Lexikológia, štýlové rozvrstvenie SZ
LEXIKOLÓGIA – náuka o slovnej zásobe (SZ)ˇ- lexike.
SZ - jadro - najfrekventovanejšie slová
- je to
pomerne stála skupina slov, vyvíja sa pomaly
- napr. Zem, voda, otec, brat, obloha...
- okraj - dynamická, menlivá časť
SZ
- napr. zastarané slová, neologizmy
Individuálna SZ – súbor slov jednotlivca; závisí od veku, vzdelania,
profesie...
a) aktívna – slová nielen pozná, ale i aktívne používa
b) pasôvna – slová pozná, ale v bežnej komunikácii
nepoužíva
ČLENENIE SZ ZO ŠTYLISTICKéHO HĽADISKA
1. štylisticky bezpríznakové (neutrálne
slová)
- možno ich použiť v ktoromkoľvek jazykovom štýle; patria do jadra SZ
2. štylisticky príznakové (zafarbené)
slová
-členia sa podľa toho, o aký štylistický príznak ide:
a) podľa obsahu:
- termíny
(odborné názvy) – umožňujú presné a jednoznačné vyjadrovanie
lingvistika, fotosyntéza,
- tu patria aj –
kancelarizmy (v admin. textoch)
pohľadávka, faktúra, platca, dokumentovať
- žurnalizmy
(publicizmy) – v publicistických textoch
iniciatíva, atentát, integračné úsilie, etnoturistika....
-
hovorové slová – v súkromnom prejave
futro, žúrovať, frfľať, slepák
- knižné slová – v
písomných textoch, v ústnej podobe sa nezvyknú používať
milota, riava, svätyňa, kradmý
tu patria aj – poetizmy
(básnické slová)
kdes´, luna, vesna, lkať, deva, krásnota
- biblizmy : manna, koráb, kalich, Jehovah...
b) podľa pôvodu
- domáce - majú domáci pôvod, pochádzajú z počiatkov nášho národa, zväčša
indoeurópskeho
pôvodu
tri, deň, dom, matka, noha, kniha
- cudzie - prebrali i preberajú sa z cudzích
jazykov, najmä z ANJ
- využitie: najmä v náučných textoch
a) zdomácnené – nepociťujeme ako cudzie: rádio,
televízor, auto
b) internacionalizmy (medzinárodné slová) – vyskytujú sa v minimálne 3 rozdielnych
jazykoch
volejbal,
server, summit, substantívum
- doslovené preklady = KALKY (geo/grafia = zemepis)
- proces udomácňovania cudzích slov sa
prejavuje najmä v pravopise
speaker-spíker; dealer-díler; hattrik – hetrik
c) podľa spisovnosti
- spisovné slová – patria do SZ spisovného jazyka, sú kodifikované v normatívnych príručkách
- nespisovné slová
– použitie obmedzené na úzky okruh textov
- dialektizmy (nárečové slová)
švábka, bandurky, grule,
krumple
- slangové slová - súbor nespisovných pomenovaní, ktoré používa len istá
sociálna skupina
ľudí; vznikajú často deformáciou známych slov
– kilo (100 Sk), fáro, klasák...
- profesionalizmy –
používajú príslušníci istej profesie
PFič-ka, KOP-ka
- argot – tajná šifrovaná reč (na tajné
dorozumievanie) mafia, ľudia deklarov.
spol., blcha – stopa po inj. striekačke
- žargón – súbor slov a
výraz. prostriedkov istej (sociálnej; profesnej) skupiny
ľudí. Snaha o vyjadrenie nadradenosti: napr. pán z Chudobíc (hungarizmy) a
pod.
d) podľa dobovosti (doby používania)
- neologizmy - novovzniknuté slová alebo
spojenia slov, často prevzaté,
mobilný telefón;ipod, skype
tu patria aj okazionalizmy – príležitostné
slová
sladkoústny, rešpektuchtivý
- zastarané slová – dnes sa už nepoužívajú, dostali sa na okraj SZ
- archaizmy – nahradili ich novšie slová
mrazivo-zmrzlina, mravy-správanie, movitý-zámožný,
lajblík-vesta,
sklep-obchod
- historizmy – kedysi pomenúvali predmety, povolania apod., ktoré dnes už
neexistujú, v súčasnej slovenčine nemajú synonymá; vyskytujú sa v
historických textoch
zlatka, groš, dukát, dráb,
vicišpán...
e) podľa expresívnosti (citového zafarbenia)
I. BEZPRÍZNAKOVÉ = nocionálne,
neutrálne
II. PRÍZNAKOVÉ = expresívne (emocionálne) slová
1. Kladný
postoj
- deminutíva (zdrobneniny) na vyjdrenie- pozitívneho vzťahu – mamička, Janko
- pomenovania drobných vecí -
noštek, ručička
- eufenizmy- zjemňujúce slová
zaspať naveky (zomrieť), mať dobrú náladu (byť opitý)
-
hypokoristiká – maznavé slová
holúbok (osoba), čučoriedka (mladé dievča)
2. Záporný
postoj
- augmentatíva (zveličujúce slová)
psisko, dlhočierny
-
dysfemizmy- opak eufemizmov; zdôraznenie zápornej vlastnosti
hnát (končatina), chajda (dom) + nadávky: zmija (= osoba)
- pejoratíva – hanlivé slová: žbrnda, pracháč, mamľas, laba (ruka)
- vulgarizmy – hrubé,
neslušné výrazy
S L O V O . T R I E D E N I E S L OV
Slovo – univerzálna jednotka jazyka -
vystupuje vo všetkých jazykových rovinách,
t.j. zaoberajú sa ním i ďalšie jazykové disciplíny – ustálený, ako
celok
premiestniteľný sled hlások, ktorý má svoj vlastný lexikálny a gramatický
význam.
lexikálny význam slova = vecný obsah slova, ktorý označuje jav skutočnosti.
