Ohybné slovné druhy

Jazyková otázka:
Charakerizujte ohybné slovné druhy.
Vymenujte menné gramatické kategórie.

Ohybné slovné druhy

Podstatné mená
Delíme ich na:
- konkrétne (chlap, stroj) – abstraktné (mladosť, umenie)
- všeobecné (výhra, odpoveď) - vlastné (Slovák, Bratislava)
- životné – neživotné (len pri mužskom rode – zlí psi – zlé psy)

Prídavné mená
Delíme ich na:
vlastnostné (pekný, cudzí) -môžu byť
1. akostné (stupňujú sa - veľký) stupňovanie - pozitív, komparatív, superlatív
2. vzťahové (nedajú sa stupňovať - sklený)
3. živočíšne (páví)

privlastňovacie (otcov, matkin).

Zámená
Delíme ich na:
- osobné – základné (ja, ty) a privlastňovacie (môj, tvoj)
- zvratné – základné (sa, si) a privlastňovacie (svoj)
- ukazovacie (ten, taký)
- opytovacie (kto, čo, aký. ktorý)
- vzťažné (opytovacie zámená v súvetiach – Bol to ten kvet, čo tak krásne voňal.)
- vymedzovacie (nikto, všetci, každý, inde, ničí, sám)
- neurčité (ktosi, niekto, dakto, voľačo)

Číslovky:
Delíme ich na:
- základné (jeden, dva)
- skupinové (dvoje, troje)
- radové (prvý, druhý)
- druhové (dvojaký, trojaký)
- násobné (dvakrát, tri razy)
 
Slovesá
- zvratné (tešiť sa, priať si) a nezvratné (plakať, čítať)
- plnovýznamové a neplnovýznamové

Plnovýznamové slovesá delíme na:
činnostné (písať, spievať) - stavové (spať, rásť)
predmetové (čítať, stavať) - bezpredmetové (bežať, kričať)
prechodné (písať, čítať) väzba v akuzatíve - neprechodné (odolať, vládnuť)

Neplnovýznamové slovesá delíme na:

- byť
- fázové (začať, prestať, zostať)
- modálne (chcieť, musieť, môcť)
- limitné (ísť a mať)

Gramatické kategórie slovies:

Osoba (1., 2., 3.)
Číslo (singulár, plurál)
Čas (minulý, prítomný. budúci)
Spôsob (oznamovací, rozkazovací, podmieňovací)
Slovesný rod (činný, trpný) Učiteľ pochválil žiaka. Žiak je chválený. Otec rúbe drevo. Drevo sa rúbe.
Vid (dokonavý (skočiť), nedokonavý (skákať))

Slovesný tvar:
 môže byť určitý alebo neurčitý, jednoduchý alebo zložený.

Určité slovesné tvary – tie, pri ktorých môžeme určiť gramatické kategórie.

Neurčité slovesné tvary – tie, pri ktorých nemôžeme určiť gramatické kategórie:

- neurčitok – ť (písať)
- slovesné podstatné meno –ie (písanie)
- prechodník –c (píšuc)
- trpné príčastie –ný, -tý (písaný, umytý)
- činné príčastie:
1.prítomné –ci (píšuci)
2.minulé –vší (písavší)

Slovesné tvary jednoduché - Slovesné tvary zložené
vyjadrené jedným slovom - vyjadrené viacerými slovami
prítomný čas: kreslím; - minulý čas: kreslil som;
budúci čas: nakreslím; - opisný budúci čas: budem kresliť;
rozkazovací spôsob: kresli!  - prítomný podmieňovací spôsob: kreslil by som;
všetky neurčité slovesné tvary  - minulý podmieňovací spôsob: bol by som kreslil
 
Menné gramatické kategórie
- sú gramatické vlastnosti, ktoré majú podstatné mená, prídavné mená, zámená a číslovky.

1. rod

a) mužský
Pri mužskom rode sa určuje životnosť a neživotnosť podstatných mien, ktoré pomenúvajú osoby ( napr. rezbár, žiak, Fero) alebo pri zvieracích podstatných menách, ktoré sú súčasťami personifikácií ( napr. vulgárne – Tí psi ma zradili. ).

b )ženský
Prirodzené rody, t.j. zvyčajne odrážajú realitu, pohlavie, ale v niektorých slovách sa uplatňuje gramatický rod, napr. dievča, knieža

c) stredný
Gramatický rod neodráža realitu, t.j. slová sa k nemu priradili na základe spoločenskej dohody v priebehu vývinu jazyka.

Pri pomnožných podstatných menách sa rozlišuje rod podľa tvaru v N, G, alebo D, napr. kúpele – stroje, od huslí – od dlaní.

 
2. číslo
a) jednotné ( singulár ) – jedna vec ( napr. kvet, kniha )
b) množné ( plurál ) – viac vecí ( napr. kvety, knihy )

Jednotné aj množné číslo odrážajú realitu.

3. pád
-  vyjadruje vzťahy medzi slovami vo vete ( napr. N označuje pôvodcu alebo nositeľa deja )

1. NOMINATÍV   Kto? Čo?
2. GENITÍV Koho? Čoho?
3. DATÍV   Komu? Čomu?
4. AKUZATÍV  Koho? Čo?
5. VOKATÍV ( oslovenie, zanikol okrem familiárnych a patetických oslovení typu synku, majstre, pane, Hospodinu ap., jeho funkciu prebral v slovenčine nominatív )
6. LOKÁL  O kom? O čom?
7. INŠTRUMENTÁL   Kým?  Čím?

stupňovanie- uplatňuje sa pri prídavných menách
1.  stupeň = Pozitív ( napr. dobrý, múdro, zlý )
2.  stupeň = Komparatív ( napr. lepší, múdrejšie, horší )
3.  stupeň = Superlatív ( napr. najlepší, najmúdrejšie, najhorší )