Za kodifikovanú podobu štátneho jazyka Slovenskej republiky sa oficiálne vyhlasujú
všeobecne platné a všeobecne záväzné normy spisovného jazyka, ktoré obsahujú tieto kodifikačné príručky:
a) Pravidlá slovenského pravopisu. 3. vyd. Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2000.
b) Krátky
slovník slovenského jazyka. 3. vyd. Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1997.
c) KRÁĽ, Á.: Pravidlá
slovenskej výslovnosti. 3. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1996.
d) RUŽIČKA, J. a kol.: Morfológia
slovenského jazyka. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1966.
Základné (kodifikačné)
slovníkové práce o súčasnej slovenčine:
Pravidlá slovenského pravopisu sú základnou pravopisnou príručkou objasňujúcou
pravopisnú sústavu spisovnej slovenčiny. Uvádzajú sa v nej všetky pravopisné pravidlá, podľa ktorých sa má postupovať pri tvorbe
písaných jazykových prejavov, spolu s množstvom konkrétnych príkladov.
Obsahujú kapitoly o písaní jednotlivých hlások,
osobitne o písaní i, y o písaní slov cudzieho pôvodu, o písaní veľkých písmen najmä vo vlastných menách, o rozdeľovaní slov, o prepise
z iných grafických sústav, o písaní interpunkčných znamienok. Okrem toho obsahujú prehľad skloňovania a časovania, prehľad uplatňovania
pravidla o rytmickom krátení a tvorenia ženských priezvisk
Súčasťou Pravidiel slovenského pravopisu je pravopisný a gramatický
slovník, v ktorom používateľ nájde základnú pravopisnú podobu vyše 69 000 slov (aj vlastných mien) spolu s niektorými základnými
gramatickými informáciami, a zoznam obcí na Slovensku spolu s príslušnými obyvateľskými menami a prídavnými menami.
Krátky slovník slovenského jazyka je jednojazyčný výkladový slovník jednozväzkového typu. Jeho cieľom je zachytiť a
lexikograficky opísať najpoužívanejšiu slovnú zásobu súčasnej spisovnej slovenčiny v rozsahu asi 60 000 slov. V slovníku používateľ
nájde predovšetkým najdôležitejšie údaje o význame zachytených slov a o slovotvorných, synonymických, antonymických, ako aj homonymických
vzťahoch medzi slovami. Dôležitý zdroj informácií, ktorý používateľ slovníka ocení, spočíva v tom, že slovník prináša hláskovo i
písomne (pravopisne) kodifikované podoby slov, základné gramatické vlastnosti slov a ich zaradenie zo štýlového alebo funkčného hľadiska,
pričom sa výraznejšie ako v doterajších vydaniach diferencujú spisovné a nespisovné, príp. nesprávne slová a výrazy.
Podľa zamerania na synonymické, antonymické, homonymické, frazeologické, slovníky cudzích slov,
terminologické (obsahujú termíny z istého vedného odboru a definície ich významu),
nárečové (obsahujú nárečové slová a ich spisovné ekvivalenty alebo vysvetlenie ich významu),
historické (obsahujú historickú slovnú zásobu, vysvetlenie významu slov a ich dobové použitie), pravopisné (ortografické),
výslovnostné (ortoepické),
etymologické (obsahujú vysvetlenie procesu vzniku slova a jeho pôvodného významu),
morfematické, frekvenčné, retrográdne a rôzne špeciálne slovníky, napr. slovníky slangu, slovníky nárečovej oblasti, slovníky literárnych pamiatok, slovníky správnych a nesprávnych výrazov, tematické slovníky (obsahujú slová zoskupené podľa tém).
Dobré ovládanie synoným
znásobuje vyjadrovaciu pohotovosť a umožňuje dodať textu želateľnú presnosť, výstižnosť a zároveň aj výrazovú pestrosť. Je známe,
že čím je jazyk rozvinutejší, tým sú synonymické vzťahy medzi jednotkami slovnej zásoby zložitejšie a bohatšie.
Za synonymá
sa v slovníku pokladajú nielen slová významovo totožné, ktoré sa svojím významom celkom kryjú, ale aj slová významovo blízke, t. j.
také, ktoré popri významovej zhode vykazujú aj isté rozdiely. Tieto rozdiely sa bežne nazývajú významovými odtienkami.
A hoci toto tradičné pomenovanie nie je vedecky celkom presné, predsa dobre postihuje fakt, že pri synonymách sa vníma, skúma a opisuje nielen zhoda, lež aj isté rozdiely. To, čo synonymá s určitými významovými odlišnosťami spája, je totožný pojem. To značí, že pre jeden pojem jestvuje v jazyku viacero označení, viacero slov, ktoré plnia rozličné funkcie.
