Rečnícky štýl a jeho slohové útvary

Rečnícky štýl

Štýl
▪ cieľavedomý výber jazykových prostriedkov s ohľadom na funkciu a situáciu jazykového prejavu
 
Rečnícky štýl
▪ história siaha do starovekého Grécka a Ríma
▪ náuka o rečníctve = rétorika
▪ najčastejšie majú rečnícke prejavy ústnu podobu, ale väčšina je vopred pripravená v písomnej podobe
▪ majú subjektívno-objektívny charakter (v rovnakej miere subjektívne aj objektívne činitele)
▪ monologický
▪ funkcie: presvedčiť a propagovať; poučiť alebo aj zabaviť, vytvoriť náladu (príležitostné prejavy)
▪ výrazové prostriedky: ▪ časté príznakové, štylisticky zafarbené slová
  ▪ homonymá, synonymá, antonymá, obrazné pomenovania
 ▪ kumulácia – hromadenie slov
  ▪ anafora, epanastrofa
  ▪ rečnícka otázka a odpoveď
▪ žánre: ▪ agitačné : agitačný prejav, obžaloba, obhajoba, politická reč
  ▪ náučné: prednáška, referát, diskusia
  ▪ príležitostné: privítací prejav, slávnostný prejav, prípitok...
 
Prejav
▪ je základný slohový útvar rečníckeho štýlu
a) príležitostný
  ▪ prednášajú sa pri významných spoločenských príležitostiach, kde pomáhajú dotvárať slávnostnú
atmosféru a vyzdvihnúť jej spoločenský význam
  ▪ autor zaujíma stanovisko k aktuálnym udalostiam, hodnotí ich význam ale nepredkladá žiadne nové fakty
  ▪ dôležité mimojazykové prostriedky (gesto, mimika, tempo reči, dôraz..)
b) agitačný
  ▪ prejavy, ktorými sa prednášajúci snaží presvedčiť poslucháča a získať ho na svoju stranu
  ▪ založené na argumentácii
  ▪ použitie napr. na súde, v politike, diplomacii
c) náučný
 
Prednáška
▪ založená na výkladovom slohovom postupe
▪ hlavnou úlohou je vykladať, vysvetľovať dané fakty a udalosti s využitím názorných pomôcok
 
Referát
▪ uplatňuje sa informačný slohový postup, ale aj opisný a rozprávací
▪ ide o text vopred písomne pripravený, ale prednáša sa ústne

Diskusný príspevok
▪ relatívne samostatný monologický prejav, ktorý vychádza z predneseného referátu, alebo z predchádzajú-
ceho diskusného príspevku