Lexikológia, štýlové rozvrstvenie SZ

LEXIKOLÓGIA – náuka o slovnej zásobe (SZ)ˇ- lexike.
SZ -  jadro  - najfrekventovanejšie slová
- je to pomerne stála skupina slov, vyvíja sa pomaly
  - napr. Zem, voda, otec, brat, obloha...
- okraj  - dynamická, menlivá časť SZ
  - napr. zastarané slová, neologizmy
 
Individuálna SZ – súbor slov jednotlivca;  závisí od veku, vzdelania, profesie...
a) aktívna – slová nielen pozná, ale i aktívne používa
b) pasôvna – slová pozná, ale v bežnej komunikácii nepoužíva
 
ČLENENIE SZ ZO  ŠTYLISTICKéHO HĽADISKA
1. štylisticky bezpríznakové (neutrálne slová)
- možno ich použiť v ktoromkoľvek jazykovom štýle; patria do jadra SZ
2. štylisticky príznakové (zafarbené) slová
-členia sa podľa toho, o aký štylistický príznak ide:
 
a) podľa obsahu:
- termíny (odborné názvy) – umožňujú presné a jednoznačné vyjadrovanie
  lingvistika, fotosyntéza,
  - tu patria aj – kancelarizmy (v admin. textoch)
pohľadávka, faktúra, platca, dokumentovať
  -  žurnalizmy (publicizmy) – v publicistických textoch
iniciatíva, atentát, integračné úsilie, etnoturistika....
 
- hovorové slová – v súkromnom prejave
futro, žúrovať, frfľať, slepák
 
- knižné slová – v písomných textoch, v ústnej podobe sa nezvyknú používať
  milota, riava, svätyňa, kradmý
tu patria aj – poetizmy (básnické slová)
  kdes´, luna, vesna, lkať, deva, krásnota
biblizmy : manna, koráb, kalich, Jehovah...
 
b) podľa pôvodu
- domáce - majú domáci pôvod, pochádzajú z počiatkov nášho národa, zväčša indoeurópskeho
pôvodu
tri, deň, dom, matka, noha, kniha
 
- cudzie -  prebrali i preberajú sa z cudzích jazykov, najmä z ANJ
-  využitie: najmä v náučných textoch
 
a) zdomácnené – nepociťujeme ako cudzie: rádio, televízor, auto
b) internacionalizmy (medzinárodné slová) – vyskytujú sa v minimálne  3 rozdielnych
jazykoch
volejbal, server, summit, substantívum
 
- doslovené preklady = KALKY  (geo/grafia = zemepis)
- proces udomácňovania cudzích slov sa prejavuje najmä v pravopise
  speaker-spíker; dealer-díler; hattrik – hetrik
 
c) podľa spisovnosti
- spisovné slová – patria do SZ spisovného jazyka, sú kodifikované v normatívnych príručkách
- nespisovné slová – použitie obmedzené na úzky okruh textov
  - dialektizmy (nárečové slová)
švábka, bandurky, grule, krumple
  - slangové slová  - súbor nespisovných pomenovaní, ktoré používa len istá
  sociálna skupina ľudí; vznikajú často deformáciou známych slov
  – kilo (100 Sk),  fáro, klasák...
  - profesionalizmy – používajú príslušníci istej profesie
PFič-ka, KOP-ka
  - argot – tajná šifrovaná reč (na tajné dorozumievanie)  mafia, ľudia deklarov.
  spol., blcha – stopa po inj. striekačke
  - žargón – súbor slov a výraz. prostriedkov istej (sociálnej; profesnej) skupiny
  ľudí. Snaha o vyjadrenie nadradenosti: napr. pán z Chudobíc (hungarizmy) a pod.
 
d)  podľa dobovosti (doby používania)
- neologizmy -  novovzniknuté slová alebo spojenia slov, často prevzaté,
  mobilný telefón;ipod, skype
tu patria aj okazionalizmy – príležitostné slová
sladkoústny, rešpektuchtivý

- zastarané slová – dnes sa už nepoužívajú, dostali sa na okraj SZ
  - archaizmy – nahradili ich novšie slová
mrazivo-zmrzlina, mravy-správanie, movitý-zámožný, lajblík-vesta,
sklep-obchod
  - historizmy – kedysi pomenúvali predmety, povolania apod., ktoré dnes už
  neexistujú, v súčasnej slovenčine nemajú synonymá; vyskytujú sa v
historických textoch
  zlatka, groš, dukát, dráb, vicišpán...

e) podľa expresívnosti (citového zafarbenia)
I. BEZPRÍZNAKOVÉ  = nocionálne, neutrálne
II.  PRÍZNAKOVÉ  expresívne (emocionálne) slová
 
1. Kladný postoj
- deminutíva (zdrobneniny) na vyjdrenie- pozitívneho vzťahu – mamička, Janko
- pomenovania drobných vecí - noštek, ručička
- eufenizmy- zjemňujúce slová
  zaspať naveky (zomrieť), mať dobrú náladu (byť opitý)
- hypokoristiká – maznavé slová
  holúbok (osoba), čučoriedka (mladé dievča)
 
2. Záporný postoj
- augmentatíva  (zveličujúce slová)
psisko, dlhočierny
 
- dysfemizmy- opak eufemizmov; zdôraznenie zápornej vlastnosti
  hnát (končatina), chajda (dom) + nadávky: zmija (= osoba)
 
