Rečnícky štýl a jeho žánre
Jazyková otázka:
Charakterizujte rečnícky štýl a jeho žánre, uveďte, čím sa vyznačuje pôsobivý
jazykový prejav. Predneste krátky príležitostný prejav.
- je štýlom ústnej komunikácie; používa sa v rétorike, využíva
bohatú slovnú zásobu, jeho cieľom je živo upútať; funkciou tohto štýlu je presviedčať, vysvetľovať, informovať, komentovať, agitovať,
zapôsobiť na city poslucháča; nie je len jazykovým štýlom, už od staroveku sa považuje za umenie; za prvého slovenského veľkého rečníka
možno považovať Ľudovíta Štúra (Reči a state), predniesol šesť slávnych rečí na uhorskom sneme. Najslávnejšia je tá, v ktorej
vyzýval za zrušenie poddanstva.
základné znaky:
a.) ústnosť – ako
celok patrí do ústnej komunikácie. Využíva mimojazykové prostriedky – mimiku, gestá, situáciu (udržiava zrakový kontakt, reaguje na zmenu
nálady medzi poslucháčmi atď.) (rečnícky štýl je vždy ústny)
b.) verejnosť – útvary tohto štýlu sú
venované širokej verejnosti. Tomuto faktu sa prispôsobuje výber jazykových prostriedkov – rečník so volí cudzie slová, ktoré sú
všeobecne známe; ak hovorí o počte, zaokrúhľuje čísla; vyhýba sa presnému dátumu; vyhýba sa vulgarizmom; používa kratšiu vetu než
odborný štýl, lebo poslucháč sa k nej nemôže vrátiť, nemôže sa nad ňou ihneď zamyslieť (sú určené verejnosti)
c.) sugestívnosť – rečník sa snaží zapôsobiť na city poslucháča, využíva vyjadrovacie prostriedky umeleckej
literatúry; opakuje slová; viackrát oslovuje poslucháča; robí vsuvky, odbočenia, aby vťahoval do svojho prejavu poslucháča; hovorí
nadnesene – s pátosom; stíši alebo zosilní hlas, robí dramatické pauzy a zdôrazňuje slová; hlavne v závere prejavu sú priania, výzvy
atď. (snaha zapôsobiť na city poslucháča)
d.) adresnosť – rečnícke útvary majú kolektívneho príjemcu, len
niektoré sú venované napr. oslave jedného človeka, ale aj tak je tam prítomná nejaká spoločnosť (gratulácia, vernisáž); autor sa niekedy
vedome zaraďuje do spoločenstva poslucháčov (my sme tu nato, aby sme ...)
(rečový prejav môže byť určený osobe alebo
skupine)
e.) názornosť – prednáška využíva názornosť podobne ako napr. didaktický výklad (graf, výpočet,
portrét atď.) (názorné predvedenie)
Kvalifikácia útvarov rečníckeho štýlu podľa funkcie:
1. agitačno – propagačné prejavy a reči:
a.) politická reč – parlamentný prejav,
prejav na zjazde strany, agitačný, napr. predvolebný prejav, najútočnejší útvar rečníckeho štýlu. Vyvracia argumenty opozície.
Zosmiešňuje, ironizuje. Veľmi kategoricky uvádza svoje argumenty ako jediné správne. Všetkými prostriedkami sa snaží upútať pozornosť
poslucháča a získať jeho sympatie. Výraznejšie ako iný útvar používa mimiku a gestikuláciu. Častejšie opakuje oslovenie, aby bolo
spojenie s publikom čo najtesnejšie.
b.) súdna reč – napr. reč obžaloby, reč obhajoby; súdna reč má veľa
spoločných znakov s administratívnym štýlom, celé bloky textu sa pri takýchto istých príležitostiach opakujú a vytvára sa klišé –
pojednávanie bolo odročené, obžalovaný sa necíti byť vinný, uložil obžalovanému trest v dolnej hranici, súd nenašiel žiadne pochybenie
v posúdení prípadu
c.) cirkevný prejav – kázeň – je hybridným útvarom, kazateľ vykladá náboženský text,
ale zároveň chce poslucháča presvedčiť o pravdivosti svojho učenia, získava ho pre istý životný štýl atď.
2.
náučné prejavy:
a.) prednáška
b.) referáty a koreferáty – napr.
politický, vedecký
- obidva tieto útvary sa čítajú. Ich cieľom je poslucháča poučiť a poskytnúť mu podrobné
informácie. Nemajú byť dlhé. Pri prednáške býva i obrázkový materiál, modely, nákresy a podobne. Referát je rozsiahla správa, ktorá
podáva priebeh nejakej činnosti, vypracúva sa písomne ale prednáša, údaje v ňom majú byť presné a prehľadné. Jeho prednes je
jednoduchý, bez pátosu, neobsahuje citové jazykové prostriedky. Mal by mať úvod a záver, v ktorom sa vysvetlí prečo sa referát podáva
a aký je význam činnosti, o ktorej referujeme.
3. príležitostné prejavy:
l. verejné prejavy:
a.) slávnostný prejav – jubilejný, spomienkový, gratulačný atď., jeho
cieľom je zhodnotenie významu nejakej významnej udalosti alebo akcie. Svojím obsahom a formou zvyšuje slávnostnosť chvíle. Rečníkom býva
významná osobnosť verejného, politického života alebo na slovo vzatý odborník často svetového mena. Neuvádza veľmi presné informácie,
napríklad presné roky alebo počty. Nesmie byť príliš rozsiahly a nemá sa čítať. Záver sa často končí prianím, vyjadrením úcty
a vďaky tým, ktorý spomienkovú slávnosť organizujú.
b.) rámcový prejav – privítací, záverový, otvárací,
pozdravný atď.
c.) informačný prejav – konferenciersky, výstraha, rozkaz atď.
ll. rodinné
prejavy – stolový – toast, sobášny, pohrebný, pri krste dieťaťa – nemusí sa odohrať len v úzkom kruhu rodiny, rodinná
situácia môže nastať napr. na obecnom úrade, v kostole
spoločenský príhovor – jeho cieľom je zaujať
poslucháčov pre nejakú myšlienku alebo sa v ich mene vysloviť o nejakej udalosti. Rečník hovorí v 1. osobe množného čísla. Príhovor
má byť prednesený sviežo a musí mať spád.
diskusný príspevok – stretávame sa s ním na každej pracovnej
alebo slávnostnej schôdzi. Vyjadruje názor účastníkov schôdze na prerokovávaný problém.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta