Rozprávací slohový postup
– ide o sprostredkovanie (zachytenie) udalosti, zážitku, príbehu s dôrazom na dej a časovú postupnosť. Uplatňuje sa v:
- umeleckom
štýle: román, novela, poviedka, rozprávka, povesť, báj, dráma, atď.
- publicistickom štýle: reportáž, fejtón
- hovorovom
štýle
Umelecké rozprávanie využíva dramatické stupňovanie zápletky- zauzlenie, vyvrcholenie, rozuzlenie deja.
V umeleckom rozprávaní autor používa aj opis, charakteristiku, úvahu.
Umelecké rozprávanie sa člení na pásmo
rozprávača a pásmo postáv.
Rozprávač v rozprávaní môže byť:
a) autorský
– vševediaci, v 3. os. sg.
b) personálny – vševediaci, ale sústreďuje sa zvyčajne len na jednu osobu, v 3. os. sg.
(on-rozprávanie)
c) priamy- úlohu rozprávača prevezme jedna z postáv diela, v 1. os. sg.
V pásme
postáv sa nachádza:
- replika (prehovor jednej postavy v dialógu)
- monológ (neprerušovaný prejav jednej postavy)
-
vnútorný monológ (myslený prehovor postavy)
- dialóg (rozhovor najmenej dvoch postáv, ktorých repliky sa striedajú; repliky dialógu sa
zapisujú priamou rečou)
Zákl. typom dialógu je symetrický dialóg, striedajú sa repliky A,B. Asymetrický
dialóg – je prerušovaný priamou rečou alebo vnútornou rečou postáv.
nevlastná priama reč: formálne sa
autorská reč neoddeľuje od reči postavy, je písaná bez úvodzoviek (napr. Prečo ani mňa nepozvali, rozhnevala sa Eva.)
polopriama reč: zachytáva vnút. dialóg postavy, zachytí presne čo povedala iná osoba, ale na rozdiel od priamej reči nepoužíva úvodzovky a autor aj v citovanej vete používa 3. osobu. (napr. Eva sa rozhnevala. Prečo ani ju nepozvali?) nepriama
reč: autor sám
prerozpráva, čo povedala iná osoba (napr. Povedal Imrovi, aby nebláznil.)
V rozprávaní ma úvod veľký význam.
Rozlišujeme 3 zákl. druhy úvodov:
- expozícia (úvodný opis prostredia)
- in medias res (vpadnutie priamo do deja)
-
retrospektíva (pohľad naspäť)
Kompozícia útvarov: prevažuje trojčlenná – úvod, jadro, záver (výnimka:
rozprávanie in medias res-nemá úvod alebo retrospektívne rozprávanie- od konca príbehu k začiatku)