Podstatou týchto
slovníkov je vysvetľovať pojmové obsahy termínov. Jadrom každého hesla je definícia a k nej sa s pravidla z praktických príčin dodáva
príklad.
Terminologický slovník uvádza abecedný zoznam termínov – odborných názvov z vedeckých odborov a ich vysvetlenie.
Napr. Letecký terminologický slovník, Matematická terminológia, názvoslovie anorganických látok, Právnický terminologický slovník,
základná jazykovedná terminológia atď.(Catlíková, 2004)
V terminologickým slovníku pojmových obsah termínu sa vyloží
prostredníctvom definície. Definície sa čerpajú z vedeckých monografií, ktoré napísali poprední veci príslušnej vednej oblasti. Definícia
je základná črta ktorou sa termín odlišuje od takzvaného bežného slova národ
Obsahuje
ustálené slovné spojenia, frazeologické jednotky aj s ich výkladom. Sú to slovníky viacslovných pomenúvacích jednotiek, frazeologizmov –
frazeologických zrastov, frazeologických celkov, frazeologických spojení, niekedy i združených pomenovaní, okrídlených slov, prísloví,
porekadiel, pranostík, riekaniek, želaní, hádaniek, atď.
Vo frazeologickom slovníku sa frazeologické jednotky dávajú pod tzv.
heslové slová usporiadané abecedne. Pri frazeologických jednotkách sa označuje ich viacvýznamovosť, synonymita a štýlová príslušnosť.
ného jazyka vrstvám alebo vyjadrujú jemné významové odtienky
Vo výkladovom slovníku sa
slová vysvetľujú nielen zo sémantického a gramatického hľadiska, ale aj z hľadiska expresívneho a štylistického.
Uvádza sa v
ňom aj pravopis a výslovnosť slov. niekedy a uvádzajú aj údaje etymologického rázu. Vo výkladovom slovníku bávajú i frazeologické zvraty,
netvoria však samostatné heslá. Zaraďujú sa do hesiel tých slov, ktoré predstavujú dominanty frazeologického spojenia.
Výkladový slovník súčasného jazyka býva zároveň i normatívnym. Heslo výkladového slovníka obsahuje zvyčajne lexikálne, gramatické,
ortografické a ortoepické údaje.
Štylistické hodnotiace skratky vo výkladovom slovníku slovenského jazyka býva: hovor.
(hovorové), kniž. (knižné), bás. (básnické), nár. (nárečové slová), pejor. (pejoratívne), slang. (slangové), expr. (expresívne), iron.
(ironizujúce), zastar. (zastarané), arch. (archaické) a podobne.
Z lexikálnych údajov tu nájdeme sémantiku slova (ak je slovo viac
významové, uvádzajú sa všetky významy), štylistické charakteristiky slov a údaje o pôvode slov. z lexikálnych údajov
ukon
Je dvojjazyčný, je to najrozšírenejší druh slovníka rozličnej veľkosti. – od školských až po akademické. V slovenčine dodnes vyšlo nespočetné množstvo prekladových slovníkov z rôznych svetových jazykov (slovensko – ruský, slovensko – anglický, slovensko – nemecký, slovensko – taliansky a pod.). Slová v prekladových slovníkoch sú usporiadané abecedne. Slová z materinského jazyka sa v ňom prekladajú do cudzieho jazyka a naopak. Tieto slovníky spravidla obsahujú aj gramatické tabuľky prípadne krátky náčrt gramatiky jazyka. čujú
Má dvojakú úlohu. Vysvetľuje nielen
význam, ale aj pôvod cudzieho slova. Preto sa v ňom uvádza i jazyk, z ktorého dané slovo prešlo do materinského jazyka.
Za
objasňovaným slovom sa v zátvorkách vyznačuje jazyk, z ktorého slovo pochádza a hneď potom sa vysvetľuje jeho význam.
V
slovníkoch tohto druhu bývajú aj odkazy na pôvod cudzieho slova: spomína sa grécky a latinský vplyv a málo sa berie alebo sa neberie do úvahy
národný jazyk, z ktorého mohli byť slová prevzaté, t. j. obchádza sa sprostredkujúci jazyk, prostredníctvom ktorého sa cudzie slová dostali
do jazyka, v ktorom je slovník cudzích slov zostavený. použitia slov vo frazeologických zvratoch. toho istého pojmu.