Slovné druhy – rozdelenie

Slovné druhy rozdelenie 

Jazyková otázka:

Charakterizujte morfológiu ako jazykovednú disciplínu, bližšie sa zamerajte na klasifikáciu neohybných slovných druhov.

Morfológia je náuka, ktorá sa zaoberá slovnými druhmi, gramatickými tvarmi slov, tvorením slov a gramatickými kategóriami slov. Je súčasťou gramatickej stavby jazyka.

Delenie slovných druhov

1. podľa ohybnosti:

a) ohybné – môžeme ich skloňovať alebo časovať (podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá)

b) neohybné – spájacie výrazy (príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia)

2. podľa významovosti:

a) plnovýznamové – majú funkciu vo vete, tvoria sklady (podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky,
slovesá, príslovky)

b) neplnovýznamové – nestoja ako vetné členy vo vete (predložky, spojky, častice, citoslovcia)

Neohybné slovné druhy

Príslovky

Neplnovýznamový slovný druh Vyjadrujú. rozličné okolnosti deja ako miesto (ste vedľa), Čas (kedy povedal), spôsob (pekne spieva), príčinu (preto odišiel). Príslovky sú neohybný slovný druh. Nemajú gramatické kategórie.

I. miesta- vyjadrujú miesto, na ktorom sa odohráva dej slovesa, napr. ďaleko, zdola, dokola
II. časuvyjadrujú, v akom čase sa dej slovesa odohráva, napr. zajtra, večer, už
III. spôsobuvyjadrujú, ako sa dej slovesa odohráva, potme, teplo, nasilu
IV. príčinyvyjadrujú, prečo sa dej uskutočňuje, nato, preto, zato

Príslovky vytvorené z akostných prídavných mien sa stupňujú.

Predložky

Neplnovýznamový slovný druh Vyjadrujú vzťah medzi slovami Vo veto nestoja samostatne, ale vždy v spojení s iným slovom, napr. od domu, k nemocnému, od dvoch, k piatim, s ním. Neohybný slovný druh. Nemá gramatické kategórie.

Delenie:

1.Podľa pôvodu:

a) prvotné predložky (primárne) – nepoužívajú sa vo funkcii iného slovného druhu (cez, k, od, s, pod,..)

b) druhotné predložky (sekundárne) – používajú sa aj ako iný slovný druh (uprostred, okolo, vďaka)

2.Podľa zloženia:

a) jednoduché – z, s, pod,.. (jeden slovný základ)
b) zložené – spopod, ponad, spoza, vopred (dva a viac slovných základov)

Vokalizácia predložiek:
K predložkám, ktoré sa končia na spoluhlásku, sa niekedy pridáva samohláska (vokál), aby výslovnosť bola plynulejšia (s – so, z – zo, v – vo, nad – nado, k – ku). 

Spojky

Neplnovýznamový slovný druh. Spájajú slová (mama a dieťa) alebo vety (Zaplatil a odišiel.) Neohybný slovný druh. Nemá gramatické kategórie.

1. priraďovacie:

a)  zlučovacie (a, i, aj, ani, ako i, ako ani,..)

b) stupňovacie (ba, ba aj, ba ani, ba dokonca, nielen – ale aj,..)

c)  odporovacie (ale, avšak, iba, lenže, no, predsa, a jednako, a napriek tomu,..)

d) vylučovacie (alebo, buď, či, alebo-alebo, buď-buď,..)

2. podraďovacie

a)  podmetové (že, čo,..)

b) prísudkové (čo, ako,..)

c)  predmetové (že, aby, či, ako,..)

d) prívlastkové (ako, že, či,..)

e) prívlastkové (keď, zatiaľ čo, ako, ako keby, lebo, pretože, aby,..)

Častice

Neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú osobný postoj (napr. pochybnosť možno príde; dúfanie — hádam príde, iste príde; sklamanie — len tri koruny atď.). hovoriaceho k vete alebo jej časti. Neohybný slovný druh. Nemá gramatické kategórie.

Rozdelenie častíc podľa funkcie vo vete:

1. uvádzacie – stoja na začiatku vety, uvádzajú vetu, často nadväzujú na situáciu v predchádzajúcom texte a uvádzajú novú výpoveď, pripájajú ju – pripájacie: i, ale, a, veru, no – alebo pobádajú k výpovedi – pobádacie: však, ale, potom, nech, bodaj, nuž,..

2. vytyčovacie (vysvetľovacie, hodnotiace, zdôrazňovacie) – nadväzujú na kontext, vyjadrujú sa k obsahu vety, vyzdvihujú, zdôrazňujú nasledujúce slovo, hodnotia a vysvetľujú obsah povedaného. Častice nie sú vo vete vetným členom na rozdiel od prísloviek. 

Citoslovcia

Neplnovýznamový slovný druh Vyjadrujú cit (Jaj!), Vôľu (Hijo!) alebo napodobňujú zvuky (Klop) Neohybný slovný druh Nemá gramatické kategórie. Nie je až na výnimky vetným Členom (Výnimka: A žaba Čľup do vody! — citoslovce je prísudkom. Ozvalo sa hlasné crrr! — citoslovce je vo funkcii podstatného mena zvonenie, je vo vete podnetom). 

I. Rozdelenie podľa typu:

1.  vlastné:

a)  vyjadrujú cit

b)  vyjadrujú vôľu

2.  zvukomalebné – napodobňujú reálny zvuk

II.  Rozdelenie podľa pôvodu:

1.  prvotné – nie sú a neboli iným slovným druhom

2.  druhotné – môžu byť iným slovným druhom (beda, pomoc – spodstatné meno; hybaj, varuj – sloveso..)