Pravidlo o rytmickom krátení – rytmický zákon

Pravidlo o rytmickom krátení – rytmický zákon

Čo je rytmické krátenie?

V slovenčine platí rytmický zákon, podľa ktorého sa v jednom slove spravidla nesmú vyskytnúť dve dlhé slabiky za sebou.
Ak je teda jedna slabika v slove dlhá, nasledujúca by mala byť krátka.

Tento zákon je pre slovenčinu typický – iné slovanské jazyky ho nemajú. Patrí medzi hláskoslovné zákony, no zasahuje aj do:

• tvaroslovia (ako tvary slov vyzerajú),
• rytmiky jazyka (striedanie dlhých a krátkych slabík),
• a napokon aj do pravopisu (ako slová píšeme).

Ako spoznáme dlhú slabiku?

Dlhá slabika je taká, v ktorej sa nachádza:

• dlhá samohláska: á, é, í, ó, ú, ý
• dvojhláska: ia, ie, iu, ô
• slabičné dlhé spoluhlásky: ĺ, ŕ (dlhé l, dlhé r)

V slove teda sledujeme, kde je dĺžeň alebo dvojhláska – tam je dlhá slabika.

Rytmický zákon v praxi

Rytmický zákon spôsobuje, že niektoré dlhé samohlásky sa v určitých tvaroch skracujú, aby po sebe nešli dvakrát dlhé slabiky.

Príklady tvarov, kde je rytmický zákon dodržaný:

• chýbanie, umývanie, lezenie
• výhody, návyky
• Miroslav, Jarmila, Bratislava
• výhra, omáčka
• zoslabnutý, rýchlosť, radosť
• lúka, právo, mydielko, krása, vláda
• mámenie, vábenie, láskanie, táranie, východ

V týchto slovách a tvaroch sa pekne striedajú dlhé a krátke slabiky, a práve to robí slovenčinu rytmickou.

Kde rytmický zákon neplatí – výnimky

Hoci rytmický zákon patrí k typickým črtám slovenčiny, neplatí absolútne. Pri niektorých slovách (alebo tvaroch) sa dve dlhé slabiky za sebou pripúšťajú.

Výnimky sa objavujú pri:

• podstatných menách
• prídavných menách
• zámenách
• číslovkách
• slovesách
• tvorení slov (predpony, prípony)

Nižšie sú prehľadne spracované jednotlivé skupiny.

Výnimky – podstatné mená

Najmä v množnom čísle (pluráli) a pri určitých vzoroch rytmický zákon neplatí.

Plurál – vzor ulica, priadza:

• priadza – priadzí
• vôňa – vôní
• hrádza – hrádzí
• schôdza – schôdzí

Plurál – vzor žena:

• výhra – výhier (aj tvar výher)
• výzva – výziev

Plurál – vzor dlaň:

• báseň – básní
• horáreň – horární

Plurál – vzor mesto:

• cigánstvo – cigánstiev
• sklenárstvo – sklenárstiev

Vzor vysvedčenie:

• prítmie, lístie, prútie, tŕnie, skálie, pokánie

  – vo všetkých pádových príponách sa zachováva pôvodná dĺžka.

Tu vidno, že dvojité dlhé slabiky (napr. hrá-dzí, vô-ní) sa pripúšťajú.

Výnimky – prídavné mená

Pri prídavných menách, najmä živočíšnych, podľa vzoru páví, sa dĺžka často neskracuje:

• líščí
• vtáčí
• motýlí
• kohútí
• krokodílí
• diviačí
• škovránčí
• netopierí
• býčí

V živočíšnych prídavných menách sa dĺžka v príponách zachováva vo všetkých pádoch.

Pozor na výnimky:

• stehlík – stehličí
• kolibrík – kolibričí

Tu sa tvar tvorí trocha inak, preto výsledná podoba nie je úplne pravidelná podľa vzoru páví.

