Zámená
Zámená
l plnovýznamový ohybný slovný druh
l majú schopnosť zastupovať iný slovný druh (PoM –ty,
niekto, PríM - ktorý, iný, číslovky – toľko, koľkokrát a príslovky – niekde, nikdy)
l gram. kat.: rod, číslo, pád
l
vzor: pekný, cudzí, samostatné skloňovanie (ja, ty, ona, ona, ono, my, vy, oni/ony, môj, seba, ten, tá, to, onen, kto, čo, sám...)
l
druh
Delenie zámen:
l Podľa rodu:
a) rodové (on, ona ..)
b) bezrodové
(my, vy..)
l Podľa vecného významu:
a) osobné (základné/privlastňovacie) – ja, on, jej
b)
zvratné (základné/privlastňovacie) – seba/sa, svoj
c) ukazovacie – ten, toľko, takto, tam, onen
d) opytovacie – kto, aký,
odkedy, začo
e) neurčité – niekto, voľačo, ktorýsi, hocikedy
f) vymedzovacie – sám, nič, ten istý, nikdy...
Pravopis:
l so svoj-m priateľom (s moj-m, naš-m) I sg. í
l so svoj-m- priateľmi (s moj-m-,
naš-m-) I pl. i i
l Zámeno SVOJ – vyjadruje vlastníctvo alebo vzťah k osobe, zvieraťu, veci:
Mama
využíva svoje (mamine) kuchárske skúsenosti.
Mama využíva jej (niečie, napr. susedkine) skúsenosti.
Jano si obliekol svoj
(Janov) obľúbený pulóver.
Jano si obliekol jeho (niečí, napr. otcov) obľúbený pulóver.
- SVOJ - privlastňuje
niečo podmetu
l Je to tak. (Nie: Je tomu tak)
l Nechápem to. (Nie: Nechápem tomu.)
l Nerozumiem tomu. (Nie:
Nerozumiem to.)
l Kam ideš? – smer (Nie: Kde ideš? – priestor)
l Daj to sem! (Nie: Daj to tu.)
l Zvratné
zámeno SA/SI možno nahradiť dlhším tvarom SEBA/SEBE alebo SVOJ/-a/-e
(buchnúť si svoju ruku, buchnúť sa-seba, kúpiť
si zmrzlinu –sebe)
l Morfému SA/SI nemožno nahradiť (dušovať sa, smiať sa, začínať sa, potácať sa)
SA/SI
l Samostatná morféma:
a) Tvar trpného rodu: dom sa stavia
b) Tvar zvratného slovesa: hnevať sa,
zajesť si
c) Tvar čisto zvratných slovies – nemajú nezvratný tvar: báť sa, všímať si
l Zvratné zámeno: holiť sa-seba,
dopriať si – sebe
l Pobádacia častica: sem sa! Nože sa do toho!
Veľké písmená:
l A) v
úradných a súkromných listoch: Ti, Vám...
l B) v oficiálnych listoch v akademických tituloch a
osloveniach (Vaša magnificencia
– rektor), v panovníckych/šľachtických tituloch (Vaša Excelencia), v tituloch cirkevných hodnostárov (Vaša Eminencia – kardinál)
l C) veľké písmená NEPÍŠEME v príhovore, novinovom článku, návode, recepte, reklamnom článku (Ak vás naša ponuka zaujala...)
Rytmické krátenie:
l Neplatí v tvaroch neurčitých zámen utvorených pomocou častíc: nie-, bár-, bárs-,
bohvie-, čertvie-, neviem- : s niekým, niečím, niečí, bárčím, bárským, čertviekým,
neviemčím...
Výslovnosť:
l Vyslovujeme: [ tie], [ títo], [ tieto]
l NIE: [ťie ] [ťíto] [ťieto]
l Vyslovujeme:
[čí], [ čia], [čie]
l NIE: [čija] [čije] [čjí]
Štylistické využitie:
● zdôrazňujú vetu
alebo jej časť:
a) na začiatku vety: Mňa budeš poučovať?
b) použitie, keď ich prítomnosť nie je nevyhnutná:
Ja viem. (Namiesto Viem.) Ty máš toho veľa. (Namiesto Máš toho veľa.)
c) poukazujú na vytýčený
vetný člen (O Janke, o tej som nehovoril.)
● autorský plurál – plurál skromnosti ( Román, ktorý napíšeme my,
Rudolf Sloboda...ˇ)
● prostriedok nadväznosti textu (ten, tí istí)
● ako charakterizačný prvok v umeleckých textoch
Chyby:
l Bezdôvodné hromadenie ukazovacích - vzťažných zámen (najmä v hovorovom
štýle):
„Začína sa to, keď sú ešte mladí a tak a keď rodičia toho dievčaťa nechcú, aby sa vydala za toho chlapca, ale ona sa
napriek tomu zaňho vydá.“ (J. D. Salinger)
l v umeleckom štýle – ako charakterizačný prostriedok.
l v odbornom štýle –
prostriedok nadväznosti a v neosobnom vyjadrovaní:
„Vysokovýkonné frézy, ktoré dnes vyrábajú
viacerí svetoví výrobcovia, napr. firma
Wirtgen...Pretože sa tieto stroje uplatňujú aj na našich
stavbách, pravdepodobne sa prehodnotí platný zákaz použitia...
l Zabudli sme naň.
(syr/dieťa)
l Spomenuli si naňho. (Janka, otca)
l Nespomenuli si práve na neho. (Janka, otca)
l Mám ho celkom rada. (syr/Janka)
- Ň
(stredný rod): doň, oň, poň
(mužský rod neživotné, zvieracie): oň – o psa, naň – na vlak, zaň – za krík
- ŇHO (muž. rod – životné):
naňho, doňho, zaňho
VČ platnosť
l podmet: On príde.
l menná časť prísudku, menný
vetný základ: To je on. Deti sú samé.
l Predmet: Vidím to.
l zhodný prívlastok: Boli našimi
priateľmi.
l doplnok: Prišiel sám. Ostal doma sám.
Ukazovacie zámená zo syntaktic. hľadiska veľmi často
nemajú typickú vetnočlenskú platnosť al. svoju vlastnú synt. vet. platnosť, ale iba odkazujú na príslušný vet. člen.
Hovoríme im t-ové odkazovacie zámená.
Napr. Otec nie je taký, ako sa javí.
Vec nie je taká,... /VV – vec nie je
taká hrozná- menný prísudok vo VV/ - nie je nijaký vetný člen, poukazuje na typ nasledujúcej vety
Zones.sk – Zóny pre každého študenta