Rétorika a rečnícky štýl
Rétorika je veda o umení hovoriť, presne informovať a presvedčiť publikum o správnosti názorov.
Základy rétoriky
nachádzame už v starom Grécku, kde sa mohli občania slobodne vyjadrovať na verejnosti. Rétorika bola spolu s dialektikou základom
akademického vzdelania.
Prvé teoretické spisy o rétorike pochádzajú od Gorgia, ktorý bol tvorcom prvej učebnice.
- najznámejší
rečníci v Grécku : Demostenes ( mnohé prejavy sa zachovali do dnes )
Socrates ( metóda vyučovania
dialógom )
Platón ( pomocou rečníctva prezentoval verejnú mienku )
Aristoteles ( napísal dva
spisy poetika a rétorika )
- Najznámejší rečníci v Ríme : Macus Tulius Cicero ( súdne a politické
prejavy )
Quintiliamus ( prvý štátom platený učiteľ rétoriky)
Novšia rétorika
Novšia rétorika súvisí s nástupom kresťanstva. Rétorika sa v tomto období rozdelila na dve časti. A to na náboženskú rétoriku, ktorú
tvorili homílie a apológie a univerzitnú ktorej súčasťou boli najmä prednášky. S nástupom buržoáznej spoločnosti sa do popredia
dostáva Maximilián Robspier a neskôr s nástupom marxizmu aj Marx a Engels.
Rétorika v súčasnosti
V súčasnosti sa rétorika využíva najmä v masmédiách, v politických a súdnych prejavoch.
Rétorika v dielach:
D. Krman – ITINERARIUM
A. Bernolák – GRAMATIKA SLAVIKA
Ľ. Štúr – NÁUKA O REČI
SLOVENSKEJ
Rečnícky štýl a jeho žánre
Rečnícky štýl je subjektívno-objektívny štýl
verejného styku.
Ciele rečníckeho štýlu : informovať, zaujať, vysvetľovať, presvedčiť, agitovať,
argumentovať,
zapôsobiť na city
Znaky rečníckeho štýlu :
1. ústnosť : využívanie
jazykových a mimojazykových prostriedkov
2. verejnosť : text je určený širšej verejnosti, nesmie obsahovať . vulgarizmy
a musí byť zrozumiteľný
3. sugestívnosť : využívanie obrazových prostriedkov ako pátos, . oslovenie v strede prejavu , pauza
4. adresnosť : texty sú niekomu určené
5. názornosť : využitie obrázkov a grafov
Žánre rečníckeho štýlu
:
1. agitačno-propagačné do ktorých patria politické, súdne a cirkevné
prejavy
2.
náučné prejavy do ktorých patria prednášky, referáty a koreferáty
3. príležitostné prejavy :
rozdeľujú sa na dve skupiny :
- verejné prejavy do ktorých patria slávnostný, rámcový (otvárací,
zatvárací )
a informačný ( výzva, rozkaz, príkaz )
- súkromné do ktorých patria prípitky a slávnostné prejavy
Etapy
tvorenia rečníckeho prejavu :
1. zhromažďovanie faktov (invencia )
2. štylizácia a kompozícia
3.
nácvik prednesu
4. prednes
Predmet, objekt
Rečník si vedie tému sám, pri výbere zohľadňuje
situáciu a adresáta
Funkcie : informovať, vysvetliť, zapôsobiť, presvedčiť, zmobilizovať k činnosti, pobaviť
Ohľad na poslucháča
Rečník musí predniesť každú tému zaujímavo
Publikum vyžaduje od rečníka:
1.
aby vedel o čom prednáša
2. aby bol úprimný
3. aby do témy vložil vlastné presvedčenie
4. aby hovoril priamo k veci,
jednoducho, pútavo . a prirodzene
Zones.sk – Zóny pre každého študenta