Modifikácia vetnej skladby
Modifikácia vetnej skladby
Pri výstavbe textu sa jednoduché vety môžu rozličným spôsobom odchyľovať od pravidelnej stavby, vtedy vznikajú osobitné konštrukcie jednoduchých viet.
1. VYTÝČENÝ VETNÝ ČLEN
Vytýčený (vysunutý vetný
člen) vznikne tak, že vysunieme mimo vety slovo, ktoré chceme mimoriadne zdôrazniť.
V obývačke, tam som ju videla. Videla som ju
tam, v obývačke.
Vytýčený vetný člen od vety oddeľujeme čiarkou:
Ružová, tá sa mi páči! Jednotka, tá
ešte neznamená úspech v živote.
Vo vlastnej vete je vysunutý vetný člen zastúpený zámenom. Slovosledne je najčastejšie na začiatku
vety, ale môže stáť aj na jej konci.
Videla som ju tam, na dvore.
Čiarkou sa neoddeľuje neurčitok vo vetách typu:
Kradnúť nekradne.
2. OSAMOTENÝ VETNÝ ČLEN
Vzniká osamostatnením niektorého vetného člena do samostatnej
výpovede, napr.
Za ňou, povyše, dvíhal sa okrúhly vrch Záhroby.
Gramaticky a významovo je osamostatnený vetný člen súčasťou predchádzajúcej vety, od ktorej sa oddeľuje interpunkčne (bodkou) a intonačne.
Na pohovke niečo ležalo. Špinavé a nehybné.
3. PRIPOJENÝ VETNÝ ČLEN
Patrí do rámca vety, od ktorej je interpunkčne aj intonačne oddelený.
Pripojený vetný člen zvyčajne doplní povedanú alebo napísanú vetu, ak autor nevedomky alebo zámerne na niečo zabudne a oddeľuje sa
pomlčkou alebo čiarkou.
Mám rád zmrzlinu – ale len jahodovú.
Prosím si tvaroh, ale čerstvý.
Vrátili sme sa z brigády,
bez peňazí.
4. VÝPUSTKA – ELIPSA
Je konštrukcia, v ktorej sa niektoré slovo vynecháva, lebo je menej
dôležité, alebo je známe z predchádzajúceho textu alebo zo situácie. Elipsy možno zaradiť do troch skupín:
a)
Lexikalizované elipsy, v ktorých si výpustku už neuvedomujeme
Mladosť – pochabosť ( Mladosť je pochabosť). Aká matka, taká
Katka ( Aká je matka, taká je Katka). Dobré ráno! (Prajem dobré ráno!)Aká práca – taká pláca (je). Mier – túžba národov (je).
b) Kontextové elipsy, ktoré vznikajú v písanom texte a viažu sa na predchádzajúci text.
(Päť korún. Odpoveď
zaznie po predchádzajúcej otázke: Koľko to stojí, prosím?)
c) Situačné elipsy, ktoré vznikajú v každodennej
komunikácii (často bývajú odpoveďou na otázku).
(Kilo. Je jasné, že chceme kilo jabĺk, lebo stojíme pred stánkom
s jablkami.)
5. PRERUŠENÁ VÝPOVEĎ – APOZIOPÉZA
Vzniká vtedy, ak vetu nedokončíme z nejakej vnútornej
alebo vonkajšej príčiny. Prerušiť výpoveď môže aj iná osoba. Prerušená výpoveď je typická pre hovorovú reč, kde sa spája s gestom
alebo mimikou, ale často býva v umeleckej literatúre, hlavne v dráme:
Aj ty, Hanka, ...
Apoziopézu štylisticky využívajú
autori, aby dali najavo, že ich postavy sú plné citu. Prerušená výpoveď je v texte označená tromi bodkami.
Bol by som prišiel,
ale...
6. VSUVKA – PARENTÉZA
Vyjadruje obyčajne autorov postoj k vypovedanej skutočnosti, alebo dopĺňa už
spomínané fakty. S vetou netvorí skladobnú jednotku.
Napr. Mladé literárne talenty, ako sme už spomínali, môžu posielať svoje
príspevky do prílohy Nového slova.
Parentéza má poklesnutú intonáciu v porovnaní s vetou, v ktorej sa nachádza. Obyčajne sa
oddeľuje čiarkami, ale aj pomlčkami a zátvorkami (najmä v odbornom texte).
Medzi modifikované útvary jazykovedci pričleňujú:
nepriamu, priamu a polopriamu reč.
a) Z hľadiska syntaktického, interpunkčného je najmenej problematická
nepriama reč. Autor sám prerozpráva, čo povedala iná osoba: Povedal Imrovi, aby nebláznil.
b)
Priama reč sa skladá z výpovede autora – uvádzacej vety a doslovného zachytenia reči postavy:
„Neblázni, Imro“, povedal som mu.
Povedal som mu: “Imro, neblázni!“
„Mohol by si už byť normálny, Imro,“ povedal som
mu, „lebo sa to neskončí dobre.“
- Neblázni, Imro.
Povedal som mu: - Neblázni, Imro!
-Mohol by si už byť normálny,
Imro, - povedal som mu, - lebo sa to neskončí dobre.
c) Nevlastná priama reč je priama reč písaná bez
úvodzoviek, nachádza sa v modernej, experimentálnej próze. Formálne sa neoddeľuje autorská reč od reči postavy, čo znie dynamicky,
moderne:
Prečo ani mňa na stretnutie nepozvali, rozhnevala sa Eva.
d) Polopriama reč zachytáva vnútorný
dialóg postavy, má blízko k nevlastnej reči i k priamej reči. Zachytí presne, čo povedala iná osoba, ale na rozdiel od priamej reči
nepoužíva úvodzovky a autor aj v citovanej vete používa 3. osobu:
Polopriama reč: Eva sa
rozhnevala. Prečo ani ju na stretnutie nepozvali?
(Porovnaj! Priama reč: „ Prečo ani mňa na stretnutie nepozvali?“ rozhnevala sa
Eva. Nevlastná priama reč: Prečo ani mňa na stretnutie nepozvali, rozhnevala sa Eva.)