Rozprávanie - slohový útvar

- musí obsahovať príbeh v časovej postupnosti, gradácia napatia, klasická kompozícia:
úvod zápletka stupňovanie napatia vyvrcholenie príbehu peripetia (nečakaná udalosť) rozuzlenie záver -rozprávanie musí mať pointu

Člení sa na pásmo rozprávača, pásmo postáv.
- pásmo rozprávača – autorská reč, može byť aj vnútorný monológ
-vnútorný monológ nedávame do úvodzoviek
- može sa stotožniť s hlavnou postavou

- pásmo postáv – dialóg
1. Nahlas zvolal: „Nepojdeme!“
2. a) „Zajtra neprídem,“ hovorí otec. /PR – oznamovacia veta/
b) „Prídeš zajtra?“ pýta sa otec. /PR – opytovacia, rozkazovacia........veta/
3. a) „Poďte ďalej, „ pozýva ho dnu, ale zrazu sa ešte spýta: „Idete v súkromnej
záležitosti?“ /2x PR/
b) Neverím Vám,“ zašepkala, „nemám s vami dobré skúsenosti.“ /1x PR/

Lexika:
Musí obsahovať : slovesá, citoslovcia:
citoslovcia – oddelujú sa čiarkou alebo výkričníkom
- jaj, joj, ó
- crrr! klop! buch!
- tik – tak
častice: možno, hádam, iste, len, veru, však, nech, bodaj, nuž, chvalabohu, pravda, bohužial. samozrejme, určite

Lexika zo všetkých štýlov:
Ø z vyššieho štýlu : droga, umelecký štýl napr. lyrizovaný opis /metafora, epitetón, prirovnanie, personifikácia......../
Ø zo stredného štýlu: raňajky, babka, stolička, stol...........
Ø nižší štýl: možem ho použiť v pásme postáv – v dialógu alebo vo vnútornom monológu napr. super, paráda

Posobivosť rozprávania zvyšujú frazeologizmy, napr. nálada bola pod psa

Z hľadiska syntaxu:
Ø jednočlenné, dvojčlenné vety, jednoduché súvetia, zložené súvetia.......
Ø vyvarovať sa zámenám : ten, tá, to tento – nefunkčne použitého