Všeobecné poznatky o jazyku

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: kaprik
Typ práce: Referát
Dátum: 22.07.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 820 slov
Počet zobrazení: 35 356
Tlačení: 928
Uložení: 888
JAZYK AKO ZNAKOVÝ SYSTÉM
Znak je čosi, čo stojí za niečo iné. Pri dorozumievaní má schopnosť zastupovať inú vec.
Znak: 1. symbol – medzi vecou a „označením“ je viditeľný VZŤAH napr. piktogramy ( letisko, úschovňa batožín ...)
  2.signál – vzťah medzi vecou a „označením“ nie je viditeľný, je vecou „dohody“ (napr. zelené svetlo na semafore=ísť)
→znak sa skladá z  OBSAHU a FORMY
Jazykový znak je ideálny objekt, ktorý môže nahrádzať pojem, zastupuje pojem. Umožňuje odovzdávať, prenášať informáciu pomocou spojenia  významovej stránky znaku, obsahovej stránky znaku a zvukovej stránky znaku. Náuka o znakoch sa nazýva SEMIOTIKA (semiológia).
 
O – objekt (vec, predmet) -denotát (obsahová stránka)
P – pojem (význam, zmysel) – designát ( významová stránka, oblasť myslenia)
M – meno (pomenovanie, forma) – designátor (zvuková stránka)
Jazykové znaky sú ideálne, myslené objekty. Musia byť spojené s nejakým materiálnym nositeľom – zvuk, resp. rad artikulovaných hlások→ hovoriť znamená artikulovanými zvukmi prenášať jazykové znaky. Pomocný prostriedok je písaná podoba jazyka.
 
JAZYK A MYSLENIE
Jazyk nie je totožný s myslením. Jazykové prostriedky sú pojmy, ku ktorým spoločnosť dospela abstrahovaním a zovšeobecňovaním. Jazyk je abstraktný systém, ktorý určitý národ, kmeň, rod používa ako prostriedok myslenia a dorozumievania. Je to súhrn pravidiel, na základe ktorých vzniká reč. Reč je fyzicko-psychická schopnosť človeka vytvárať artikulované zvuky (t.j. vyslovovať), spájať ich s pojmami a tak realizovať komunikáciu s inými ľuďmi. T.j. reč je konkrétna realizácia abstraktného jazykového systému.
 
FUNGOVANIE JAZYKA V SPOLOČNOSTI

FUNKCIE JAZYKA:
A. primárne: 1. komunikatívna= dorozumievacia ( pomenúva pojmy a predmety, vyjadrujeme vzťahy medzi nimi)
2. poznávacia=kognitívna  ( človek je schopný abstraktne myslieť, poznávať svet cez pojmy)
B. sekundárne:  3. reprezentatívna – jazyk reprezentuje národ  vnútorná=stmeľuje príslušníkov národa
vonkajšia=oddeľuje členov národa od iných národov
  4. estetická – v istých situáciách vyberáme isté jazykové prostriedky na pomenovanie jazykovej reality, selekcia (výber) nie je rovnaká, závisí od autora
 
VZNIK A VÝVIN JAZYKA, VÝVIN PÍSMA
* začiatky dorozumievania – na krátku vzdialenosť, s prítomnou osobou, najmä posunky, hlasné zvuky, dymové signály, zárezy do kameňa, dreva a pod.
* 1. písmo: obrázkové=piktografické písmo, nazýva sa i vetným písmom (kresba=celá veta), používalo sa od 7. stor. pred n.l. – Sumeri v Mezopotámii, piktogram=slovo-obrázok (dodnes funguje ako symbol)
* vyšší typ obrázkového písma je slovné písmo, napr. hieroglyfické písmo ( Egypt, 5000 pred n.l.)
* klinové písmo – Sumeri (okolo 3000 pred n.l.), rozlišovali slabiky
* hláskové písmo (napr. naše písmo), každá hláska má osobitný znak. Vzniklo v Stredomorí. V Grécku sa od 7. stor. pred n.l. začalo písať zľava doprava (tak ako píšeme dodnes). Z aténskej abecedy sa vyvinula latinka (6. stor. pred n.l.)
* 9. stor.  -  hlaholika ( slovanské písmo na základe gréckej minuskuly), neskôr cyrilika ( slovanské písmo na základe gréckej majuskuly), azbuka (opak. 1.roč.)
* od 10. stor. sa u nás používa latinka

