Význam, druhy a hlavné zásady prednesurečníckych útvarov

Rečnícky štýl je jeden z najstarších štýlov. Základnou charakteristikou je ústnosť.
Rétorika je náuka o vlastnostiach hovoreného prejavu, o umení hovoriť- hovoriť logicky, zaujímavo a presvedčivo. Vedieť presne informovať alebo presvedčiť publikum o správnosti svojich názorov je skutočné umenie, ktoré sa však narozdiel od iných umení možno naučiť.
Rečnícky štýl je verejný. Má slovnú, vizuálnu a akustickú zložku (tempo, rytmus, melódia).

Dobrý ústny prejav má oproti písomnému:
- kratší rozsah, koncentrovanejší a zaujímavejší obsah, aby udržal pozornosť poslucháčov
- prehľadnejšiu kompozíciu a štylizáciu
- výhodu v používaní mimojazykových prostriedkov (intonácia, mimika, gestikulácia), príp. aj možnosť doplniť svoj prejav následnou diskusiou
- vysokú techniku prednesu

Žánre rečníckeho štýlu:
- agitačné: politická reč, súdna reč
- náučné: prednáška, referát, koreferát( sprievodný, vedľajší referát)
- príležitostné: spoloč. prívet, smútočný prejav, slávnostný prejav

Fázy/etapy tvorenia prejavu:
zhromažďovanie faktov (invencia) kompozícia štylizácia spôsob nacvičenia prednesu prednesenie

Kompozícia a štylizácia prejavu
Klasická kompozícia prejavu je trojčlenná: úvod, jadro, záver. Podľa funkcie prejavu sa dajú vyčleniť 2 zákl. modely:
vysvetľujúci prejav mobilizujúci prejav
Úvod a záver
Pre úspešnosť prejavu je dôležitý úvod a záver. Dobrý rečník ich povie naspamäť. V niektorých prípadoch môže úvod splývať s jadrom. V každom prípade má byť úvod stručný a pútavý. Prehľadná a efektívna je kompozícia prejavu, v ktorom sú úvod a záver v podstate rovnaké: úvod naznačuje cieľ, príp. i obsah prejavu, záver zhrnie obsah a zhodnotí dosiahnutie cieľa- inou štylizáciou.

Všeobecné typy záveru:
- citovanie vhodných veršov
- pochvala poslucháča
- vyvolanie smiechu
- výzva k činnosti
- vystupňovanie myšlienky
Súčasťou záveru politických i príležitostných rečí bývajú zvolania (ustálené frázy).

Jadro
Zásady prehľadnej kompozície a štylizácie jadra prejavu:
logická nadväznosť a postupnosť kompozície (členenie na odseky) názornosť, obraznosť štylizácie, konkrétnosť a zrozumiteľnosť; používa sa: prirovnanie, spájanie všeobecného záveru s konkrétnym príkladom zdôrazňovanie a ozdobné rečnícke figúry: rečnícka otázka, odpoveď, zvolanie, opakovanie, elipsa, vytýčený vetný člen, dva zápory, stupňovanie významu synonymami