Autorská reč a reč postáv
Autorská reč a reč postáv
Autorská reč
Rozprávač - základnou sujetovou kategóriou, je sprostredkovateľom medzi autorom a čitateľom, nemožno ho zamieňať ani stotožňovať s autorom. Rozprávač je autor, ktorý pútavo a nepriamo podáva nejaký príbeh, alebo osoba, ktorá príbeh rozpráva a zaujímavo či vzrušujúco rozpovedá. Vo svojom rozprávaní využíva rečové zvraty a väzby tak, aby jeho vyrozprávanie deja bolo príťažlivé.
typy rozprávača:
1. vševediaci –
pozorovateľ, s nikým sa nestotožňuje, charakterizuje činy postáv, rozpráva dej, vyostruje konflikt, nezainteresovaný pozorovateľ,
v 3. osobe
2. personálny = vševediaci, ale do detailu ovláda iba jednu postavu, jej vnútro a vonkajšie znaky, u ostatných vykresľuje iba základné črty, dej sústredený na jednu postavu, ktorá sa vyvíja, väčšia subjektivizácia v 3. osobe
3. priamy – účastník deja, rozpráva celý príbeh v 1. osobe, charakterizuje svoje vnútorné pocity, nálady, u ostatných
ho zaujímajú len vonkajšie znaky
4. oko kamery – vonkajšie znaky postavy, opis správania, dialógy a gestá
majú poukazovať na vnútro postáv, nepoužíva monológ, opis vnútorných stavov postáv
- rozprávač môže vyrozprávať príbeh 2.
spôsobmi: ja rozprávanie (1. os.)-vyrozprávanie príbehu z pohľadu rozprávača a on rozprávanie
(3. os.) – objektívne zobrazenie reality
Pásmo postáv
Priama reč
- je
záznam ústneho jazykového prejavu
- ide o doslovné opakovanie hovoreného (alebo aj mysleného) prejavu osoby
- v umeleckom
rozprávaní sa používa na citovanie reči postáv (najčastejšie vo forme replík dialógov)
- od ostatného textu ju oddeľujeme
úvodzovkami a uvádza ju uvádzacia veta. Náš jazyk pozná 3. základné typy zápisu priamej reči, pričom je veľmi dôležitý pravopis
interpunkčných znamienok a veľkých i malých písmen.
- Zachová si pôvodnú gramatickú osobu i čas
Schémy všetkých 3 typov zápisu priamej reči v slovenčine sú takéto:
· uvádzacia veta: „Priama reč./!/?“
·
„Priama reč,/?/!“ uvádzacia veta.
· „Priama reč,“ uvádzacia veta, „priama
reč./!/?“
Nepriama reč
- je len reprodukciou, správou o nejakom prehovore
- vyjadruje sa
vedľajšou vetou podmetovou, v ktorej sa pôvodná osoba, čas, prípadne aj slovesný spôsob výpovede prispôsobuje vete
- príklad:
Z rádia sa ozval naliehavý hlas redaktora, že sa dnes začína letný čas.
Polopriama reč
- využíva
len 3. osobu, podobne ako v pásme rozprávača, ale jazykové prostriedky (citoslovcia, zvolacie vety, hodnotiace častice) ešte odkazujú na
priamu reč.
- Príklad: Áno, pôjdem tam ale všetko jej vysvetlí.
Nevlastná priama reč
- je
gramaticky totožná s priamou rečou, ale neoddeľuje sa v texte úvodzovkami
- napríklad: Darmo sa hneváš, povedal, nemáš
pravdu.