Slovné druhy v kocke

Slovné druhy v kocke

Slovný druh je trieda slov vymedzená kritériami syntaktickými, morfologickými a sémantickými, t. j. súbor slov majúcich rovnaké využitie v stavbe vety, rovnaké gramatické kategórie a rovnaký všeobecný význam.

Slovné druhy podľa toho, či je možné ich skloňovať, alebo časovať, sa delia na ohybné a neohybné.

V slovenčine existuje desať slovných druhov

1. podstatné mená
2. prídavné mená
3. zámená
4. číslovky
5. slovesá
6. príslovky
7. predložky
8. spojky
9. častice
10. citoslovcia

Prvých 5 slovných druhov je ohybných, posledných 5 je neohybných.

Slovenský jazyk pozná desať slovných druhov – päť ohybných a päť neohybných, ktoré sa rozlišujú podľa významu, tvaru a funkcie vo vete.

Podstatné mená

Podstatné meno alebo substantívum je slovný druh, plnovýznamové slovo označujúce osoby, zvieratá, veci, javy.

Delenie 1

• konkrétne podstatné meno (hmotné podstatné meno) – vyjadruje určitú osobu, zviera, vec
• abstraktné podstatné meno (nehmotné podstatné meno) – vyjadruje abstraktné nehmotné veci a činnosti

Delenie 2

• životné podstatné meno
  • osobné podstatné meno (osoby)
  • neosobné životné podstatné meno (zvieratá)
• neživotné podstatné meno (ostatné)

Delenie 3

• všeobecné podstatné meno
• vlastné podstatné meno (napr. Peter, Slovensko)

Špeciálne skupiny podstatných mien sú:

• hromadné podstatné meno (zverina, školstvo, lístie)
• látkové podstatné meno (zlato, múka, hudba, skromnosť)
• skupinové podstatné meno (párky, vlasy, zápalky)
• pomnožné podstatné meno (hodinky, dvere, Tatry)

Prídavné mená

Prídavné meno alebo adjektívum je slovný druh, slovo pomenúvajúce statické príznaky veci.

Delenie

• vlastnostné prídavné meno (proprietatívne adjektívum)
  • akostné prídavné meno (primárne adjektívum)
  • vzťahové prídavné meno (sekundárne adjektívum)
• privlastňovacie prídavné meno (posesívne adjektívum)

Zámená

Zámeno alebo pronomen je slovný druh, ktorý javy reality nepomenúva priamo, ale na ne ukazuje alebo odkazuje v texte.

Delenie 1

• ohybné zámeno
• neohybné zámeno

Delenie 2

• osobné zámeno
• základné osobné zámeno (napr. ja, ty, on, ona, ono, my, vy)
• privlastňovacie zámeno (môj, svoj)
• zvratné zámeno (napr. sa)
• opytovacie zámeno (napr. kto?, čo?, aký?, ktorý?)
• neurčité zámeno (napr. niekto, nejaký)
• ukazovacie zámeno (napr. ten, taký)
• vymedzovacie zámeno (napr. každý, sám)

Číslovky

Číslovka alebo numerále je ohybný slovný druh, ktorý vyjadruje počet, množstvo alebo poradie.

• Základné – pomenúvajú samostatne chápané pojmy počtu a číselné príznaky substancií (jeden, dva, desať, sto, milión).
• Druhové – speciáliá – označujú počet druhov alebo vecí vyjadrených pomnožným tvarom. Tvoria sa zo základu skupinových čísloviek a majú povahu prídavných mien alebo prísloviek (jednaký – jednako, mnohoraký – mnohorako).
• Radové – vyjadrujú číselné postavenie, poradie veci alebo príznaku (prvý, druhý, tretí, ôsmy).
• Násobné – označujú počet opakovania deja (trojnásobný, päťkrát, mnohokrát).

Z hľadiska určitosti ich možno deliť na:

• určité – presný počet (jedna, dva)
• neurčité – nepresný počet, nemožno ich nahradiť číslom (málo, mnoho, niekoľko)

Slovesá

Sloveso alebo verbum je slovný druh, ktorým sa pomenúvajú deje (ako činnosti alebo stavy).

Sloveso môže vyjadrovať:

• činnosť, napr. „robiť“
• stav, napr. „zelenieť sa“ (vrátane vlastnosti, napr. „voňať“ alebo schopnosti, napr. „horieť“)

Pri slovese sa rozlišujú v slovenčine gramatické kategórie (slovesné gramatické kategórie):

• osoba (prvá, druhá, tretia)
• číslo (jednotné číslo, množné číslo)
• čas (predminulý čas, minulý čas, prítomný čas, budúci čas)
• spôsob (oznamovací spôsob, podmieňovací spôsob, rozkazovací spôsob)
• slovesný rod (činný rod, trpný rod)
• slovesný vid (dokonavý vid, nedokonavý vid)

Príslovky

Príslovka alebo adverbium je neohybný slovný druh bližšie určujúci prídavné mená alebo slovesá.

Delenie

• miesta: hore, dolu, vrchom, blísko, tu, tam, dnu, zdola; pýtame sa na ne: kde?, kade?, odkiaľ?, pokiaľ?
• času: teraz, hneď, zajtra, včera, dávno; pýtame sa na ne: kedy?, odkedy?, dokiaľ?
• spôsobu: dobre, zle, pekne, veselo; pýtame sa na ne: ako?
• príčiny: preto, zato; pýtame sa na ne: prečo?, načo?
• miery: mnoho, veľa, málo, dosť; pýtame sa na ne: koľko?

Predložky

Predložka alebo prepozícia je neohybný slovný druh, ktorý vyjadruje určovacie vzťahy podstatného mena.

• prvotná predložka (primárna predložka) – vyskytuje sa len v predložkovej funkcii (do, k, na...)
• druhotná predložka (sekundárna predložka) – máva aj inú než predložkovú funkciu (okolo, v oblasti...)

Spojky

Spojka alebo konjunkcia je neohybný slovný druh, ktorý vyjadruje syntaktický vzťah medzi vetami v súvetí alebo medzi vetnými členmi v jednoduchej vete.

• priraďovacia spojka (parataktická spojka) – spája rovnocenné vety alebo vetné členy (je teda synonymom spojky „a“)
• podraďovacia spojka (hypotaktická spojka) – spája vedľajšie vety (ojedinele aj vetné členy), že, aby, hoci

Častica alebo partikula je neohybný slovný druh, ktorým podávateľ nadväzuje na kontext alebo na situáciu, a pritom vyjadruje svoj vzťah k vecnému obsahu výpovede.

Častice

Častice obyčajne stoja na začiatku vety a teda vety uvádzajú, môžu vyjadrovať aj významové odtiene. Medzi typické častice patria napríklad slová áno, nie, kiež, nech, vraj a pod.

Delenie podľa funkcie

• uvádzacia častica:
  • pripájacia častica (ale, a, i, ináč, len, no, síce, nuž...)
  • pobádacia častica (bár, bodajby, nože, čože, veď, kiež...)
• vytyčovacia častica:
  • vysvetľovacia častica
  • hodnotiaca častica
  • zdôrazňovacia častica

Citoslovcia

Citoslovce alebo interjekcia je neohybný slovný druh, ktorý vyjadruje city alebo emócie hovorcu vety.