Tvorba kocky, zdieľanie priečinka a súborové systémy

Tvorba kocky, zdieľanie priečinka a súborové systémy

Táto téma z informatiky sa venuje vytvoreniu priestorového pohľadu na kocku v grafickom editore, zdieľaniu súborov medzi počítačmi v lokálnej sieti a základným súborovým systémom používaným pri pevných diskoch, flash médiách, optických diskoch a sieťovom zdieľaní.

Vytvorenie dvoch pohľadov na kocku

V praktickej úlohe máme podľa pripraveného plášťa vytvoriť dva rôzne pohľady na tú istú kocku. Pri každom pohľade má byť iná predná stena.

V pôvodnej predlohe sú viditeľné tri farebné steny:

• žltá,
• ružová – magenta,
• oranžová.

V prvom pohľade je vpredu žltá stena, hore oranžová a napravo ružová. V druhom pohľade sa kocka pootočí – vpredu je ružová, hore žltá a napravo oranžová.

Princíp kreslenia kocky

Priestorový dojem kocky môžeme vytvoriť z troch rovinných útvarov:

• prednej štvorcovej steny,
• hornej steny upravenej do podoby rovnobežníka,
• bočnej steny upravenej do podoby rovnobežníka.

Jednotlivé steny musia mať správne spoločné hrany, aby spolu vytvorili jeden súvislý priestorový objekt.

Postup vytvorenia kocky v grafickom editore

1. Vytvorenie základného štvorca

Najskôr vytvoríme štvorec, ktorý bude predstavovať prednú stenu kocky.

Pri kreslení je vhodné zachovať rovnakú šírku a výšku, napríklad:

90 mm × 90 mm

Konkrétne rozmery môžu byť iné, dôležité je zachovať tvar štvorca.

2. Nastavenie farby výplne

Štvorec vyplníme požadovanou farbou kliknutím na príslušnú farbu v palete.

V pôvodnom grafickom programe sa ľavým kliknutím nastavovala výplň objektu, zatiaľ čo spôsob práce s obrysom mohol byť samostatný.

3. Vytvorenie hornej steny

Prednú stenu skopírujeme a kópiu upravíme pomocou transformačných nástrojov.

Horná stena musí pôsobiť ako rovnobežník smerujúci dozadu.

Môžeme preto použiť napríklad:

• zmenu výšky objektu,
• skosenie – shear,
• prípadne kombináciu skosenia a presunu.

V predlohe je pri úprave jednej zo stien použitá aj hodnota približne 45°, aby vznikol priestorový dojem.

4. Vytvorenie pravej steny

Rovnakým spôsobom vytvoríme pravú bočnú stenu.

Jej výška zodpovedá výške prednej steny, ale jej šírka a skosenie upravíme tak, aby sa:

• horná hrana spojila s hornou stenou,
• ľavá hrana spojila s pravou hranou prednej steny,
• zadné hrany nachádzali v rovnakom smere ako pri hornej stene.

5. Zarovnanie jednotlivých stien

Steny presunieme tak, aby medzi nimi nevznikali medzery ani neželané prekrytia.

Výsledkom majú byť tri viditeľné plochy jednej kocky:

• predná,
• horná,
• pravá bočná.

6. Vytvorenie druhého pohľadu

Celú vytvorenú kocku môžeme skopírovať a pri druhej verzii zmeniť farby jednotlivých stien tak, aby vznikol iný pohľad na tú istú kocku.

Pri druhej kocke musí byť vpredu iná stena ako pri prvej.

Kontrola správnosti

Pri oboch pohľadoch musíme zachovať vzájomnú polohu farieb na tej istej kocke. Nestačí teda náhodne prefarbiť steny – druhý obrázok musí zodpovedať skutočnému pootočeniu tej istej kocky.

Počítačová sieť

Počítačová sieť je skupina navzájom prepojených počítačov a ďalších zariadení, ktoré medzi sebou môžu komunikovať a zdieľať údaje alebo služby.

Medzi zdieľané prostriedky môžu patriť napríklad:

• súbory a priečinky,
• tlačiarne,
• sieťové úložiská,
• internetové pripojenie,
• serverové aplikácie.

Lokálna sieť – LAN

LAN – Local Area Network je lokálna počítačová sieť pokrývajúca relatívne malú oblasť, napríklad:

• domácnosť,
• školskú učebňu,
• kanceláriu,
• jednu budovu.

