Klasifikácia slovenských hlások

Klasifikácia slovenských hlások

Samohlásky

▪ sú tóny

▪ počas ich artikulácie hlasivky kmitajú

▪ sú základom slabík, majú slabikotvornú funkciu 

▪ ä vyslovujeme len vo vysokom štýle, v strednom a nižšom ako obyčajné e.

Výslovnosť a je nesprávna

▪ dlhé samohlásky vyslovujeme 2-násobne dlhšie

Krátke

a, ä, e, i, o, u 

Dlhé

á, é, í, ó, ú

Dvojhlásky

▪ sú spojením dvoch samohláskových prvkov v jednej slabike
▪ majú slabikotvornú funkciu
▪ vyslovujú sa vždy v jednej slabike, napri. trie-da. Výnimkou sú cudzie slová, napr. astronómi-a
▪ z hľadiska trvania sú všetky dlhé
▪ prvá hláska je tlmená, druhá je výraznejšia

Dvojhlásky

Ia, ie, iu, ô 

Spoluhlásky

▪ sú šumy, čiže vzduchový prúd naráža na nejakú prekážku pri tvorbe spoluhlások

▪ delenia: 

a) podľa vplyvu na pravopis i – y

Tvrdé

d, t, n, l, k, g, h, ch

Mäkké

ď, ť, ň, ľ, c, č, š, dz, dž, ž, j

Obojaké

b, p, m, v, r, z, s, f

b) rozdelenie podľa znelosti 

Znelé párové

b
d
ď
g
dz
dž
z
ž
h
v

Neznelé párové

p
t
ť
k
c
č
s
š
ch
f

Znelé nepárové (zvučné)

m
n
ň
l
ľ
ĺ
r
ŕ
j

▪ znelé spoluhlásky – pri ich tvorbe hlasivky kmitajú
▪ neznelé spoluhlásky – vyslovujú sa bez hlasiviek