Slovné druhy v kocke

Slovné druhy

Slovný druh je trieda slov vymedzená kritériami syntaktickými, morfologickými a sémantickými, t. j. súbor slov majúcich rovnaké využitie v stavbe vety, rovnaké gramatické kategórie a rovnaký všeobecný význam.

Slovné druhy podľa toho, či je možné ich skloňovať, alebo časovať, sa delia na ohybné a neohybné. 

V slovenčine existuje desať slovných druhov:

1. podstatné mená
2. prídavné mená
3. zámená
4. číslovky
5. slovesá
6. príslovky
7. predložky
8. spojky
9. častice
10. citoslovcia

Prvých 5 slovných druhov je ohybných, posledných 5 je neohybných.

Podstatné mená 

Podstatné meno alebo substantívum je slovný druh, plnovýznamové slovo označujúce osoby,
zvieratá, veci, javy. 
Delenie 1:
  * konkrétne podstatné meno (hmotné podstatné meno) - vyjadruje určitú osobu, zviera, vec
  * abstraktné podstatné meno (nehmotné podstatné meno) - vyjadruje abstraktné nehmotné veci a činnosti
Delenie 2:
  * životné podstatné meno
  o osobné podstatné meno (osoby)
  o neosobné životné podstatné meno (zvieratá) 
  * neživotné podstatné meno (ostatné)
Delenie 3:
  * všeobecné podstatné meno
  * vlastné podstatné meno (napr. Peter, Slovensko)
Špeciálne skupiny podstatných mien sú:
  * hromadné podstatné meno (zverina, školstvo, lístie)
  * látkové podstatné meno (zlato, múka, hudba, skromnosť)
  * skupinové podstatné meno (párky, vlasy, zápalky)
  * pomnožné podstatné meno (hodinky, dvere, Tatry)

Prídavné mená 

Prídavné meno alebo adjektívum je slovný druh, slovo pomenúvajúce statické príznaky veci.
Delenie :
  * vlastnostné prídavné meno (proprietatívne adjektívum)
 a/ o akostné prídavné meno (primárne adjektívum)
  b/ o vzťahové prídavné meno (sekundárne adjektívum)
  * privlastňovacie prídavné meno (posesívne adjektívum)

Zámená

Zámeno alebo pronomen je slovný druh, ktorý javy reality nepomenúva priamo, ale na ne ukazuje
alebo odkazuje v texte.
Delenie 1:
• ohybné zámeno
• neohybné zámeno
Delenie 2:
-  osobné zámeno 
- základné osobné zámeno (napr. ja, ty,on,ona,ono,my,vy)
- privlastňovacie zámeno (môj, svoj)
• zvratné zámeno (napr. sa)
• opytovacie zámeno (napr. kto?, čo?, aký?, ktorý?)
• neurčité zámeno (napr. niekto, nejaký)
• ukazovacie zámeno (napr. ten, taký)
• vymedzovacie zámeno (napr. každý, sám)

Číslovky

Číslovka alebo numerále  je ohybný slovný druh, ktorý vyjadruje počet, množstvo alebo poradie.
  - základné - pomenúvajú samostatne chápané pojmy počtu a číselné príznaky substancií ( jeden,
dva, desať, sto, milión).  -druhové - speciáliá - označujú počet druhov alebo vecí vyjadrených pomnožným tvarom. Tvoria
sa zo základu skupinových čísloviek a majú povahu prídavných mien alebo prísloviek ( jednaký -
jednako, mnohoraký - mnohorako)
  -radové - vyjadrujú číselné postavenie, poradie veci alebo príznaku. (prvý, druhý, tretí, ôsmy)
  -násobné - označujú počet opakovania deja (trojnásobný, päťkrát, mnohokrát)
Z hľadiska určitosti ich možno deliť na:
  * určité - presný počet (jedna, dva)
  * neurčité - nepresný počet, nemožno ich nahradiť číslom (málo, mnoho, niekoľko).

Slovesá

Sloveso alebo verbum je slovný druh, ktorým sa pomenúvajú deje (ako činnosti alebo stavy).
Sloveso môže vyjadrovať:
• činnosť, napr. „robiť“
• stav, napr. „zelenieť sa“ (vrátane vlastnosti, napr. „voňať“ alebo schopnosti, napr. „horieť“).
Pri slovese sa rozlišujú v slovenčine gramatické kategórie (slovesné gramatické kategórie):
  * osoba (prvá, druhá, tretia)
  * číslo (jednotné číslo, množné číslo)
  * čas (predminulý čas, minulý čas, prítomný čas, budúci čas)
  * spôsob (oznamovací spôsob, podmieňovací spôsob, rozkazovací spôsob)
  * slovesný rod (činný rod, trpný rod)
  * slovesný vid (dokonavý vid, nedokonavý vid) 

Príslovky 

Príslovka alebo adverbium je neohybný slovný druh bližšie určujúci prídavné mená alebo slovesá.
Delenie:
  miesta : hore, dolu, vrchom, blísko, tu, tam, dnu, zdola;
   pýtame sa na ne : kde?, kade?, odkiaľ?, pokiaľ?
času : teraz, hneď, zajtra, včera, dávno;  pýtame sa na ne : kedy?, odkedy?,dokiaľ?
spôsobu : dobre, zle, pekne, veselo;  pýtame sa na ne : ako?
príčiny : preto, zato;  pýtame sa na ne : prečo?, načo?
miery : mnoho, veľa, málo, dosť;  pýtame sa na ne : koľko?

Predložky

Predložka alebo prepozícia je neohybný slovný druh, ktorý vyjadruje určovacie vzťahy
podstatného mena.
- prvotná predložka (primárna predložka) - vyskytuje sa len v predložkovej funkcii (do, k, na...);
- druhotná predložka (sekundárna predložka)- máva aj inú než predložkovú funkciu (okolo, v ob -
lasti...) 

Spojky

Spojka alebo konjunkcia je neohybný slovný druh, ktorý vyjadruje syntaktický vzťah medzi
vetami v súvetí alebo medzi vetnými členmi v jednoduchej vete.
• priraďovacia spojka (parataktická spojka) - spája rovnocenné vety alebo vetné členy (je
teda synonymom spojky "a")
• podraďovacia spojka (hypotaktická spojka) - spája vedľajšie vety (ojedinele aj vetné
členy), že, aby, hoci Častica alebo partikula je neohybný slovný druh, ktorým podávateľ nadväzuje na kontext alebo na
situáciu, a pritom vyjadruje svoj vzťah k vecnému obsahu výpovede. 

Častice

Častice obyčajne stoja na začiatku vety a teda vety uvádzajú, môžu vyjadrovať aj významové
odtiene. Medzi typické častice patria napríklad slová áno, nie, kiež, nech, vraj a pod.
Delenie podľa funkcie:
• uvádzacia častica: 
o pripájacia častica (ale, a, i, ináč, len, no, síce, nuž...)
o pobádacia častica (bár, bodajby, nože, čože, veď, kiež...)
• vytyčovacia častica: 
o vysvetľovacia častica
o hodnotiaca častica
o zdôrazňovacia častica

Citoslovcia

Citoslovce alebo interjekcia je neohybný slovný druh, ktorý vyjadruje city alebo emócie hovorcu vety.