Priraďovacie súvetia

Priraďovacie súvetia

Priraďovacie súvetia sú zložené z dvoch formálne rovnocenných hlavných viet, ktoré sa spájajú priraďovacími prostriedkami (spojkami alebo bez spojok).

– Zlučovacie súvetie: vzniká spojením dvoch rovnocenných viet, ktorých deje prebiehajú súčasne alebo tesne za sebou. Môže sa spájať so spojkami a, i, aj, ani, a najmä i- i, aj- aj ...), spájacími výrazmi (jednak – jednak, najprv- potom, vše- vše) alebo bez spojok.

Príklady: Bolo zamračené a fúkal silný vietor.
Najprv sa pohádali, potom sa museli udobrovať.
Aj polievku zjedol, aj zemiaky mu chutili.
Bol ženatý, mal dve deti.

– Odporovacie súvetie: je spojenie dvoch viet, ktorých obsahy si významovo odporujú. Spájajú sa spojkami (a, ale, no, lež, avšak, len), spájacími výrazmi (ale predsa, jednako, a napriek tomu, lenže).

Príklady: Bolo slnečno, ale fúkal silný vietor.
Učil sa tri hodiny, lenže jednotku nedostal.
Veľa hovoríte, no málo robíte.
Veľa trénoval, a jednako sa mu príliš nedarilo.

– Stupňovacie súvetie: je spojenie dvoch viet, z ktorých druhá je obsahovo dôležitejšia než prvá. Spájajú sa spojkami (ba aj, ba ani) alebo spájacími výrazmi (nielen – ale aj, ba – naopak, ba dokonca).

Príklady: Zvalilo ohradu, ba aj strechu odnieslo.
Nepochopili nás, dokonca sa nám smiali.
Pomohol mi, ba ešte aj pohostil.
Tento pes nielen štekal, ešte aj hrýzol!

– Vylučovacie súvetie: je spojenie dvoch viet, ktoré sa obsahovo navzájom vylučujú. Spájajú sa spojkami alebo, buď, či, či – alebo, buď- buď, buď- alebo, alebo – alebo.

Príklady: Možno to nechápali, možno sa tak iba tvárili.
Buď budeš počúvať, alebo si to oprav sám.
Alebo sa polepšíš, alebo sa rozídeme.
Bolo včera slnečno alebo tu pršalo?

– Dôvodové súvetie: je spojenie dvoch viet, z ktorých druhá uvádza dôvod prvej vety. Spájajú sa spojkami veď, avšak, totiž, ináč.

Príklady: Neviem nič, veď som sa neučil.
Pomohol som mu, keď ma o to požiadal.
Išiel študovať medicínu, avšak nie kvôli sebe.

– Dôsledkové súvetie: je spojenie dvoch viet, z ktorých prvá vyjadruje dôvod a druhá dôsledok. Môže byť spojené bez spojok, alebo spojkami preto, tak, teda, a tak, a preto, a teda.

Príklady: Bola chorá, a tak prišla.
Zlomila si nohu, a tak zostala doma.
Vyhral v lotérii, a preto si kúpil nový dom.
Chcela som ju potešiť, preto som jej doniesla kvety.

– Ak majú vety v súvetí pevné poradie, hovoríme o pevnom slovoslede (zlučovacie, vyjadrujúce následnosť deja, odporovacie, stupňovacie, dôvodové a dôsledkové).

– Ak vety môžu svoje poradie meniť, hovoríme o voľnom slovoslede (zlučovacie so súčasne prebiehajúcimi dejmi, vylučovacie).