Štylistické využitie zvukovej stránky slov
Štylistické využitie zvukovej stránky slov
So štylistickým využitím zvukových výrazových prostriedkov (zvukových štylém) sa stretneme hlavne v umeleckom, publicistickom a rečníckom štýle.
Rým
Rým je jav založený ne zvukovej zhode slabík. Základné druhy rýmov: združený, striedavý, obkročný, prerývaný, postupný; gramatický.
Zvukomaľba
Zvukomaľba napodobňuje napr. zvuky prírody a pracovné zvuky. Autor sa snaží
výberom „zvukov“ zachytiť atmosféru či zvuk zobrazovaného javu, napr. dunenie vody a prevaľovanie sa vĺn;
Duní Dunaj a vlna za
vlnou sa valí:
d n d n l n l n l
pukotanie starých pušiek a burácanie vĺn;
kres spráskal
pušiek, zahrmeli delá
r s spr sk p š k
zem stonie, piští vzduch, rvú vlny vôd
rv
vl v
K experimentovaniu so zvukom verša sa prihlásila aj avantgardná poézia v a využívala ho 30.rokoch 20.storočia i póza naturizmu.
Paronomázia
Zvuková štylistická figúra využíva opakovanie slovných základov v odvodených
slovách. Autor týmito slovnými hrami prejavuje svoj talent a zmysel pre možnosti jazyka.
I my, vlastenci a bratové,
slavme slavně slávu Slávúv
slavných
Aliterácia
Zvuková štylistická figúra využívajúca zvukovú zhodu na začiatku
slov – autor vyberá slová s rovnakými začiatočnými hláskami alebo hláskovými skupinami.
Vykrádači
a vydridusi vydierali vynikajúceho vynálezcu...
Eufónia (ľubozvučnosť)
Jazyky, ktoré majú v slovách veľa samohlások, sa zvyčajne považujú za ľubozvučné (napr. tal.: italiano, gondola, slov.: Snehulienka, tabuľa.
Pri čítaní literárnych diel si môžeme všimnúť, že hlásky alebo skupiny hlások sú často usporiadané tak, aby vyvolávali pocit ľubozvučnosti. Tejto zvukovej kvalite hovoríme eufónia.
Eufónia
sa zakladá na zámernom využívaní a organizácii zvukových vlastností hlások a skupín hlások, čím sa dosahuje emocionálnosť
a expresívnosť textu.
Ulica usína. (eufóniu vyvoláva pravidelné opakovanie hlások u-i ,í-a)
V niektorých prípadoch môže zvukové usporiadanie hlások a skupín hlások vyvolávať dojem, ktorý je opakom ľubozvučnosti. Vzniká –kakofónia – neľubozvučné (výslovnostne ťažké) zoskupenie hlások a slov. Môžeme ju nájsť v jazykolamoch, ktoré sa využívajú pri hlasových rozcvičkách hercov, rečníkov, moderátorov ap.
Využitie zvuku slova v umeleckej literatúre
- rým
- zvukomaľba
- paronomázia
- aliterácia
- eufónia (ľubozvučnosť)
- kakofónia
(neľubozvučnosť)
Rozlišujte: eufónia –ľubozvučnosť
zvukomaľba – napodobňovanie reálnych zvukov