Jazyk a reč
Jazyk a reč
Jazyk – je systém ustálených znakov a pravidiel, na základe ktorých vzniká
konkrétna reč. Jazyk nie je jav prírodný, ale spoločenský, čo znamená, že ho nemáme vrodený. Musíme sa ho naučiť, dostať do svojho ja
ako model, ktorý nám umožňuje dorozumievať sa. Jazyk si teda osvojujeme v sociálnom prostredí, ale dispozíciu osvojiť si ho máme vrodenú.
Jazyk môžeme chápať ako dohodnutý kód, súbor znakov a pravidiel, ktoré sa používajú na vyjadrenie, prenos a výmenu informácií. Slúži
ako sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov istého ľudského spoločenstva.
Jazyk sa
vnútorne člení na jednotlivé čiastkové systémy, tzv. jazykové roviny.
- zvuková rovina jazyka –
je vnútorne usporiadaný, systémovo organizovaný súbor prostriedkov a pravidiel, ktorými sa vytvára zvuková podoba hlások, slabík,
slov a výpovedí v reči.
- Významová (lexikálna) rovina jazyka – je vnútorne usporiadaný, systémovo organizovaný
súbor pomenovacích jednotiek jazyka
- Tvarová (morfologická) rovina jazyka – je vnútorne usporiadaný systémovo
organizovaný súbor prostriedkov a pravidiel, ktorými sa obmieňajú tvary slov vo výpovediach.
- Skladová (syntaktická) rovina
jazyka – je vnútorne usporiadaný, systémovo organizovaný súbor prostriedkov a pravidiel, ktorými sa vyjadrujú vzťahy medzi slovami
a realizuje sa skladanie slov do viet a viet do textov.
Reč – je konkrétne využitie
jazyka na vyjadrenie určitých myšlienok (názorov, citov). Býva doplnená mnohými mimojazykovými prostriedkami napr. mimikou, pohybmi rúk alebo
celého tela. Spôsob reči závisí aj od iných faktorov, napr. od osôb, s ktorými sa zhovárame, od prostredia, situácie.
Reč sa vyvíja
postupne, jej zákonitosti sa začali vedecky študovať až potom, keď už bola na istom stupni rozvoja.
Základné funkcie
jazyka
Základnou funkciou jazyka je dorozumievacia (komunikatívna) funkcia; v konkrétnom jazykovom prejave jazykovými
prostriedkami vyjadrujeme svoje myšlienky, názory, city a pocity.
Ďalšie funkcie sú:
- poznávacia
(kognitívna) – čiže jazyk slúži ako nástroj myslenia (myslenie je viazané na slová)
- estetická – ktorá
rozvíja estetické cítenie človeka
- reprezentatívna – jazyk patrí k dôležitým znakom národa, ktorými sa
vymedzuje od ostatných národov, a zároveň je to prostriedok na vytváranie národného povedomia, národnej hrdosti
Sémantický trojuholník
- vzťah medzi objektívnou skutočnosťou a jej pomenovaním sa dá znázorniť v podobe
sémantického trojuholníka, ktorý zároveň zobrazuje, že človek myslí v pojmoch
2. Pojem (význam,
obsah jazykového znaku, ktorý je spoločný všetkým
nositeľom daného jazyka, je to vlastne výpočet najdôležitejších
znakov, čiže definícia: BUDOVA, STAVBA NA BÝVANIE)
1. Objekt, vec 3. Pomenovanie (DOM)
V sémantickom trojuholníku sú zachytené „fázy“ myslenia človeka, t. j.:
- Najprv máme nejaký podnet
z objektívnej skutočnosti, napr. vidíme nejaký konkrétny predmet, v našom prípade DOM.
- Následne si
uvedomíme, čo vidíme, a to tak, že si vybavíme najdôležitejšie vlastnosti tohto predmetu, t. j. budova, stavba na bývanie.
V tejto fáze myslenie asi teda k videnému predmetu v mysli priraďujeme jeho základné charakteristiky.
- V poslednej etape
myslenia priradíme k vybavenej definícii meno, pod ktorým ju máme v mysli uloženú, t. j. pomenujeme daný predmet, čiže
vyslovíme, napíšeme alebo si len v duchu uvedomíme názov, t. j. slovo, ktoré pomenúva tento predmet – v našom prípade DOM.
Medzi objektom a jeho pomenovaním nie je bezprostredné spojenie, ale spája ich pojem, definícia, na základe ktorej máme daný objekt
uložený v pamäti a ku ktorej máme priradený nejaký dohodnutý názov = JAZYKOVÝ ZNAK, v našom prípade slovo DOM. V inom
jazyku by k tomuto predmetu mohol byť a aj je priradený iný názov (napr. angl. house, nem. haus), ale aj v týchto jazykoch sa bude k týmto
pomenovaniam priraďovať veľmi podobná resp. totožná definícia označeného predmetu. Tento fakt je dôkazom toho, že každý jazyk vznikol na
základe spoločenskej dohody, t. j. že konkrétne predmety, javy budeme volať konkrétnymi menami.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta