Prejavujú sa vo väčších rečových jednotkách, než je hláska. Najmenšou intonačnou jednotkou je slabika. Intonácia vzniká zmenami hlasu.
Artikulačný prúd- hlas môže mať trojaké stvárnenie, čiže moduláciu:
časovú, silovú a tónovú
Kvantita (dĺžka)- dlhá samohláska alebo
dvojhláska trvá dvojnásobok trvania krátkej
samohlásky
Pauza (prestávka)- rozdeľuje súvislú reč na
úseky- takty, čím vzniká frázovanie.
Pauzy rozdeľujeme na: logické- významové
fyziologické- na nádych
Tempo (rýchlosť)- závisí od obsahu a funkcie prejavu. Pomôže zdôrazniť dôležité časti
prejavu. Rýchlejším
tempom sa realizujú menej dôležité časti vety.
Priemerné tempo reči je 100 slov za minútu.
Rytmus- vzniká striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove.
Intenzita hlasu
(sila)- spolu s tempom vytvára dynamiku prejavu. Je to dôležitý štylizujúci
prostriedok vety, najmä pri prednese umeleckého
textu.
Prízvuk-hlavný prízvuk je v slovenčine pevný- na prvej slabike slova, preto sú v slovečine prirodzené trochejské a daktylské takty. Vedľajší prízvuk sa vyskytuje v zložených slovách a od hlavného prízvuku sa líši tým, že je menej výrazný, napr. poľnohos-podár, spolupráca ( prízvuk je na 3 slabike štvorslabičných slov, na 3 a poslednej sla-bike viacslabičných slov)
Jednoslabičné predložky sú vo vete zväčša prízvučné, ak je na nich dôraz, alebo ak stoja pred jednoslabičným slovom ( Dokončil stavbu pred termínom.)
a) pred viacslabičným slovom ( Po
prečítaní úlohy zatvorte knihy.)
b) pred slovom, na ktorom je dôraz ( Ide o kritické zhodnotenie.)
c) po prízvučnom jednoslabičnom slove ( Najurputnejší boj o priesmyk)
Dôraz-
intonačné vyzdvihnutie významovo najdôležitejšieho slova vo vete. Súvisí s vetným prízvukom, ktorý je pri objektívnom slovoslede na
poslednom slove vety a pri subjek-tívnom slovoslede ( pri vzrušenej reči) býva na začiatku vety. ( Prišiel som sám. Sám
som prišiel.)
Emfáza je citový, expresívny dôraz na slabike, ktorá sa súčasne nápadne predlžuje.
( Ja ťa
doobre poznám.)
Melódia-stúpanie a klesanie výšky hlasu vo vete,
tónové vlnenie
a) klesavá- v oznamovacích vetách a dopĺňacích otázkach, v rozkazovacej, žiadacej a želacej vete. (
Urobím to. Kto príde? Povedz mi to! )
b) stúpavo-klesavá alebo klesavo-stúpavá- vetné úseky vnútri súvetia
alebo rozvitej vety. (Zoznámili sme sa a viac sme sa nevideli.)
c) stúpavá- v zisťovacích otázkach. ( Urobíš to?)
Hlasový register ( výška hlasu )- vzniká nasadením hlasu do istej výšky, spolu s tempom a intenzitou hlasu modeluje jazykový prejav.