veta – je základná syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a intonačne uzavretá, napr. Naša mama varí. Prší? Áno.
a.)
oznamovacia – obsahuje oznam. Na konci vety píšeme bodku. napr. Pôjdem spolu do školy.
b.) opytovacia – obsahuje otázku, na niečo sa pýtame alebo zisťujeme. Na konci
vety píšeme otáznik. napr. Pôjdeš dnes so mnou do školy?
c.) rozkazovacia –
obsahuje rozkaz, napr. Poď sem! alebo zákaz, napr. Nerob! Na konci píšeme výkričník.
d.)
želacia – obsahuje želanie, aby sa niečo stalo, napr. Bodaj by to tak bolo. alebo nestalo, napr. Nech len
nespadne! Na konci píšeme výkričník alebo bodku.
e.) zvolacia – obsahuje citové pohnutie (strach, radosť atď.). Na konci zvyčajne píšeme výkričník. napr. Tak sa mi to páči!
Spojenie dvoch alebo niekoľkých jednoduchých viet, ktorými sa vyjadruje jediná zložitá myšlienka.
1. jednoduché súvetie – obsahuje dva prisudzovacie sklady, napr.
Jano sadol do auta a odišiel.
2. zložené súvetie
– obsahuj viac ako dva prisudzovacie sklady, napr. Mama vedela, že príde, lebo mu
verila.
Priraďovacie súvetie- zložené z dvoch formálne rovnocenných hlavných viet,
ktoré sa spájajú priraďovacími prostriedkami
a.) zlučovacie (a) – Najprv sa zasmiali deti a potom sa zasmial aj učiteľ.
b.)
stupňovacie (ba) – Vlastníctvo pustoší dušu človeka, ba mení ho na otroka.
c.) odporovacie (ale) – Dobré zrno zostane, ale plevu
uchytí vietor.
d.) vylučovacie (alebo) – Hlasujete za mier alebo ste za vojnu.
e.) dôsledkové (preto, teda) – Lož má krátke
nohy, preto ďaleko neujde.
f.) dôvodové (veď, totiž) – Išiel som s nimi, cesta bola totiž klzká.
– spája sa v ňom do jedného celku hlavná veta a vedľajšia veta. Hlavná veta je tu nadradená, vedľajšia podradená. Tejto vedľajšej vete môže byť podradená ďalšia vedľajšia veta.
a.)
podraďovacími spojkami – že, aby, keď, kým, keby, pretože, lebo, ...
b.) vzťažným zámenom – kto, čo, aký, ktorý, čí, ...
c.) zámennou príslovkou – kedy, kde, kam, odkedy, odkiaľ, ...
a.) podmetové – Prišlo mu na um, či nezabudol zamknúť.
b.) prísudkové
– Jánošík bol taký, že ho 7 regimentov neprevládalo.
c.) predmetové – Chorý videl, že u lekára musí dlho čakať.
d.)
prívlastkové – Prebudil ho hrmot, ktorý sa ozýval z chodby.
e.) doplnková – Matka ju našla, ako plače.
f.) príslovkové
– Strela letí, kam je namierená.