Počítače v takejto sieti môžu medzi sebou zdieľať priečinky a ďalšie zdroje.

Zdieľanie priečinka vo Windows

V praktickej úlohe máme v dokumentoch počítača vytvoriť priečinok s názvom:

zdielanie

a sprístupniť ho v lokálnej sieti učebne s plným prístupom.

1. Vytvorenie priečinka

1. Otvoríme Prieskumník súborov.
2. Prejdeme do priečinka Dokumenty.
3. Vytvoríme nový priečinok.
4. Pomenujeme ho zdielanie.

2. Otvorenie vlastností priečinka

Na priečinok klikneme pravým tlačidlom myši a vyberieme:

Vlastnosti → Zdieľanie

3. Zapnutie zdieľania

Vo Windows môžeme podľa verzie systému použiť:

• jednoduché tlačidlo Zdieľať,
• alebo Rozšírené zdieľanie – Advanced Sharing.

Pri rozšírenom zdieľaní označíme možnosť:

Zdieľať tento priečinok

a nastavíme názov zdieľania.

4. Nastavenie oprávnení

Pri zdieľaní môžeme používateľom alebo skupinám prideliť rôzne úrovne oprávnení.

Typicky ide o:

• Čítanie – používateľ môže súbory zobrazovať a otvárať,
• Zmena – môže súbory čítať, vytvárať, meniť a odstraňovať,
• Úplný prístup – zahŕňa zmenu súborov a navyše možnosť meniť niektoré oprávnenia.

Ak zadanie vyžaduje plný prístup pre používateľov učebne, nastavíme požadovanej skupine príslušné oprávnenie Úplný prístup.

5. Prístup z iného počítača

Zdieľaný priečinok môžeme z iného počítača otvoriť napríklad prostredníctvom siete alebo zadaním sieťovej cesty:

\\nazov-pocitaca\zdielanie

Namiesto názvu počítača možno v niektorých situáciách použiť aj jeho IP adresu.

Zdieľacie a NTFS oprávnenia

Pri zdieľaní priečinka vo Windows môžu súčasne platiť dva druhy oprávnení:

• oprávnenia nastavené pre samotné sieťové zdieľanie,
• oprávnenia súborového systému NTFS.

Pri prístupe cez sieť musí používateľ spĺňať obe skupiny pravidiel.

Ak napríklad zdieľanie povoľuje používateľovi úplný prístup, ale NTFS mu povoľuje iba čítanie, výsledkom pri sieťovom prístupe bude v praxi iba to, čo povoľuje kombinácia oboch nastavení.

Preto pri problémoch so zdieľaným priečinkom nestačí kontrolovať iba kartu Zdieľanie. Je potrebné skontrolovať aj kartu Zabezpečenie.

SMB – Server Message Block

SMB – Server Message Block je sieťový protokol používaný najmä na zdieľanie súborov, priečinkov, tlačiarní a ďalších zdrojov v počítačových sieťach.

Systémy Windows ho používajú ako základný protokol pre klasické zdieľanie súborov v lokálnej sieti.

Pomocou SMB môže klient:

• zobrazovať obsah zdieľaného priečinka,
• otvárať súbory,
• ukladať súbory,
• vytvárať a odstraňovať priečinky podľa oprávnení,
• pristupovať k zdieľaným tlačiarňam.

SMB server a SMB klient

Počítač, ktorý poskytuje zdieľaný priečinok, vystupuje ako SMB server.

Počítač, ktorý sa k zdieľaniu pripája, vystupuje ako SMB klient.

CIFS

CIFS – Common Internet File System je staršie označenie technológie založenej na pôvodnom protokole SMB.

Presnejšie ide o starú verziu alebo dialekt SMB, ktorý sa spája najmä s technológiou SMB 1.0.

V moderných systémoch Windows sa používajú novšie verzie, najmä SMB 2 a SMB 3, ktoré sú výkonnejšie a bezpečnejšie.

Preto nie je úplne presné označovať dnešné zdieľanie Windows všeobecne ako CIFS.

Prečo sa SMB 1.0 nepoužíva?

SMB 1.0 je veľmi starý protokol s významnými bezpečnostnými nedostatkami.

Moderné verzie Windows ho preto štandardne nepotrebujú na bežné zdieľanie a nemal by sa zapínať bez konkrétneho dôvodu.

