Klasifikácia jazykových štýlov - funkcie, delenie
Jazyk – základná funkcia je komunikatívna (dorozumievacia)- to, aké jazykové prostriedky sú najvhodnejšie z hľadiska jazykovej komunikácie, skúma vedný odbor jazykovedy – štylistika (najmä v rámci funkčných jazykových štýlov)
- skúma jazyk. prostriedky z hľadiska ich výberu, spôsobu a vhodnosti ich využitia v rôznych druhoch textu. Jej hlavným cieľom je skúmanie toho, ako jazyk.prostriedky prispievajú k naplneniu cieľa a zámeru, ktorý autor svojím jazykovým prejavom sleduje
- výber a spôsob využitia výrazových prostriedkov určuje funkcia jazykového prejavu (na základe nej rozlišujeme jazykové štýly) a štýlová norma (je pružná a dynamická; predstavuje súhrn pravidiel na výber jaz. prostriedkov vzhľadom na typ komunikačnej situácie; jej základným kritériom je ne/vhodnosť v istej komunikačnej situácii)
Jazykový štýl – spôsob prejavu, ktorý vzniká cieľavedomým výberom a usporiadaním jazykových a mimojazykových prostriedkov s ohľadom na tému, situáciu, funkciu a zámer autora.
Funkčné jazykové štýly delíme:
1. STARŠIA KLASIFIKÁCIA:
- štýly verejného styku: náučný, publicistický, administratívny, umelecký, rečnícky,
- štýly súkromného styku: hovorový.
2. NOVŠIA KLASIFIKÁCIA:
- kritérium na členenie jazykových štýlov je miera účasti autora na výstavbe prejavu.
- objektívne štýly: náučný, administratívny,
- objektívno-subjektívne štýly: publicistický, rečnícky,
- subjektívne štýly: hovorový, umelecký.
Štýlotvorné činitele ovplyvňujú výber výrazových prostriedkov, členia sa na:
1. Subjektívne štýlotvorné činitele, ktoré ovplyvňuje autor textu.
Patria sem:
a) povahové črty autora, jeho návyky a záľuby, temperament, citové založenie, psychický stav,
b) biologické faktory (pohlavie, vek),
c) dosiahnuté vzdelanie,
d) jazykové a komunikačné schopnosti.
2. Objektívne štýlotvorné činitele sú nezávislé od autora textu. Patria sem:
a) téma (predmet prejavu),
b)funkcia prejavu – t.j. zameranie, cieľ prejavu. Základné funkcie: komunikatívna (dorozumievacia), informačná, získavacia, ovplyvňovacia, estetická,
c) prostredie – komunikačná situácia, počas ktorej prejav vzniká
d) forma prejavu – spôsob realizácie prejavu ( ústny alebo písomný)
e) adresát – osoba, ktorej je prejav určený.
- môže byť prítomný (v priamom kontakte s autorom prejavu) aj neprítomný(medzi
autorom a adresátom je nepriamy kontakt),
f) miera pripravenosti prejavu – t.j. či je téma daná alebo ide o improvizáciu.
Podľa objektívnych štýlotvorných činiteľov rozdeľujeme jazykové prejavy na:
1. ústne alebo písomné
2. pripravené alebo nepripravené
3. monologické alebo dialogické
4. verejné alebo súkromné
5. jazykové prejavy, pri ktorých je adresát prítomný alebo neprítomný
Funkcie jazykových štýlov sú:
· hovorový štýl – komunikatívna
· publicistický štýl – komunikatívna, presvedčovacia, informačná, získavacia, ovplyvňovacia
· náučný štýl – odborno-dorozumievacia
· administratívny štýl – hospodársko – správna, t.j. taká, ktorá sa využíva na komunikáciu medzi úradníkmi, resp. medzi občanmi a úradníkmi
· umelecký štýl – estetická, komunikatívna; krížia sa spolu
· rečnícky štýl – komunikatívna, presvedčovacia, propagačná
Zones.sk – Najväčší študentský portál