Slovo a slovná zásoba
Slovo a slovná zásoba
Slovo
▪ základná znaková jednotka jazyka
▪
lexikálny význam slova – vecný obsah slova, ktorý označuje jav skutočnosti
▪ gramatický
význam slova – schopnosť slova vyjadriť gramatické kategórie ale aj vzťahy, do ktorých môže slovo do vety vstúpiť
▪ lexikálnya gramatický význam slova spolu tvoria úplný význam slova
Slovná zásoba
▪ je otvorený súbor jednoslovných a viacslovných pomenovaní, ktoré slúžia človeku v istom jazykovom spoločenstve na vyjadrenie skutočnosti
Lexikológia
▪ náuka o slovnej zásobe
Členenie slovnej zásoby:
I. podľa geografického a sociálneho používania
1. Slovná zásoba národného jazyka
▪ tvorí súbor všetkých slov
daného jazyka
▪ najdôležitejšia a najpočetnejšia je slovná zásoba spisovného jazyka a nárečová slovná zásoba
2. individuálna slovná zásoba
▪ súbor slov jednotlivca
▪ množstvo slov individuálnej
slovnej zásoby závisí od veku, profesie, vzdelania...
▪ delenie: a) aktívna - slová, ktoré človek nie len pozná ale ich aj aktívne
využíva
b) pasívna – slová ktoré človek pozná, ale v bežnej komunikácii ich nepoužíva
II. zo štylistického hľadiska
1. Štylisticky bezpríznakové slová
▪ možno ich použiť v akomkoľvek jazykovom štýle
▪ patria do jadra slovnej zásoby
▪ napr.: dom, písať, hore, desať...
2. štylisticky príznakové slová
▪ také, pri ktorých si uvedomujeme určitú zviazanosť s určitým typom textov
a) Členenie
štylisticky príznakových slov podľa obsahu (významu)
▪ termíny – jednoslovné
alebo viacslovné pomenovania, ktoré nám umožňujú vyjadrovať sa presne
- patria sem: ▪ kancelarizmy – typické pre
administratívne texty (napr. faktúra)
▪ publicizmy – typické pre publicistické texty (iniciatíva, lukratívny..)
▪ hovorové slová – používané v súkromnom prejave
- napr. žúrovať
▪ knižné slová – nezvyknú sa používať v ústnej podobe, používané predovšetkým v písomných
textoch
b) Členenie štylisticky príznakových slov podľa pôvodu
▪
domáce slová – majú domáci pôvod, ako napr. zbojník, noha, kniha...
▪ cudzie slová –
slová, ktoré sa preberali a aj v súčasnosti sa preberajú z cudzích jazykov
I. zdomácnené – už ich nepociťujeme
ako cudzie (napr. rádio, televízor...)
II. medzinárodné slová (internacionalizmy) – výskyt sa vo viacerých (aspoň
3) jazykoch (napr. aliancia)
c) Členenie štylisticky príznakových slov podľa spisovnosti
▪ spisovné slová – patria do slovnej zásoby spisovného jazyka a sú kodifikované v normatívnych
príručkách
▪ nespisovné slová – slová, ktorých použitie je obmedzené len na veľmi
úzky okruh textov
▪ nárečové slová (dialektizmy) – napr. grule
▪
slang – nespisovné slová, ktoré vznikajú deformáciou známych slov
- používa ich istá veková, spoločenská alebo
záujmová skupina
▪ profesionalizmy – nespisovné slová, ktoré používa istá
profesia
- slúžia na rýchle a úsporné vyjadrovanie sa (napr. operačná sála – operačka)
▪ argot – tajná, šifrovaná reč, v ktorej sa známe slová používajú v kontexte, ktorému
nezasvätený človek
nerozumie (napr. televízor – dorozumievanie sa z okna do okna vo väznici)
d) Členenie
štylisticky príznakových slov podľa doby používania
▪ neologizmy – novovzniknuté
slová alebo spojenia slov, často prevzaté z cudzieho jazyka
▪ zastarané slová – sú slová, ktoré
sa dnes už nepoužívajú, dostali sa na okraj slovnej zásoby
▪ archaizmy – slová, ktoré už
bežne nepoužívame, pretože boli nahradené novými slovami
- napr. sklep - obchod
▪ historizmy
– slová, ktoré pomenovávali predmety, ktoré dnes už neexistujú
- napr. dereš
e) Členenie
štylisticky príznakových slov podľa expresívnosti
▪ expresívne slová
– citovo zafarbené slová alebo slovné spojenia, ktorými hovoriaci vyjadruje svoj postoj
a) s kladným postojom:
▪ zdrobneniny – podávateľ nimi vyjadruje pozitívny alebo lichotivý vzťah
k pomenovanej realite
alebo sa nimi pomenovávajú malé veci
▪ eufemizmy – expresívne slová, ktorými podávateľ
zjemňuje svoj prejav
- napr. zaspať namiesto zomrieť
▪ hypokoristiká – lichotivé
slová s príznakom maznavosti
- napr. mamka, ocinko
b) so záporným postojom: ▪
pejoratíva – hanlivé expresívne slová, ktorými sa vyjadruje záporný,
pohŕdavý alebo až odsudzujúci postoj
- napr. žbrnda, pracháč...
▪ augumentíva – expresívne slová, ktorými zveličujeme
základný význam
- napr. Hlavisko, dlhočizný..
▪
dysfemizmy – zveličované, nadsadené zdôrazňovanie zápornej vlastnosti
alebo nedostatku, hrubé a drsné vyjadrovanie sa
- napr. ožran...
▪ vulgarizmy – hrubé, neslušné výrazy