Fonetika – jazykovedná disciplína, zaoberá sa zvukovou stránkou jazyka,
skúma vznik hlások v rečových ústrojoch a ich vlastnosti
Fonológia – jazykovedná discilína, skúma vzájomné vzťahy
medzi hláskami – spodobovanie
- základná jednotka zvukovej stránky jazyka je hláska(fonéma)
- hlásky vznikajú v rečových
ústrojoch medzi ktoré patria hlasivky, ústna dutina, jazyk, pery, zuby, podnebie
Delenie hlások: základné delenie hlások :
samohlásky, spoluhlásky a dvojhlásky
Samohlásky: krátke – a,e,i,o,u
dlhé – á,é,í,ó,ú
Dvojhlásky: ia, ie, iu, ô (považujeme ich za dlhé hlásky)
Spoluhlásky: delíme ich na
tvrdé, mäkké a obojaké
Tvrdé spoluhlásky: h, ch, k, g, d, t, n, l
Mäkké spoluhlásky: č, š, dž, ž, ď, ť, ň, ľ, c, dz,
j
Obojaké: b, m, p, r, s, v, z, f (píšeme po nich y, i podľa vybraných slov)
- z hľadiska spodobovania (znelostnej asimilácie)
delíme hlásky na znelé a neznelé
Znelé spoluhlásky : a) znelé nepárové (spodobujú sa na svoje vlastné
varianty) – m,n,ň, ľ, r, j
b) znelé párové (spodobujú sa na niektorú neznelú spoluhlásku s ktorou tvoria pár) – b, d, ď, dz, h,
g, z, ž, v, dž
Neznelé spoluhlásky: p, t, ť, c, ch, k, s, š, f, č
- spodobovanie sa uskutočňuje
väčšinou na rozhraní 2 slov, na konci a začiatku slova. Ak sa znelá spoluhláska dostane do skupiny neznelých, zmení svoje zvukové
vlastnosti a spodobuje sa. Napr. vták/fták/, plod/plot/.
Intonačné prostriedky: zvukové prostriedky, ktoré sa
prejavujú na väčších úsekoch ako je hláska, teda na slovách a vetách. V texte sa označujú pomocou interpunkčných znamienok (.,!?:)
Voláme ich aj prostriedky zvukovej modulácie reči. Patrí medzi ne: pauza, tempo reči, melódia vety, prízvuk, kvantita, vetný dôraz, sila
hlasu, rytmus a iné
Pauza(prestávka) – pauzou delíme reč na menšie úseky(takty). Pauza môže byť : a)
funkčná – zámerne urobíme pauzu ak chceme zvýrazniť dôležitú časť výpovede
b) fyziologická – slúži na nadýchnutie
c)
nadbytočná – pôsobí rušivo
Tempo reči – je to rýchlosť reči, závisí od konkrétnej situácie. Napríklad
expresívne prejavy zvykneme hovoriť rýchlejšie (napr. pri hádke). Normálne tempo reči je okolo 100 slov za minútu, zrýchlene tempo reči je
okolo 120 slov za minútu. Pri príliš rýchlom tempe reči sa reč stáva nezrozumiteľnou.
Melódia vety – vzniká
stúpaním a klesaním výšky hlasu. Pomocou melódie vety rozlišujeme vety opytovacie a oznamovacie. Melódia vety môže byť stúpavá –
používa sa pri opytovacích vetách, v texte sa označuje ?, klesavá – pri oznamovacích vetách a stúpavoklesavá – pri súvetí, kde pri
čiarke hlas stúpa a na konci vety klesá.
Prízvuk – slovenčina má pevný prízvuk na prvej slabike v slove.
Východoslovenské nárečia majú napríklad pohyblivý prízvuk , čo sa prejavuje tzv. zaťahovaním
Kvantita – inak povedané dĺžka znamená, že dlhá slabika by sa mala vyslovovať dvakrát tak dlho ako krátka. V slovenčine máme tzv. rytmický zákon(zákon o rytmickom krátení), ktorý hovorí, že po sebe by nemali nasledovať dve dlhé slabiky. Výnimka – napr. prídavné mená vzoru páví.