Súborový systém

Súborový systém určuje, ako operačný systém organizuje, pomenúva, ukladá, vyhľadáva a spravuje súbory a priečinky na dátovom médiu.

Súborový systém rieši napríklad:

• ako sa súbory ukladajú na médium,
• ako sa eviduje ich názov a veľkosť,
• kde sa nachádzajú jednotlivé časti súboru,
• ako sa spravujú priečinky,
• aké oprávnenia a ďalšie vlastnosti súbor môže mať.

Rôzne súborové systémy sú vhodné pre rôzne zariadenia a účely.

NTFS

NTFS – New Technology File System je hlavný tradičný súborový systém používaný systémom Windows na interných diskoch a systémových oddieloch.

Vlastnosti NTFS

NTFS podporuje napríklad:

• veľké súbory a veľké diskové oddiely,
• používateľské a skupinové oprávnenia,
• prístupové zoznamy – ACL,
• žurnálovanie,
• kompresiu súborov,
• šifrovanie EFS,
• diskové kvóty,
• hardlinky a ďalšie pokročilé funkcie.

Žurnálovanie

Žurnálovanie pomáha chrániť konzistenciu súborového systému pri neočakávanom vypnutí alebo havárii počítača.

Systém zaznamenáva informácie o pripravovaných zmenách, vďaka čomu môže po výpadku jednoduchšie obnoviť konzistentný stav.

Oprávnenia NTFS

NTFS umožňuje nastaviť veľmi podrobné oprávnenia pre:

• jednotlivých používateľov,
• skupiny používateľov,
• súbory,
• priečinky.

Môžeme napríklad určiť, kto môže súbor:

• čítať,
• zapisovať,
• meniť,
• odstraňovať,
• spúšťať,
• meniť jeho oprávnenia.

FAT

FAT – File Allocation Table je starší súborový systém, ktorý vznikol pre skoršie počítačové systémy Microsoftu.

Existuje viacero jeho variantov, napríklad:

• FAT12,
• FAT16,
• FAT32.

FAT32

FAT32 sa dodnes používa najmä tam, kde je dôležitá široká kompatibilita s rôznymi zariadeniami.

Môžeme sa s ním stretnúť napríklad na:

• USB flash diskoch,
• pamäťových kartách,
• rôznych prehrávačoch a elektronických zariadeniach.

Výhody FAT32

• veľmi široká kompatibilita,
• jednoduchá štruktúra,
• podpora veľkým množstvom zariadení a operačných systémov.

Nevýhody FAT32

• nepodporuje pokročilé oprávnenia ako NTFS,
• nepodporuje žurnálovanie ako NTFS,
• jeden súbor môže mať maximálne približne 4 GB.

exFAT

exFAT – Extensible File Allocation Table je novší súborový systém navrhnutý najmä pre flash úložiská a vymeniteľné médiá.

Oproti FAT32 podporuje podstatne väčšie súbory a väčšie úložiská.

V súčasnosti sa často používa napríklad na:

• USB flash diskoch s vysokou kapacitou,
• externých SSD,
• pamäťových kartách.

Je vhodný najmä vtedy, keď potrebujeme prenášať veľké súbory medzi rôznymi operačnými systémami a zariadeniami.

NTFS a FAT – základný rozdiel

Vlastnosť	NTFS	FAT32
Typické použitie	Interné disky Windows	Vymeniteľné médiá a kompatibilita
Oprávnenia používateľov	Áno	Nie v rozsahu NTFS
Žurnálovanie	Áno	Nie
Maximálna veľkosť jedného súboru	Veľmi vysoká	Približne 4 GB
Kompatibilita so zariadeniami	Menšia než FAT32	Veľmi vysoká

ISO 9660

ISO 9660 je štandardný súborový systém navrhnutý predovšetkým pre optické disky, najmä CD-ROM.

Jeho veľkou výhodou je kompatibilita medzi rôznymi operačnými systémami.

Disk vytvorený podľa ISO 9660 bolo možné čítať na rôznych počítačových platformách.

Obmedzenia pôvodného ISO 9660

Pôvodný štandard mal pomerne prísne obmedzenia týkajúce sa napríklad:

• dĺžky názvov súborov,
• znakov použitých v názvoch,
• hĺbky adresárovej štruktúry.