PRIRODZENÝ JAZYK A PLÁNOVÉ JAZYKY
Prirodzený jazyk má univerzálnu platnosť = rozumejú mu a používajú ho všetci jedinci etnického alebo národného spoločenstva. Preto vznikajú jazykové bariéry, t.j. príslušníci jedného spoločenstva si kvôli veľkým rozdielom v jazykoch nerozumejú s príslušníkmi iného spoločenstva. Je tu snaha prekonať jazykové bariéry→pokusy plánovite vytvoriť jazyk:
 
Umelý (plánový) jazyk má ohraničenú platnosť. Na rozdiel od prirodzeného jazyka existuje najskôr v písanej až potom v ústnej forme. Je to systém znakov s vopred dohodnutými zákonitosťami.
Napr. symbolický jazyk napr. v matematike, chémii ( a 2 + b2 = c2, H2 SO4 ...), programovacie jazyky (Basic, Pascal ...), plánové jazyky tvorili už F. Bacon, J.A.Komenský, R. Descartes). Tu patrí aj ESPERANTO ( iniciátor poľský lekár Zamenhof). Má internacionálnu SZ, tvorí slová podľa ustálených pravidiel, využíva slovanskú syntax. Múzeum esperanta vo Viedni (tu  14 000 kníh), v 36 krajinách sa vyučuje v školách. (+ aktivity esperantistov v Lipt. Mikuláši) 
V stredoveku dominovala latinčina (cirkev, veda, administratíva), s rozvojom Britského impéria nastal rozkvet angličtiny. Pokusy zjednodušiť prirodzené jazyky (latinčina bez ohýbania, Basic English a pod.).

KLASIFIKÁCIA JAZYKOV

Existujú rôzne klasifikácie jazykov:
genealogická ( podľa spoločných vlastností a spoločného pôvodu) – najčastejšie používaná
typologická ( podľa zhodných alebo podobných systémovo – štruktúrnych vlastností)
areálna (zemepisná) (podľa spoločných vlastností vyplývajúcich zo zemepisného susedstva).
Podľa genealogickej t.:
1.  Indoeurópska jazyková rodina – jazyky majú spoločný prajazyk – indoeurópsky prajazyk
2.  Ugrofínska jazyková rodina – tu patria napr. fínsky, estónsky či maďarský jazyk
3.  Altajská jazyková rodina – tu patria turecké a mongolské jazyky, kórejský, japonský jazyk ...
 a ďalšie jazykové rodiny
Existuje asi 2500-2800 jazykov. V medzinárodnom styku dominuje angličtina. Rada Európy predpokladá, že občan EÚ bude ovládať 3 jazyky ( ZŠ – 2 jazyky, SŠ + 1 jazyk)

INDOEURÓPSKE JAZYKY

Ich prajazykom je praindoeurópčina (indoeurópsky prajazyk). Delenie:
1. indoiránske sanskrit   hindčina, urdčina, prezština
arménčina, albančina, gréčtina
2. baltské    lotyština, litovčina
3. slovanské  západoslovanské: slovenčina, čeština, poľština, dolná lužičtina, horná lužičtina
  východoslovanské: bieloruština, ruština, ukrajinčina (používajú azbuku)
  južnoslovanské:  bulharčina, macedónčina, srbčina, chorvátčina, slovinčina
 
4. germánske  severogermánske  (škandinávske): dánčina, islandčina, nórčina, švédčina 
západogermánske: angličtina, nemčina, flámčina, holandčina
5. italické latinčina (románske) francúzština,španielčina,taliančina,portugalčina,rumunčina,moldavčina 6. keltské  bretónčina, waleština, írčina    
 
SLOVANSKÉ JAZYKY. VZNIK A VÝVIN SLOVENSKÉHO JAZYKA
do 8. stor.
 Z indoeurópskeho prajazyka sa vyčlenila praslovančina, ktorá je prajazykom všetkých slovanských jazykov. Praslovančina obsahovala mäkký a tvrdý jer ( ъ, ь), polomäkké ć, ź, nemala f, h. Pri jej vyčleňovaní došlo k zmenám v hláskovej stavbe:
1.  k, g, ch → č, ž, š pred ъ, i, e ě  (  kelo, giv, legeti →čelo, živý, ležať) = prvá palatalizácia (zmäkčovanie)
2.  druhá palatalizácia
3.  tretia palatalizácia
 
10. stor. – zlomové vo vývine všetkých slovanských jazykov: praslovančina sa rozpadá na dialekty (napr. stredoslovenský dialekt – základ spis. slovenčiny). V tomto období sa v karpatsko-naddunajskej nížine začína utvárať stará slovenčina. Okrem toho sa tu prostredníctvom pôsobenia Konštantína a Metoda šíri staroslovienčina, vytvorená na základe macedónskeho nárečia z okolia Solúna. Je to liturgický aj literárny jazyk, ktorý využíva hlaholiku (písmo).
 
