Tvorenie slov je jedným z najdôležitejších spôsobov obohacovania slovnej
zásoby. Jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá spôsobom tvorenia slov, sa nazýva náuka o tvorení slov.
- Náuka o pôvode slov, ich prvotnom význame a príbuznosti.
- Spôsob tvorenia nových slov. Nové slová sa tvoria: odvodzovaním,
skladaním,
kombináciou odvodzovania a skladania, skracovaním, preberaním z iných jazykov
- najproduktívnejší spôsob obohacovania slovnej zásoby.
Slovotvorná
štruktúra slova:
- Vždy je dvojčlenná (binárna), každé slovo (okrem niektorých skratiek a značiek) sa člení na
slovotvorný základ a slovotvorný formant.
Slovotvorný základ (SZ):
- t.j. tá časť odvodeného slova,
ktorá je totožná s tvaroslovným základom a je nositeľom základného lexikálneho významu. Napr. škol-a,
od-včera, troj-ica, skák-ať.
Slovotvorný formant (SF):
-
t.j. tá časť odvodeného slova, ktorá sa pripája k slovotvornému základu (zaň alebo predeň) a významovo alebo funkčne ho modifikuje,
obmieňa, ale novovytvorené slovo má význam iba ako celok, spája sa v ňom štylistická hodnota základového slova a štylistické zafarbenie
slovotvorného formantu.
Slovotvorným formantom môže byť napr.:
- slovotvorná prípona: napr.
chod-ec, vlastn-ík, noč-ný,
- slovotvorná predpona: napr.
proti-hráč, do-dnes, pred-zápas
- kombinácia predpony a prípony:
napr. bez-charakter-ný, pod-voz-ok.
- spôsob obohacovania slovnej zásoby.
Slová sa
podľa pôvodu delia na:
- domáce slová – pochádzajú z nášho jazyka
- prevzaté slová – ich
cudzí pôvod už nepociťujeme – zdomácneli, t.j. prispôsobili sa pravopisne aj výslovnostne, využívajú sa vo všetkých štýloch,
k takýmto slovám zaraďujeme aj kalky
- cudzie slová – pociťujeme ich cudzí pôvod, aj internacionalizmy (výskyt
aspoň v 3 jazykoch, t.j. medzinárodné slová), zväčša grécky a latinský pôvod, napr. bios, logos, grafo, mono-, poly-.
Kalky:
- doslovné preklady, napr. geografia – zemepis
–
spojenie dvoch, alebo viacerých slovotvorných základov
– napr. zem-e-trasenie, život-o-pis, hor-o-lezec
V súčasnej slovenčine pribúdajú slová, ktoré majú jeden slovotvorný základ cudzieho pôvodu a druhý má domáci pôvod.
Napr.:
auto-dielňa, web-stránka, inter-net
Skladané slová sa využívajú na tzv. úsporné vyjadrovanie (náučný a administratívny
štýl).
Napr.: nos-o-hltan, par-o-plavba, zver-o-lekár
Existujú aj hovorovo zložené slová, štylisticky
emocionálne zafarbené.
Napr.: čert-vie-prečo, na-moj-veru
4. Skracovanie – nové slová vznikajú zo
skrátených častí skracovaných slov, pričom lexikálny význam slov sa skrátením nemení.
a) administratívne skratky
– vyslovujú sa neskrátené
Napr.: resp., napr., str., ap.
b) iniciálové skratky – vz. z prvých
písmen viacslovného názvu
Napr.: SR-Slovenská republika, LOH- letné olympijské hry
c) skratkové slová –
vz. spojením začiatočných hlások alebo slabík
viacslovného názvu
Napr.: sitcom, TANAP
d)
ustálené značky – vyslovujú sa neskrátené, za nimi nikdy bodka!
Napr.: km, g, dm, l
- Multiverbizačné spojenia sú také viacslovné (najčastejšie dvojslovné) výrazy, ktoré
existujú popri svojich synonymných jednoslovných ekvivalentoch. Multiverbizácia je teda utvorenie viacslovného výrazu z
jednoslovného synonymného ekvivalentu:
Napr.: súhlasiť - dať súhlas, dokázať - podať dôkaz,
v súčasnosti - v súčasnej dobe, zaujímavo - zaujímavým spôsobom
Multiverbizačné spojenia sú v porovnaní so svojimi
jednoslovnými ekvivalentami
oficiálnejšie, knižnejšie:
Napr.: namietnuť – vzniesť námietku, opýtať sa –
položiť/predostrieť otázku
- Opakom multiverbizácie je univerbizácia, teda
tvorenie jednoslovných pomenovaní z viacslovných ekvivalentov
Univerbizované
štruktúry vznikajú v bežnom hovorenom jazyku, ktorý charakterizuje výrazná tendencia používať jednoslovné pomenovania – skrátené
výrazy (ekonomickosť komunikácie). Najznámejší a najrozšírenejší je v slovenčine spôsob univerbizácie deriváciou: výpadová
cesta – výpadovka, kultúrny dom – kulturák, stahovacie vozidlo – sťahovák
Pomerne málo slov pri univerbizácii sa
tvorí substantivizáciou. Aj tu, podobne ako pri derivácii, ide vlastne o substantivizáciu atribútu: hlavný (čašník), nočná (smena),
trvalá (ondulácia), bronzová medaila – bronz
V súčasnosti sa vo veľkej miere uplatňuje aj tvorenie univerbizovaných
slov s využitím synekdochy. Vyskytujú sa predovšetkým v publicistických textoch, a ešte častejšie v titulkoch a medzititulkoch. Mechanizmus
synekdochy je založený na tom, že viacslovné pomenovanie začne zastupovať určujúci člen: vrh guľou – guľa, skok do diaľky – diaľka
Takisto počet univerbizovaných kompozít v súčasnej spisovnej slovenčine narastá. Ide o typ univerbizácie, kde sa viacslovné
spojenie so zložitejšou gramatickou formou mení na zložené slovo, ktoré sa stáva východiskom ďalšieho odvodzovania: hráč stredu
poľa – stredopoliar, zápasník vo voľnom štýle – voľnoštýliar