3. slovo
nemôže bez neho existovať (napr. dom- budova, stavba na bývanie)
gramatický význam slova
= schopnosť slova vyjadriť gramatické kategórie (napr. rod, číslo, pád substantív) alebo vzťahy, do
ktorých môže slovo do vety vstúpiť (nadradenosť-podradenosť)
lexikálny význam slova + gramatický význam slova = úplný
význam slova
T r i e d e n i e s l o v
Slová rozdeľujeme na základe:
A. LEXIKÁLNEHO VÝZNAMU:
l. jednovýznamové – pomenúvajú len l skutočnosť, označujú práve jeden
význam
napr. - vlastné mená (Liptov, Dunaj, Magda ap.)
- odborné názvy (kyslík, ruský jazyk, hydrosféra ap.)
- bežné
pomenovania (chlapec, stôl, vlak ap.)
2. viacvýznamové – pomenúvajú viacero rôznych skutočností,
majú viacero významov (pričom tieto významy sa podobajú, navzájom nejako súvisia)
Mnohoznačnosť slov
nazývame p o l y s é m i a .
Rozlišujeme pri nich:
a) základný, prvotný význam – napr.
matka- žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu
hlava – časť ľudského tela
b) odvodený, druhotný (prenesený) význam
matka – označenie včelej kráľovnej
Odvodený význam vzniká prenášaním významu:
- na
základe vonkajšej podobnosti:
METAFORA: oko (ľudské- na sieti), líška (zviera - prefíkaný človek)
- na základe
vnútorných súvislostí:
METONÝMIA: dedina má strach, číta Kukučína
SYNEKDOCHA: pars pro toto (časť za celok):
nevstúpi tu ani noha = (nikto)
požiadal ju o ruku, totum pro parte (celok namiesto časti): Mikuláš vyhral nad
Zvolenom = (hokejisti)
B. VÝZNAMOVÝCH SÚVISLOSTÍ; VZŤAHOV MEDZI VÝZNAMAMI
SLOV
- synonymá – rovnoznačné slová
- majú rôznu formu, ale
rovnaký alebo podobný význam
a) úplné – slová majú totožný (identický význam)
tlakomer-barometer, jazykoveda-
lingvistika, okno-oblok
b) čiastočné – slová majú podobný význam (je medzi nimi významový
odtienok)
piecť- vypekať, plakať- nariekať, dážď – lejak
tvoria tzv. synonymické rady (viac ako 2 synonymá)
(náhľad-názor-mienka; usnúť-zomrieť-skapať)
štylistické využitie: - zbavujú jaz. prejav jednotvárnosti
! vždy patria k tomu istému slovnému druhu!
2. antonymá (opozitá) –
protikladné slová (slová s opačným významom)
dvojice niekedy trojice slov , napr. príchod- odchod, starý-mladý/nový
štylistické využitie: - v rečníckom, umeleckom a publicistickom štýle
- na zdôraznenie protikladu
-
na vytvorenie napätia v texte
! vždy patria k tomu istému slovnému druhu!
3.
homonymá – rovnoznačné slová
- ich rovnaká zvuková podoba vznikala náhodne, bez vonkajšej alebo
vnútornej
súvislosti
(D)deka – prikrývka; hudobná relácia;
čelo – hlavy; hudobný nástroj
zľava – smer; zníženie
ceny
dospievať – stávať sa dospeolým; prestať spievať
! môžu patriť k rôznym slovným druhom!
C. POČTU SLOV, POTREBNÝCH NA VYJADRENIE JEDNÉHO
LEX.VÝZNAMU
- JEDNOSLOVNÉ POMENOVANIA
- jeden lexikálny význam sa pomenúva jedným slovom , napr.
stôl, učiteľ,
hodiny
- je ich väčšina
· VIACSLOVNÉ POMENOVANIA
- jeden lexikálny význam
sa pomenúva viacerými slovami - ustálené slovné
spojenia
nedajú sa rozdeliť, používajú sa
ako celok
a) frazeologizmy
b) združené pomenovania
- nemajú expresívny charakter (ani
obrazný význam)
- väčšina plní funkciu termínov
- základom je zväčša podstatné meno alebo sloveso:
šijací stroj,
konať dobro, zasadacia sieň, Slovenská republika...
univerbizácia - nahradenie združ. pomenovania
jednoslovným
minerálna voda- minerálka, sanitné vozidlo-sanitka
multiverbizácia – nahradenie
jednoslovného pomenovania viacslovným
darovať- dať do daru, financie- finančné prostriedky
využitie: náučný a
publicistický štýl
snaha o vyššie, abstraktnejšie, pôsobivejšie pomenovanie
Zones.sk – Zóny pre každého študenta