Zvuková stránka jazyka, fonetika a fonológia

Zvuková stránka jazyka, fonetika a fonológia 

Fonetika – jazykovedná disciplína, zaoberá sa zvukovou stránkou jazyka, skúma vznik hlások v rečových ústrojoch a ich vlastnosti

Fonológia – jazykovedná discilína, skúma vzájomné vzťahy medzi hláskami – spodobovanie
- základná jednotka zvukovej stránky jazyka je hláska(fonéma)
- hlásky vznikajú v rečových ústrojoch medzi ktoré patria hlasivky, ústna dutina, jazyk, pery, zuby, podnebie

Delenie hlások: základné delenie hlások : samohlásky, spoluhlásky a dvojhlásky

Samohlásky: krátke – a,e,i,o,u
dlhé – á,é,í,ó,ú

Dvojhlásky: ia, ie, iu, ô (považujeme ich za dlhé hlásky)

Spoluhlásky: delíme ich na tvrdé, mäkké a obojaké
Tvrdé spoluhlásky: h, ch, k, g, d, t, n, l
Mäkké spoluhlásky: č, š, dž, ž, ď, ť, ň, ľ, c, dz, j
Obojaké: b, m, p, r, s, v, z, f (píšeme po nich y, i podľa vybraných slov)
- z hľadiska spodobovania (znelostnej asimilácie) delíme hlásky na znelé a neznelé

Znelé spoluhlásky : a) znelé nepárové (spodobujú sa na svoje vlastné varianty) – m,n,ň, ľ, r, j
b) znelé párové (spodobujú sa na niektorú neznelú spoluhlásku s ktorou tvoria pár) – b, d, ď, dz, h, g, z, ž, v, dž

Neznelé spoluhlásky: p, t, ť, c, ch, k, s, š, f, č
- spodobovanie sa uskutočňuje väčšinou na rozhraní 2 slov, na konci a začiatku slova. Ak sa znelá spoluhláska dostane do skupiny neznelých, zmení svoje zvukové vlastnosti a spodobuje sa. Napr. vták/fták/, plod/plot/.
 
Intonačné prostriedky: zvukové prostriedky, ktoré sa prejavujú na väčších úsekoch ako je hláska, teda na slovách a vetách. V texte sa označujú pomocou interpunkčných znamienok (.,!?:) Voláme ich aj prostriedky zvukovej modulácie reči. Patrí medzi ne: pauza, tempo reči, melódia vety, prízvuk, kvantita, vetný dôraz, sila hlasu, rytmus a iné

Pauza(prestávka) – pauzou delíme reč na menšie úseky(takty). Pauza môže byť : a) funkčná – zámerne urobíme pauzu ak chceme zvýrazniť dôležitú časť výpovede
b) fyziologická – slúži na nadýchnutie
c) nadbytočná – pôsobí rušivo

Tempo reči – je to rýchlosť reči, závisí od konkrétnej situácie. Napríklad expresívne prejavy zvykneme hovoriť rýchlejšie (napr. pri hádke). Normálne tempo reči je okolo 100 slov za minútu, zrýchlene tempo reči je okolo 120 slov za minútu. Pri príliš rýchlom tempe reči sa reč stáva nezrozumiteľnou.

Melódia vety – vzniká stúpaním a klesaním výšky hlasu. Pomocou melódie vety rozlišujeme vety opytovacie a oznamovacie. Melódia vety môže byť stúpavá – používa sa pri opytovacích vetách, v texte sa označuje ?, klesavá – pri oznamovacích vetách a stúpavoklesavá – pri súvetí, kde pri čiarke hlas stúpa a na konci vety klesá.

Prízvuk – slovenčina má pevný prízvuk na prvej slabike v slove. Východoslovenské nárečia majú napríklad pohyblivý prízvuk , čo sa prejavuje tzv. zaťahovaním

Kvantita – inak povedané dĺžka znamená, že dlhá slabika by sa mala vyslovovať dvakrát tak dlho ako krátka. V slovenčine máme tzv. rytmický zákon(zákon o rytmickom krátení), ktorý hovorí, že po sebe by nemali nasledovať dve dlhé slabiky. Výnimka – napr. prídavné mená vzoru páví.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/gramatika/3865-zvukova-stranka-jazyka-fonetika-a-fonologia/