ktorej básnik tvorí verš

- ideálna schéma, ku ktorej rytmus smeruje

- jednotka: stopa (skupina hlások s jedným metrickým dôrazom, napr. –UU )

Prestávka
(pauza)

• prerušenie rečového prúdu na určitý čas
• členíme ňou reč na kratšie a dlhšie vetné úseky (frázovanie) – snažíme sa neoddeliť významovo súvisiace časti textu
• Druhy: - fyziologická (na nadýchnutie)

- významová – ohraničuje logické úseky (nemusí byť vždy tam, kde je čiarka či spojka)

- umelecká/dramatická – vytvára napätie vo vnútri textu

• druhy podľa dĺžky trvania:

- kratšia – na konci jedného vetného úseku

- dlhšia – na konci vety alebo súvetia

- umelecká pauza

Kvalitatívna modulácia reči

Zafarbenie hlasu (timbre)

• Je dané geneticky
• Možno ho využiť aj ako štylizujúci prostriedok napr. reprodukčný (rozprávanie príbehu), recitačný (prednes), reklamný (telepredaj), rituálový (kázeň)
• Závisí od anatomicko-fyziologických vlastností človeka (existuje nižšie/vyššie posadený hlas, nosový, hrdlový, zastretý hlas, ...)

Štylistické využitie zvukovej stránky slov

• Rým - zvuková zhoda slabík na konci veršov

Druhy: - združený

- striedavý

- obkročný

- prerývaný

- postupný

- gramatický

• zvukomaľba - napodobňuje zvuky – napr. prírody, pracovné zvuky, ...

Výberom zvukov sa autor snaží zachytiť atmosféru, či zvuk zobrazovaného javu (dunenie vody, prevaľovanie vĺn, pukot pušiek...)

• paronomázia - využíva opakovanie slovných základov v odvodených slovách (slávme slávne Slávúv slavných....)
• aliterácia - zvuková zhoda na začiatku slov (autor vyberá slová s rovnakými hláskami alebo hláskovými skupinami)

Vykrádači vydierali vynálezcu Vincenta, vzdelaného vedca, ktorý vymyslel vysávač.

• Eufónia – ľubozvučnosť - veľa samohlások v slovách

Zámerné využívanie a organizácia zvukových vlastností hlások a skupín hlások, čím sa dosahuje emocionálnosť a expresívnosť textu

• Jej opakom je kakofónia – neľubozvučné (ťažké) usporiadanie hlások a slov – napr. jazykolamy

ORTOEPIA

• náuka o zvukových normách spisovného jazyka (o správnej výslovnosti)
• Kodifikačná príručka pre zvukovú rovinu spisovnej slovenčiny – Pravidlá slovenskej výslovnosti (A. Kráľ)
• Správnu výslovnosť určuje ortoepická norma
• Výslovnostné štýly:
  • VYSOKý – verejné oficiálne prostredie, umelecké texty, slávnostné prejavy. Komunikanti využívajú spisovnú slovenčinu
  • NEUTRáLNY – v súkromnom a pracovnom styku, ak je medzi komunikantmi spoločenský odstup (starší/mladší, prostredie školy, ....)
  • Nižší – všade tam, kde je medzi komunikantmi neoficiálny alebo priateľský vzťah. Vyskytujú sa v ňom aj odchýlky od výslovnostnej normy (prejavuje sa napr.miestny dialekt)
• Poruchy výslovnosti : Rotacizmus – ráčkovanie, hrot jazyka nekmitá

Sigmatizmus – šušlanie – nesprávna výslovnosť sykaviek (s,z,š,ž,c,č)

• Logopédia – odbor zaoberajúci sa prevenciou a nápravou porúch výslovnosti
• slová cudzieho pôvodu – ich výslovnosť ovplyvňuje miera zdomácnenia slova a prispôsobenia sa slovenčine

Grafické jazykové prostriedky
PíSMO

• písmo=súbor grafických znakov (písmen, grafiem, litier)

- pôvodne vzniklo ako záznam udalostí nezávislý od akustickej reči

- objavenie písma (klinové písmo, neskôr Egypt – hieroglyfy) – ľudstvo mohlo ľahšie zachovávať a odovzdávať svoje vedomosti a skúsenosti

• PÍSMENO (GRAFéMA)

- najmenšia grafická jednotka, ktorá zaznamenáva fonému

- slovenčina má 46 grafém: 1fonéma=1graféma

ALE!!!

i, y – 2 grafémy pre 1 fonému

d, t, n, l – nahrádzajú fonémy ď, ť, ň, ľ,

ak po nich nasleduje i, e, ie, ia, iu

ch, dz, dž – spojenie 2 grafém na zapísanie 1 fonémy

x – vyslovíme ako ks, ale zapíšeme len 1 grafémou

ortografia
pravopis

• pravopis sa formoval dlhé stáročia a tento proces ešte stále nie je ukončený
• pravopis – sústava písmen a pravidlá používania písmen na zachytávanie a nahrádzanie zvukovej reči
• pravopisná norma – pravidlá, podľa ktorých píšeme

- vytvárajú ju po dohode jazykovedci

• medzníky vo vývoji pravopisu
• 1787 – A. Bernolák – fonematický pravopis – píš ako počuješ (nemá y, označuje mäkkosť)
• 1843 – Ľ. Štúr, Hodža, Hurban – fonematický pravopis (nemá y, ľ, označuje mäkkosť)
• 1852 – M. Hattala – etymologický princíp pravopisu – dôležitý je pôvod slov (rozlišuje i/y; e/i – zmäkčujú predchádzajúcu spoluhlásku)
• pravopisné princípy
• fonematický – jedna a tá istá fonéma, schopná rozlišovať význam slov a tvarov, píše jedným a tým istým písmenom
• morfematický – zabezpečuje, že sa zachováva jednotná podoba napísaných slov, aj keď sa pri výslovnosti niektoré hlásky menia zo znelých na neznelé alebo opačne
• etymologický – prihliada na to, akú podobu mali slová v staršej podobe jazyka (napr. písanie i/y), resp. pri písaní cudzích slov
• gramatický – určuje, že sa píše napr. rovnako N prídavných mien vzoru pekný a iných slovných druhov, ktoré sa skloňujú podľa toho vzoru 
• pravidlá o spodobovaní a rytmickom krátení