10.-13. stor. Ďalšie zmeny v jazyku:
1. kontrakcia – prebehla ešte pred zánikom jerov. Najskôr zaniklo i medzi dvoma vokálmi, potom došlo k stiahnutiu buď vo vnútri slova, alebo na konci tvarov a slov :  dobroie→dobré
2. zánik a vokalizácia jerov (ъ,ь) platí Havlíkovo pravidlo:
1.  zanikli v nepárnej slabike od konca bez stôp mъlynъ→mlyn
2.  v párnej slabike sa menili na plné vokály  ь > e ( a, o), šьvьcь→švec ,  sъnь→sen
3. zánik nosoviek (denazalizácia)  ỡ  > ų > u (ú)  dỡb > dub ę > ä, a, e  (podľa polohy) pęt →päť
Po rozpade Veľkej Moravy – Slovensko súčasťou Uhorska → spisovným a liturgickým jazykom je LATINČINA
 
14. – 15. stor. prienik slovenčiny aj do administratívneho štýlu. Vzniká kultúrna západoslovenčina, kultúrna stredoslovenčina, kultúrna východoslovenčina. Stále sa využíva aj slovakizovaná čeština -bibličtina (vplyv husitstva)
 
18. stor. 1787 – Anton Bernolák – kodifikácia spisovnej slovenčiny na základe kultúrnej západoslovenčiny. Využíva fonetický pravopis (píš ako počuješ), dôsledne značí mäkkosť, nerozlišuje i, y, namiesto j používa g, má dvojité w.
diela:  Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách, Slovenská gramatika, Slovár  (opak. 1. roč.)
 
19. stor. 1843 – Ľ. Štúr, Hurban, Hodža – kodifikácia na základe stredoslovenského nárečia. Využíva fonetický pravopis, nepoznal ľ, y, ä, dvojhlásky. Oficiálne vyhlásenie: august 1844 Tatrín v Lipt. Mikuláši
diela: Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, Náuka reči slovenskej ( opak. 1. roč.)
1852 – M. Hattala, M.M. Hodža – podľa svetových jazykov ustupujú od fonetického pravopisu, rozlišujú i, y, doplnili ä, ľ, neoznačujú mäkkosť spoluhlások pred e, i.  dielo: M. Hattala: Krátka mluvnica slovenská
1862 – slovenčina vyučovacím jazykom na 3 slovenských gymnáziách ( Martin, Kláštor pod Znievom, Revúca), je rokovacím jazykom Matice slovenskej
1875 – maďarizácia  ( od r. 1905 sa nesmie slovenčina používať ako vyučovací jazyk ani na najnižšom type škôl)
 
20. stor.  - 1902 – Samo Czambel:  Rukoväť spisovnej reči slovenskej
1918 – vznik ČSR, slovenčina sa stala štátnym, úradným aj vyučovacím jazykom
20. roky – vplyv čechoslovakizmu
1931 – prvé Pravidlá slovenského pravopisu (vydala Matica slovenská), vznik puristického hnutia – násilné očisťovanie sloven. jazyka od čechizmov
1953, 1991 – zásadné zmeny v pravopise (vydané upravené PSP)
1996 – Zákon o štátnom jazyku
1998 – zatiaľ posledná výraznejšia úprava PSP: napr. skrátenie prípon – ár, -áreň – mliekareň
 
Významní slovenskí jazykovedci: Václav Vážný-výskum slovenských nárečí, Ján Stanislav –dejiny slovenčiny, výskum staroslovienčiny,  Eugen Paulíny – dejiny slovenčiny, gramatika, fonológia,  Ľudovít Novák – dejiny slovenčiny, fonológia, teória pravopisu,  Jozef Mistrík – štylistika, Ján Sabol,  Jozef Jacko ...

