Výkladový slohový postup
® analyzuje a vysvetľuje vývinové (genetické), funkčné a kauzálne (príčinné a následné)vzťahy medzi predmetmi a javmi
alebo vnútri predmetov a javov
/ zisťovať, vysvetľovať, ozrejmovať, vykladať/; logicko – príčinná súvislosť a objasňovanie
podstaty javu
® znaky: - e x p l i k a t í v n o s ť = objasňovať, vysvetľovať,
rozvádzať myšlienky
- s u k c e s í v n o s ť = postupnosť, následnosť myšlienok – nadväzujú na seba celé
výpovede alebo odseky
- g n ó m i c k o s ť = mimočasovosť, mimosituačnosť
- o b j e k t í v n
o s ť = vysoká frekvencia pojmov a odborných termínov
- zložito komponované a perfektne stavané
vety; podraďovacie súvetia, oznamovacie vety
- n e o s o b n o s ť = prejavuje sa požitím
trpného rodu pri slovesách a 1. os. plurálu- autorský plurál
- využitie základných poznávacách
metód jako je: porovnávacia analýza, syntéza, abstrakcia, generalizácia (zovšeobecnenie)
- využitie jazykových prostriedkov
náučného štýlu
® vyskytuje sa najmä v písomných útvaroch náučného (odborného) štýlu, ako sú výklad,
štúdia,
referát, recenzia, úvaha, esej, dizertácia (vedecká rozprava)
- najbežnejším útvarom
výkladového slohového postupu je učebnicový (didaktický ) výklad,
ktorého ústnou podobou je prednáška
Výklad
- je to náučný žáner
- môže byť v písomnej aj ústnej forme
-
cieľom výkladu je vysvetliť nejaký technický alebo spoločenský problém, poučiť o nejakej veci.
Výkladom sa vysveľujú a
sprístupňujú známe vedecké poznatky.
- aby bol jasný často sa využívajú schémy, grafy, tabuľky….
- citácie ( presné
citáty )
® je písaný náučným štýlom
® postoj autora je objektívny ( 3.os.j.č., alebo 1.os.
mn.č. )
®vo výklade sa používajú zákldné postupy logického myslenia:
- analýza
-
syntéza ( skladanie, zlučovanie ) - -
- konkretizácia ( presné pojmy )
- aplikácia ( preniesť niečo na niečo )
- generalizácia ( zovšeobecnenie )
- komparácia ( porovnávanie )
- analógia (zhoda, obdoba, propodobnenie)
- indukcia - z jednotlivých konkrétnych príkladov vyvodzujeme všeobecný záver
- dedukcia - zo
zovšeobecnenia odvodzujeme jednotlivé prípady ( odvodzovanie )
- argumentácia (dokazovanie) - autor vedecky alebo voľne
cituje, prípadne parafrázuje
Kauzálne vzťahy čiže príčinné a následné javy. Pri
kauz.vzťahoch platí: príčina podmieňuje účinok.
Príčina odpovedá na otázku: Prečo sa to stalo?
Následok odpovedá na otázku: Čo to spôsobuje?
Dôsledok odpovedá na otázku: Čo z toho
vyvodíme?
- kompozícia - členenie výkladu na úvod, jadro a záver
Úvod -
načrtnutie do problematiky, uvedenie do nej
Jadro - rozoberá problematiku, nachádza sa tu objasnenie, vysvetlenie,. . . .
Záver - generalizácia - zovšeobecnenie problematiky
Úvaha
-
subjektivizovaný (1.os, Sg – myslím si, že; podľa môjho názoru; domnievam sa; môj názor je, že...) variant
výkladového slohového postupu
- autor subjektívne interpretuje známe fakty, vyjadruje svoj postoj k závažným spoločenským
alebo filozofickým problémom
- vychádza zo svojich poznatkov a životných skúseností
- posudzuje známe javy z nového,
iného pohľadu
- napriek tomu, že autor vyjadruje svoj subjektívny pohľad, jej závery by nemali byť protispoločenské, nelogické,
nemalo by to byť demagógia
- niekedy môže mať úvaha apelatívny charakter
- úvaha je
- hybridný útvar rôznych
štýlov:
→ hovorový štýl: jednoduché krátke zamyslenie príslovie
→ umelecký
štýl : epika (napr. monologické časti v pásme reči postáva a rozprávača)
lyrika (reflexívna
lyrika)
→ publicistický štýl: úvodník, komentár, editoriál
glosa,
stĺpček, úvodný stĺpček
→ náučný štýl: recenzia, diskusný príspevok
odborné
články, populárno – náučné články
výrazové prostriedky
- sú veľmi pestré
-
štylisticky príznakové slová (poetizmy, archaizmy), expresívne slová (citovo zafarbené),
frazeologizmy, hyperbola, metafory,
opakovania
rečnícke figúry
- rečnícke otázky (môže byť aj odpoveď)
-
rozvažovacia otázka (naznačuje myšlienkový postup autora)
- básnická otázka (tvárni text, ale nenasleduje odpoveď)
- zvolacie
vety (chcú zvýrazniť citovosť, expresivitu textu)
Kompozícia
- voľnejšia ako pri výklade
-
odseky sa tvoria podľa myšlienkových častí, úvaha má toľko odsekov, koľko má myšlienkových
celkov
- klasické členenie: - úvod – autor vychádza z istých faktov, ktoré jasne pomenuje alebo vychádza zo
všeobecného problému; na začiatku môže byť otázka
- jadro – skúma fakty, hodnotí, zaujíma postoj, rozvíja vlastné
Zones.sk – Zóny pre každého študenta