Výnimky – zámená

Rytmický zákon sa neuplatňuje pri neurčitých zámenách, ktoré obsahujú častice:

• nie-, bár-, bárs-, bohvie-, čertvie-, ktovie-, neviem-

Príklady:

• niečí
• bárčí
• bárskym
• bohviečím
• čertviekým
• ktoviečím
• neviemčia
• ktoviekým

V týchto tvaroch sa dlhé slabiky neraz radia za sebou, ale je to normatívne správne.

Výnimky – číslovky

Pri zložených násobných číslovkách a zložených slovách sa jednotlivé časti spravidla ponechávajú také, aké sú, teda aj s pôvodnou dĺžkou.

Príklady:

• tisícnásobný
• tisíckrát
• viacrázový
• štvrtýkrát
• párkrát
• viacmiestny
• jedenásťtriedny
• šéftréner

Jednotlivé zložky týchto výrazov si ponechávajú svoju pôvodnú dĺžku, rytmický zákon sa tu neuplatňuje.

Výnimky – slovesá

Rytmický zákon má viacero výnimiek aj pri slovesných tvaroch.

Tvarotvorná prípona -ia (3. os. mn. č.):

• týčia
• prúdia
• vábia
• bránia
• chvália
• hlásia

Prípona -iac (prechodník):

• týčiac
• súdiac
• prúdiac
• chváliac
• hlásiac
• brániac

Prípona -iaci (príčastie):

• týčiaci
• prúdiaci
• chváliaci
• hlásiaci
• brániaci

Slovesá končiace na -ievať:

• trávievať
• slávievať
• blúdievať

Slovesá vzoru rozumieť:

• zmúdrieť
• krásnieť
• zvážnieť
• vytriezvieť

Minulé príčastie a činné príčastie po dvojhláske ia:

• príčastie minulé: -vší, -všia
• činné príčastie: -všie

Príklady:

• zakliavší
• vyliavší

V týchto tvaroch sa dvojhláska ia a dĺžky neskracujú, aj keď by podľa rytmického zákona mohli.

Výnimky – tvorenie slov

Pri tvorení slov zohrávajú úlohu slovotvorné predpony a prípony.

Predpony s dlhou slabikou

Pri predponách ná-, sú-, zá- sa dĺžka často zachováva:

• ná-: námietka, nátierka, nádielka
• sú-: súčiastka
• zá-: zásielka, zámienka, zálievka

Aj keď by po dlhej slabike niekedy mohla nasledovať skrátená, v týchto slovách sa dĺžka ponecháva.

Výnimky z výnimiek

Aj samotné výnimky majú ďalšie spresnenia.

Prípony -ár, -áreň po dlhej slabike sa skracujú:

• mliekar
• prevádzkar
• mliekareň
• prevádzkareň

Tu vidno, že po dlhej slabike (mlie-, prevádz-) sa á skracuje na a.

ALE: umyváreň – v tomto slove sa dĺžka ponechala, preto je to špeciálna výnimka.

Prípony -iar, -iareň – dvojhláska ia sa neskracuje:

• prútiar
• triediareň
• múčiar
• bieliareň

Tu sa ia zachováva, hoci by rytmický zákon inak mohol viesť k skracovaniu.

Prípona činného príčastia prítomného -úci sa po dlhej slabike skracuje:

• píšuci
• hádžuci
• striehnuci

Tu vidno, že po dlhej slabike (pí-, há-, strie-) sa ú skracuje na u.

Prípony minulého činného príčastia -vší, -všia, -všie po dvojhláske ia sa neskracujú:

• usmiavší
• zasiavší
• vyliavší

Dvojhláska ia zostáva dlhá, rytmické krátenie sa neuplatnilo.

Pravidlo o rytmickom krátení – rytmický zákon

• Rytmický zákon: v jednom slove sa zvyčajne nesmie vyskytnúť viacero dlhých slabík za sebou, preto sa niektoré samohlásky skracujú.
• Platí najmä pri domácich slovách a ich tvaroch.
• Má veľa výnimiek – pri podstatných menách, prídavných menách, zámenách, číslovkách, slovesách a pri tvorení slov (predpony, prípony).
• Výnimky treba poznať skôr ako naučené tvary, nie vždy sa dajú logicky „odvodiť“.