Slovný druh je trieda slov vymedzená kritériami syntaktickými, morfologickými a sémantickými, t. j. súbor slov majúcich rovnaké využitie v stavbe vety, rovnaké gramatické kategórie a rovnaký všeobecný význam.
Slovné druhy podľa toho, či je možné ich skloňovať, alebo časovať, sa delia na ohybné a neohybné.
1. podstatné mená
2. prídavné mená
3.
zámená
4. číslovky
5. slovesá
6. príslovky
7. predložky
8. spojky
9. častice
10. citoslovcia
Prvých 5 slovných druhov je ohybných, posledných 5 je neohybných.
Podstatné meno
alebo substantívum je slovný druh, plnovýznamové slovo označujúce osoby,
zvieratá, veci, javy.
Delenie 1:
*
konkrétne podstatné meno (hmotné podstatné meno) - vyjadruje určitú osobu, zviera, vec
* abstraktné podstatné meno
(nehmotné podstatné meno) - vyjadruje abstraktné nehmotné veci a činnosti
Delenie 2:
* životné podstatné meno
o osobné podstatné meno (osoby)
o neosobné životné podstatné meno (zvieratá)
* neživotné podstatné meno
(ostatné)
Delenie 3:
* všeobecné podstatné meno
* vlastné podstatné meno (napr. Peter,
Slovensko)
Špeciálne skupiny podstatných mien sú:
* hromadné podstatné meno (zverina, školstvo, lístie)
* látkové podstatné meno (zlato, múka, hudba, skromnosť)
* skupinové podstatné meno (párky, vlasy, zápalky)
* pomnožné podstatné meno (hodinky, dvere, Tatry)
Prídavné meno alebo adjektívum je slovný druh, slovo pomenúvajúce statické príznaky veci.
Delenie :
* vlastnostné prídavné meno (proprietatívne adjektívum)
a/ o akostné prídavné meno (primárne
adjektívum)
b/ o vzťahové prídavné meno (sekundárne adjektívum)
* privlastňovacie prídavné meno (posesívne
adjektívum)
Zámeno alebo pronomen je slovný druh, ktorý javy reality nepomenúva priamo,
ale na ne ukazuje
alebo odkazuje v texte.
Delenie 1:
• ohybné zámeno
• neohybné zámeno
Delenie 2:
- osobné zámeno
- základné osobné zámeno (napr. ja, ty,on,ona,ono,my,vy)
-
privlastňovacie zámeno (môj, svoj)
• zvratné zámeno (napr. sa)
• opytovacie zámeno (napr. kto?, čo?, aký?, ktorý?)
• neurčité zámeno (napr. niekto, nejaký)
• ukazovacie zámeno (napr. ten, taký)
• vymedzovacie zámeno (napr. každý,
sám)
Číslovka alebo numerále je ohybný slovný druh, ktorý vyjadruje počet,
množstvo alebo poradie.
- základné - pomenúvajú samostatne chápané pojmy počtu a číselné príznaky substancií ( jeden,
dva, desať, sto, milión). -druhové - speciáliá - označujú počet druhov alebo vecí vyjadrených pomnožným tvarom. Tvoria
sa zo
základu skupinových čísloviek a majú povahu prídavných mien alebo prísloviek ( jednaký -
jednako, mnohoraký - mnohorako)
-radové - vyjadrujú číselné postavenie, poradie veci alebo príznaku. (prvý, druhý, tretí, ôsmy)
-násobné - označujú počet
opakovania deja (trojnásobný, päťkrát, mnohokrát)
Z hľadiska určitosti ich možno deliť na:
* určité - presný počet
(jedna, dva)
* neurčité - nepresný počet, nemožno ich nahradiť číslom (málo, mnoho,
niekoľko).
Príslovka alebo adverbium je neohybný slovný druh bližšie určujúci prídavné
mená alebo slovesá.
Delenie:
miesta : hore, dolu, vrchom, blísko, tu, tam, dnu, zdola;
pýtame sa na ne : kde?, kade?,
odkiaľ?, pokiaľ?
času : teraz, hneď, zajtra, včera, dávno; pýtame sa na ne : kedy?, odkedy?,dokiaľ?
spôsobu : dobre, zle,
pekne, veselo; pýtame sa na ne : ako?
príčiny : preto, zato; pýtame sa na ne : prečo?, načo?
miery : mnoho, veľa, málo,
dosť; pýtame sa na ne : koľko?
Spojka alebo konjunkcia je neohybný slovný druh, ktorý vyjadruje syntaktický
vzťah medzi
vetami v súvetí alebo medzi vetnými členmi v jednoduchej vete.
• priraďovacia spojka (parataktická spojka) - spája
rovnocenné vety alebo vetné členy (je
teda synonymom spojky "a")
• podraďovacia spojka (hypotaktická spojka) - spája
vedľajšie vety (ojedinele aj vetné
členy), že, aby, hoci Častica alebo partikula je neohybný slovný druh, ktorým podávateľ
nadväzuje na kontext alebo na
situáciu, a pritom vyjadruje svoj vzťah k vecnému obsahu
výpovede.
Častice obyčajne stoja na začiatku vety a teda vety uvádzajú, môžu
vyjadrovať aj významové
odtiene. Medzi typické častice patria napríklad slová áno, nie, kiež, nech, vraj a pod.
Delenie podľa
funkcie:
• uvádzacia častica:
o pripájacia častica (ale, a, i, ináč, len, no, síce, nuž...)
o pobádacia častica
(bár, bodajby, nože, čože, veď, kiež...)
• vytyčovacia častica:
o vysvetľovacia častica
o hodnotiaca častica
o zdôrazňovacia častica