Ortoepia (výslovnosť)

Ortoepia (výslovnosť)
 
- spodobovanie spoluhlások – spoluhlásky sa spodobujú podľa znelosti:

a) na začiatku slova a v predponách (kde k/g, včera v/f, podpísať d/t)
b)  vnútri slova (babka b/p, blízko z/s)
c) na konci slova (nebež ž/š, dub b/p)
 
- výslovnosť zdvojených spoluhlások – vyslovujeme ich ako jednu predĺženú hlásku (napr. oddych, mäkký, vyšší, dvojjazyčný, denník)

- pravidlo o rytmickom krátení – v slovenčine platí pravidlo, že v jednom slove nemajú nasledovať bezprostredne po sebe dve dlhé slabiky. Ak by mal takýto prípad nastať, nasledujúca slabika (obyčajne prípona) sa kráti (pekný – krásny)
 
Výnimky z pravidla o rytmickom krátení:
- v podstatných menách ženského rodu v G plurálu sa nekráti prípona (piesní, básní, vôní)
- nekrátia sa ani pádové prípony stredného rodu podľa vzoru vysvedčenie vo všetkých pádoch (prútie, lístie, tŕnie)
- v prídavných menách zvieracích sa nekrátia hlásky v pádových príponách (páví, motýlí, krokodílí)
- v neurčitých zámenách s časticami nie-, bár-, bárs-, ktovie-, bohvie-, čertvie- (niečí, s bárským)
- v niektorých zložených slovách (prvýkrát, viacmiestny, šéftréner)
- v slovesách s tvarotvornými príponami -ia (hlásia), -iac (hlásiac), -iaci (hlásiaci)
- v príponách -iar, -iareň (míliar, míliareň)
- slovotvorné predpony ná-, sú-, zá- sú vždy dlhé (nátierka, súčiastky, zásielka)
 
ale:
- prípony -ár, -áreň po predchádzajúcej dlhej slabike skracujeme, napr. mliekar, mliekareň
- prípona -úci činného príčastia prítomného po predchádzajúcej dlhej slabike je krátka (píšuci, hádžuci, viažuci).
 
4. ak k neslabičným predložkám s, z, v, k pridáme samohlásku o/u (vokál), hovoríme, že ich vokalizujeme. Vokalizované predložky so, zo, vo, ku sa správajú ako ostatné jednoslabičné predložky.
ZONES.SK - Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/gramatika/6393-ortoepia-vyslovnost/