Preto vznikli rozšírenia, ktoré jeho možnosti zlepšili.

Joliet

Joliet je rozšírenie systému ISO 9660 vytvorené spoločnosťou Microsoft.

Umožňuje na optických diskoch používať:

• dlhšie názvy súborov,
• znaky Unicode,
• názvy obsahujúce znaky národných abecied.

Vďaka tomu bolo možné na CD používať pohodlnejšie názvy súborov než pri základnom ISO 9660.

UDF

Pri modernejších optických médiách sa používa aj UDF – Universal Disk Format.

UDF sa využíva najmä pri:

• DVD,
• Blu-ray diskoch,
• niektorých prepisovateľných optických médiách.

Je vhodnejší pre moderné optické médiá než pôvodný ISO 9660.

CIFS a súborový systém – dôležité spresnenie

V starších učebných materiáloch sa CIFS niekedy uvádza spolu so súborovými systémami NTFS, FAT alebo ISO 9660.

CIFS však nie je lokálny súborový systém disku rovnakého typu ako NTFS alebo FAT.

Ide o sieťový protokol a mechanizmus zdieľania súborov, prostredníctvom ktorého používateľ pristupuje k údajom uloženým na inom počítači alebo serveri.

Z pohľadu používateľa sa vzdialený zdieľaný priečinok môže správať podobne ako súborový systém, ale údaje sú v skutočnosti uložené na vzdialenom úložisku, ktoré môže používať napríklad NTFS.

Porovnanie systémov a technológií

Systém / technológia	Typické použitie	Charakteristika
NTFS	Interné disky Windows	Pokročilé oprávnenia, žurnálovanie, veľké súbory
FAT32	USB a kompatibilné vymeniteľné médiá	Jednoduchý a široko podporovaný, limit približne 4 GB na súbor
exFAT	Moderné flash médiá	Veľké súbory a dobrá kompatibilita
ISO 9660	Najmä CD-ROM	Štandard pre optické disky
Joliet	Optické disky	Rozšírenie ISO 9660 o dlhšie a Unicode názvy
UDF	DVD a Blu-ray	Modernejší systém pre optické médiá
SMB / CIFS	Sieťové zdieľanie	Protokol na prístup k zdieľaným súborom a priečinkom

Výber vhodného súborového systému

Pri výbere súborového systému záleží na tom, na čo bude úložisko používané.

Typické príklady:

• systémový disk Windows → NTFS,
• USB kľúč určený pre staršie zariadenia → FAT32,
• USB alebo externý disk s veľkými súbormi a požiadavkou na širokú kompatibilitu → exFAT,
• staršie CD → ISO 9660 / Joliet,
• DVD alebo Blu-ray → často UDF,
• sieťové zdieľanie Windows → SMB.

Čo si zapamätať

• Kocku v grafickom editore môžeme vytvoriť z prednej, hornej a bočnej steny.
• Pri druhom pohľade musí ísť o skutočné pootočenie tej istej kocky, nie o náhodné zamenenie farieb.
• Vo Windows môžeme priečinok sprístupniť ostatným počítačom pomocou sieťového zdieľania.
• Pri sieťovom prístupe sa uplatňujú oprávnenia zdieľania aj oprávnenia NTFS.
• SMB je hlavný protokol Windows na zdieľanie súborov a tlačiarní v sieti.
• CIFS je staršie označenie súvisiace najmä s pôvodnou verziou SMB 1.0; moderné Windows používajú najmä SMB 2 a SMB 3.
• Súborový systém určuje spôsob organizácie a správy súborov na dátovom médiu.
• NTFS je hlavný tradičný súborový systém interných diskov Windows a podporuje oprávnenia aj žurnálovanie.
• FAT32 má širokú kompatibilitu, ale jeden súbor môže mať maximálne približne 4 GB.
• exFAT je vhodný pre moderné vymeniteľné úložiská a veľké súbory.
• ISO 9660 je súborový systém určený najmä pre klasické CD-ROM.
• Joliet rozširuje ISO 9660 o dlhšie názvy a znaky Unicode.
• UDF sa používa najmä pri modernejších optických médiách, ako sú DVD a Blu-ray.
• CIFS nie je lokálny diskový súborový systém rovnakého typu ako NTFS alebo FAT, ale technológia sieťového prístupu k súborom.