Čo je štýl a štýlotvorné činitele
Vysvetlite, čo je štýl, akú úlohu zohrávajú štýlotvorné činitele. Transformujte ukážku do iného štýlu.
Štýly a štýlotvorné činitele:
Štýl je špecifický spôsob vyjadrovania, myslenia, správania, konania,
príznačný pre jednotlivca, skupinu, dobu. Jazykový štýl je základný pojem štylistiky, ktorý je úzko spojený s pojmom text.
Jazykový štýl je cieľavedomý výber a využívanie výrazových prostriedkov typických pre istý jazykový prejav alebo pre istého
autora.
Základné jazykové štýly sú:
1. hovorový štýl= v hovorových prejavoch
prevláda komunikatívna funkcia. Má najčastejšie ústnu podobu, ale poznáme aj písomnú (súkromný list). Typická je jednoduchá stavba viet,
súkromné prostredie, rozhovor medzi dvoma a viacerými osobami, priateľská komunikácia kt. je stručná a expresívna, témy blízke osobám,
gestá, mimika tváre.
2. publicistický štýl= v publicistických prejavoch prevládajú komunikatívna a
presvedčovacia funkcia, no i informačná, získavacia a ovplyvňovacia. Využíva sa v prostriedkoch masového šírenia informácií- v
masmédiách. Cieľom tohto štýlu je vyhľadávať a spracúvať informácie o aktuálnych spoločenských javoch. Publicistické texty informujú o
faktoch, prevládajú tu neutrálne slová bez citového zafarbenia, spisovný jazyk, publicizmy (kampaň) i cudzie slová (kontrakt, kapacita).
Často je tu používané klišé- slová alebo slovné spojenia kt. častým a mechanickým používaním stratili svoj pôvodný význam a pôsobia
v texte ako frázy, ošúchané slová (novinárska kačica).
Europeizmy – výrazy, kt. sa nachádzajú v slovnej
zásobe u väčšiny európskych jazykov. Používajú sa aj v hovorovej reči (rádio, televízia, garáž, automobil).
3.
náučný štýl= v náučných prejavoch prevláda funkcia odborno- dorozumievacia. Má zvyčajne písomnú formu, adresát je neprítomný.
Využíva zložitú stavbu viet, zložené súvetia. Využíva sa hlavne vo vedeckej a pracovnej oblasti. Náučné texty sú vecné, presné, jasné
zaoberajúce sa jednou témou, odborná stránka textu. Úlohou náučných textov je sprostredkovať a vysvetliť poznatky v danom vednom odbore.
Využíva sa tu spisovný jazyk, termíny (odborné slová- analógia, púpava lekárska).
Člení sa na:
a. teoretický
NŠ: texty určené pre odborníkov kt. slúžia na sprostredko. nových poznatkov
b. populárno-náučný : texty adresované širokej
kultúrnej verejnosti.
4. administratívny štýl= v administratívnych prejavoch prevláda funkcia
hospodársko-správna t.j. ktorá sa využíva na komunikáciu medzi úradmi. Administratívne texty sú objektívne, neosobné, ich obsah musí byť
jednoznačný a vecný, najpresnejšia úradná komunikácia. Administratívne texty prísne dodržujú spisovnú normu, sú stereotypné, majú
ustálenú formu a to i v podobe formulárov či predtlačí.
Administratívny štýl je neosobný, nachádzajú sa v ňom ustálené
slovné spojenia, najmä združené pomenovania (krajský úrad, podať sťažnosť)., iniciálové skratky (ŠPÚ- štátny pedagogický ústav),
kancelarizmy (faktúra, výdajka), univerbizácia (rozpočtová organizácia- rozpočtovka).
5. umelecký štýl=
v umeleckých prejavoch prevláda funkcia estetická, komunikatívna. Umelecké texty sa v nás snažia vyvolať city,
sprostredkovať nám umelecký zážitok. Využívajú sa v nich poetizmy (tátoš, tonúť), obrazné pomenovania (slaná rosa), personifikácie
(hviezdy nariekajú), mytonymie (čítať Hviezdoslava), prirovnania (nežná ako vánok), básnické prívlastky (dávna žena).
6. rečnícky štýl= v rečníckych prejavoch sa uplatňuje presvedčovacia a propagačná funkcia. Sú najstaršie, prednášajú
sa hlavne na verejnosti, veľa z nich je súčasťou rodinných udalostí.
Rečnícke prejavy majú slúžiť na presviedčanie a
získavanie adresáta. Používajú sa v ňom príznakové, štylisticky zafarbené, emocionálne slová, homonymá (roh: 1. zvieraťa, 2. budovy),
synonymá (vyhrávať- víťaziť), obrazné pomenovania (vôňa mihalníc), antonymá (odchody, príchody). Základnými znakmi je hromadenie,
opakovanie výrazov:
a. anafora: opakovanie rovnakého slova/skupiny slov na začiatku viet
b. epanastrofa: opakovanie toho
istého slova/skupiny slov na konci jednej vety a na začiatku druhej vety.
Štýlotvorné činitele:
1. Subjektívne:
- povahové črty autora, jeho návyky, záľuby, temperament, citové založenie, psychický stav
- biologické faktory (pohlavie, vek)
- dosiahnuté vzdelanie
- jazykové a komunikačné schopnosti (rozsah slovnej zásoby,
rozhľad)
2. Objektívne:
- téma (predmet prejavu)
- funkcia prejavu (zameranie, cieľ prejavu)
-
komunikačná situácia (prostredie)
- forma prejavu (spôsob realizácie prejavu: ústny/ písomný)
- adresát- prítomný
-
neprítomný
- miera pripravenosti prejavu
Jazykové prejavy:
1. ústne / písomné
2. pripravené
/ nepripravené
3. monologické / dialogické
4. verejné / súkromné
5. adresát prítomný / neprítomný
Zones.sk – Zóny pre každého študenta