- pejoratíva – hanlivé slová: žbrnda, pracháč, mamľas, laba (ruka)
-  vulgarizmy – hrubé, neslušné výrazy
S L O V O .  T R I E D E N I E  S L OV
 
Slovo – univerzálna jednotka jazyka  - vystupuje vo všetkých jazykových  rovinách,
t.j. zaoberajú sa ním i ďalšie jazykové disciplíny – ustálený, ako celok 
premiestniteľný sled hlások, ktorý má svoj vlastný lexikálny a gramatický 
význam.
lexikálny význam slova = vecný obsah slova, ktorý označuje jav skutočnosti.
3.  slovo nemôže bez neho existovať (napr. dom- budova, stavba na bývanie)
 
gramatický význam slova  = schopnosť slova  vyjadriť gramatické kategórie (napr. rod, číslo, pád substantív) alebo vzťahy, do  ktorých môže slovo do vety vstúpiť (nadradenosť-podradenosť)

lexikálny význam slova + gramatický význam slova = úplný význam slova

T r i e d e n i e  s l o v

Slová rozdeľujeme na základe:
A.  LEXIKÁLNEHO VÝZNAMU:
l. jednovýznamové – pomenúvajú len l skutočnosť, označujú práve jeden význam
napr.  - vlastné mená (Liptov, Dunaj, Magda ap.)
  - odborné názvy (kyslík, ruský jazyk, hydrosféra ap.)
- bežné pomenovania (chlapec, stôl, vlak ap.)

2. viacvýznamové – pomenúvajú viacero rôznych skutočností, majú viacero významov (pričom tieto významy sa podobajú, navzájom nejako súvisia)
Mnohoznačnosť slov nazývame  p o l y s é m i a .
Rozlišujeme pri nich:
  a) základný, prvotný význam – napr. matka- žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu
hlava – časť ľudského tela
  b) odvodený, druhotný (prenesený) význam 
  matka – označenie včelej kráľovnej

Odvodený význam vzniká  prenášaním významu:
- na základe vonkajšej podobnosti:
METAFORA: oko (ľudské- na sieti), líška (zviera - prefíkaný človek)
 
- na základe vnútorných súvislostí:
  METONÝMIA: dedina má strach, číta Kukučína
  SYNEKDOCHA: pars pro toto (časť za celok): nevstúpi tu ani noha = (nikto)
  požiadal ju o ruku, totum pro parte (celok namiesto časti): Mikuláš vyhral nad
Zvolenom = (hokejisti)
 
 
B. VÝZNAMOVÝCH SÚVISLOSTÍ; VZŤAHOV MEDZI VÝZNAMAMI 
SLOV
 
- synonymá – rovnoznačné slová
  - majú rôznu formu, ale rovnaký alebo podobný význam
a) úplné – slová majú totožný (identický význam)
  tlakomer-barometer, jazykoveda- lingvistika, okno-oblok
b) čiastočné – slová majú podobný význam (je medzi nimi významový 
  odtienok) 
  piecť- vypekať, plakať- nariekať, dážď – lejak
tvoria tzv. synonymické rady (viac ako 2 synonymá)
  (náhľad-názor-mienka; usnúť-zomrieť-skapať)
 
štylistické využitie: - zbavujú jaz. prejav jednotvárnosti
! vždy patria k tomu istému slovnému druhu!
 
2. antonymá (opozitá) – protikladné slová (slová s opačným významom)
dvojice niekedy trojice slov , napr. príchod- odchod, starý-mladý/nový
 
štylistické využitie: -  v rečníckom, umeleckom a publicistickom štýle
- na zdôraznenie protikladu
- na vytvorenie napätia v texte
 ! vždy patria k tomu istému slovnému druhu!
 
3. homonymá – rovnoznačné slová
  - ich rovnaká zvuková podoba vznikala náhodne, bez vonkajšej alebo
  vnútornej súvislosti
(D)deka – prikrývka; hudobná relácia;
  čelo –  hlavy; hudobný nástroj
 zľava – smer; zníženie ceny
  dospievať – stávať sa dospeolým; prestať spievať
 ! môžu patriť k rôznym slovným druhom!

C.  POČTU SLOV, POTREBNÝCH NA VYJADRENIE JEDNÉHO
 LEX.VÝZNAMU
 
- JEDNOSLOVNÉ  POMENOVANIA
 -  jeden lexikálny význam sa pomenúva jedným slovom , napr. stôl, učiteľ,
hodiny
- je ich väčšina
 
· VIACSLOVNÉ POMENOVANIA
- jeden lexikálny význam sa pomenúva viacerými slovami -  ustálené slovné
spojenia
nedajú sa rozdeliť, používajú sa ako celok
a) frazeologizmy
b) združené pomenovania
-  nemajú expresívny charakter (ani obrazný význam)
-  väčšina plní funkciu termínov
-  základom je zväčša podstatné meno alebo sloveso:
šijací stroj, konať dobro, zasadacia sieň, Slovenská republika...
 
univerbizácia - nahradenie združ. pomenovania jednoslovným
  minerálna voda- minerálka, sanitné vozidlo-sanitka

multiverbizácia – nahradenie jednoslovného pomenovania viacslovným
  darovať- dať do daru, financie- finančné prostriedky
 
využitie: náučný a publicistický štýl
  snaha o vyššie, abstraktnejšie, pôsobivejšie pomenovanie
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/gramatika/3065-lexikologia-stylove-rozvrstvenie-sz/