Podraďovacie súvetia

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: kaprik
Typ práce: Referát
Dátum: 22.07.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 509 slov
Počet zobrazení: 58 223
Tlačení: 1 615
Uložení: 1 579
Podraďovacie súvetie (hypotaktické)  je spojenie 2 nerovnocenných viet – nadradenej (hlavnej) a podradenej (vedľajšej) vety. Jedna veta súvetia je gramaticky podradená druhej. Na vedľajšie vety  v podraďovacom súvetí sa pýtame rovnakou otázkou ako na vetný člen, ktorý vyjadrujú. Hlavnou vetou sa pýtame, vedľajšou vetou odpovedáme.

Vedľajšia veta vyjadruje vetný člen hlavnej. Dôkazom je možná transformácia (t. j. zmena súvetia na jednoduchú vetu alebo naopak).
- Každý vetný člen môže byť vyjadrený vedľajšou vetou.
-  Povedal mi, že príde jeho sestra. (Vv - predmetová)
-  Povedal mi o príchode jeho sestry.

Vedľajšia veta bližšie určuje, dopĺňa význam hlavnej vety. Obyčajne sa začína podraďovacou spojkou.
Vety v podraďovacom súvetí sa môžu spájať pomocou:  a) podraďovacích spojok
  (že, aby, lebo atď.)
  b) vzťažných zámien
  (ktorý, kde, kedy atď.)

Typy vedľajších viet:

1) 
Podmetová
-  Strašné je (to), že sa nič nestalo.
  Hlavná veta nemá podmet, má ho iba naznačený nominatívom ukazovacích zámien (to).
Kto mlčí, ten svedčí.
2) Prísudková – ak je v hlavnej vete slovesno-menný prísudok
  Hlavná veta končí ukazovacími zámenami (taký, taká, také atď.).
-  Jánošík bol taký, že ho nik nepremohol.
3) Vetnozákladová – obyčajne za spojkou že, aby, ako, akoby
-  Bolo mi, akoby ma ktosi podviedol.
4) Predmetová
-  Cítila som, že vyhrám.
5) Prívlastková
-  Mám rád koláče, ktoré pečie moja mama.
6) Príslovková
    a) miestna
Kamkoľvek pozrieš, všade sa už zeleň rozlieva.
b) časová   
-  Nepôjdeš von, kým si neopravíš známky!
c) spôsobová
Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.
d) príčinná
-  Nemôžem ísť do kina, lebo som chorý.
7) Doplnková
-  Videl Janu, ako kráča dolu ulicou.
 
Štylistické vlastnosti podraďovacieho súvetia:
-  Vety sú v ňom syntakticky pevnejšie zviazané a aj obsahovo sú tesnejšie späté ako v priraďovacom súvetí.
-  Je to prostriedok na vyjadrenie logicky spracovaných a utriedených myšlienok. Aj preto sú podraďovacie súvetia typické predovšetkým pre písomné jazykové prejavy, najmä pre výkladové texty.
-  Jednoduchšie formy podraďovacích súvetí sa však vyskytujú aj v ústnych jazykových prejavoch, v ktorých je príznaková veľká frekvencia spojky že.
-  V hovorovom a umeleckom rozprávaní prevládajú podraďovacie súvetia, v ktorých vedľajšia veta rozvíja sloveso z hlavnej vety – vtedy vedľajšia veta vyjadruje najmä okolnosti deja.
-  Vo výkladových textoch náučného štýlu naopak prevládajú prívlastkové vedľajšie vety, ktoré sa viažu na podstatné meno z hlavnej vety.
 
Písanie čiarky:
  Pred podraďovacími spájacími výrazmi sa vždy píše čiarka. Vedľajšiu vetu, ktorá je vsunutá do hlavnej vety, oddeľujeme z oboch strán čiarkou.
-  Na mieste, kde sme táborili, rástla hustá tráva.
  Čiarku píšeme teda i pred zlučovacou spojkou a, ak sa pred ňou končí vložená vedľajšia veta.
-  Sú izby, kde sa len spí, a izby, kde sa len je, a izby, kde sa tancuje.
  Pred porovnávacími spojkami ako, sťa, než, ani píšeme čiarku až vtedy, keď za nimi nasleduje celá veta, nie iba nevetné prirovnanie.
-  Je tu lepšie, ako som čakal. – Je to lepšie ako vlani.
  Ak je vedľajšia veta so spájacím výrazom na začiatku súvetia a hlavná až za ňou, píšeme čiarku pred hlavnou vetou.
Čo raz pohne nohou, to kročí mimo.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.012