Rečnícky štýl a jeho slohové útvary
Rečnícky štýlŠtýl
▪ cieľavedomý výber jazykových prostriedkov s ohľadom na funkciu a situáciu jazykového prejavu
Rečnícky štýl
▪ história siaha do starovekého Grécka a Ríma
▪ náuka o rečníctve = rétorika
▪ najčastejšie majú rečnícke prejavy ústnu podobu, ale väčšina je vopred pripravená v písomnej podobe
▪ majú subjektívno-objektívny charakter (v rovnakej miere subjektívne aj objektívne činitele)
▪ monologický
▪ funkcie: presvedčiť a propagovať; poučiť alebo aj zabaviť, vytvoriť náladu (príležitostné prejavy)
▪ výrazové prostriedky: ▪ časté príznakové, štylisticky zafarbené slová
▪ homonymá, synonymá, antonymá, obrazné pomenovania
▪ kumulácia – hromadenie slov
▪ anafora, epanastrofa
▪ rečnícka otázka a odpoveď
▪ žánre: ▪ agitačné : agitačný prejav, obžaloba, obhajoba, politická reč
▪ náučné: prednáška, referát, diskusia
▪ príležitostné: privítací prejav, slávnostný prejav, prípitok...
Prejav
▪ je základný slohový útvar rečníckeho štýlu
a) príležitostný
▪ prednášajú sa pri významných spoločenských príležitostiach, kde pomáhajú dotvárať slávnostnú
atmosféru a vyzdvihnúť jej spoločenský význam
▪ autor zaujíma stanovisko k aktuálnym udalostiam, hodnotí ich význam ale nepredkladá žiadne nové fakty
▪ dôležité mimojazykové prostriedky (gesto, mimika, tempo reči, dôraz..)
b) agitačný
▪ prejavy, ktorými sa prednášajúci snaží presvedčiť poslucháča a získať ho na svoju stranu
▪ založené na argumentácii
▪ použitie napr. na súde, v politike, diplomacii
c) náučný
Prednáška
▪ založená na výkladovom slohovom postupe
▪ hlavnou úlohou je vykladať, vysvetľovať dané fakty a udalosti s využitím názorných pomôcok
Referát
▪ uplatňuje sa informačný slohový postup, ale aj opisný a rozprávací
▪ ide o text vopred písomne pripravený, ale prednáša sa ústne
Diskusný príspevok
▪ relatívne samostatný monologický prejav, ktorý vychádza z predneseného referátu, alebo z predchádzajú-
ceho diskusného príspevku
Zones.sk – Najväčší študentský portál