NORMA A KODIFIKÁCIA
Normy sú záväzné pravidlá správania sa. Môžu vyplývať zo zvyklostí, prípadne sú určené (napr. zákonmi). Normy platné v spis. slovenčine sú formulované v rozličných príručkách: Pravidlá slovenského pravopisu, Pravidlá spisovnej výslovnosti ... Normy v používaní spisovného jazyka tvorí Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied  (JÚĽŠ SAV).
Uzákoňovanie jazykových noriem  sa nazýva kodifikácia.

ČLENENIE SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO JAZYKA

Národný jazyk je prirodzene živý jazyk, preto má veľa jazykových foriem:
A. CELONÁRODNÉ:
1.  spisovná forma jazyka – má celonárodnú a celospoločenskú platnosť, má kodifikovanú písanú aj ústnu podobu (príručky) a je dorozumievacím prostriedkom vo všetkých štýloch. Je to štátny a úradný jazyk.
2.  štandardná forma (štandard) sa používa v každodennej komunikácii, nedodržiava dôsledne všetky kodifikačné zásady ( napr. vo výslovnosti). Prípustné sú niektoré slangové slová (napr. profesionálny slang)
3.  subštandardná forma ( subštandard) obsahuje väčšie množstvo dialektizmov, tvary slov odlišné od spisovného jazyka, nespisovný prízvuk a pod.
4.   
B. KRAJOVÉ – NÁREČOVÉ FORMY:
1.  teritoriálna nárečová forma = dialekty (nárečia):
a, západoslovenské: napr. záhorské, trnavské, trenčianske, nitrianske ...
b, stredoslovenské: napr. liptovské, oravské, turčianske, gemerské ...
c, východoslovenské: spišské, šarišské, zemplínske, sotácke ...
2.  sociálne nárečia:
a, slang (súbor ustálených nespisovných pomenovaní,ktoré používa istá skupina ľudí) napr. žiacky, vojenský, športový...
b, argot ( sociálne nárečie, ktoré slúži istej skupine ľudí na tajné dorozumievanie)

JAZYKOVEDA A JEJ DISCIPLÍNY
Jazykoveda (lingvistika) je náuka o jazyku. Skúma jazyk ako jeden z charakteristických znakov konkrétneho národa. V jazykovednom výskume sa uplatňujú rôzne metódy.
Historicko-porovnávacia jazykoveda (j.)– skúma vývin jazyka, resp. jazykov vo vzájomných vzťahoch (príbuzné jazyky)
Konfrontačná j.  – skúma vzťahy medzi jazykmi z hľadiska súčasného stavu bez ohľadu na ich príbuznosť
Štruktúrna j. – skúma jazyk ako štruktúrovaný jav, ako súbor prvkov, medzi ktorými sú isté vzťahy
Dialektológia – skúma členenia národného jazyka na nárečia – dialekty, všetky roviny nárečí
Areálna lingvistika – skúma rozloženia jazykových javov v priestore
Sociolingvistika – skúma spoločenské aspekty jazyka, vzťah jazyka a spoločnosti, členenie jazyka na sociálne nárečia
Psycholingvistika – skúma priebeh hovorenia, vnímanie a porozumenie jaz. prejavu, neurofyziologické procesy pri hovorení
Matematická j. – vužíva na výskum jazykových javov matematické metódy
Komputačná j. – využíva možnosti počítačov .......
 
Jazyk ako systém členíme do tzv. jazykových rovín.
1.  zvuková rovina: základná jednotka: hláska, fonéma
vedný odbor: fonetika a fonológia (opak. 3. roč.)
2.  tvarová rovina: základná jednotka: gramatický tvar
vedný odbor: morfológia (opak. 2. roč.),  morfematika (náuka o morfémach) (opak. 1. roč.)
3.  lexikálna rovina: základná jednotka: slovo
vedný odbor: lexikológia (opak. 1. roč.), sémantika (náuka o význame jazykových jednotiek)
4.  syntaktická rovina: základná jednotka: veta
vedný odbor: syntax (opak. 2. roč.), textová lingvistika
 
Osobitné miesto:  štylistika –skúma vhodnosť a primeranosť používaných jazykových prostriedkov a ich radenie v jazykovom prejave
  rétorika  - skúma vhodnosť a primeranosť používaných jazykových prostriedkov , ich radenie najmä z hľadiska hovorených prejavov
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.018