Informácie nie sú objavom posledných desaťročí. Sprevádzajú človeka od pradávna, sú jeho pamäťou, záznamom toho, čo ľudstvo objavilo a vytvorilo. Informácie majú veľa rôznych podôb. Sú to napr. jaskynné maľby, záznamy o záplavách na rieke Níl, rukopisy rímskych filozofov, ľudové piesne, modlitby, hieroglyfy, kuchárske knihy, rôzne mapy, čiarové kódy alebo rôzne návody na používanie prístrojov, napr. kamery...
Človek od nepamäti informácie zbieral, uchovával, spracúval a šíril ich. Najprv iba vo svojej pamäti, potom na stenách jaskýň ktoré obýval, na hlinených doštičkách, papyruse, neskôr na papieri a dnes pomocou výpočtovej techniky. Človek zbiera informácie, pretože ich potrebuje pre svoj každodenný život. Informácií, ktoré ukladáme, spracúvame či vyhľadávame, je stále čoraz viac. Stávajú sa tovarom, sú tiež predmetom dedičstva (napr. recept na becherovku), predmetom špionáže (schéma nového lietadla, auta, procesoru), stali sa aj predmetom obchodu (napr. pesničky, filmy na DVD). Informácie vznikajú všade okolo nás, my všetci ich vytvárame, ale aj potrebujeme.
Informácie sú fakty, skúsenosti a vedomosti, ktoré ľudstvo zbiera, zaznamenáva, spracúva a odovzdáva ďalej. Pri slove informácie máme vždy na mysli odovzdávanie správ, ktoré svojho adresáta o niečom poučia, s niečím ho oboznámia. Informácie získavame a zaznamenávame (teda zapisujeme, nahrávame, ukladáme a pod.). Často ich vyhľadávame, spracúvame, zverejňujeme a šírime.
Celý život ich získavame od druhých osôb, z televízie, novín, rozhlasu časopisov z Internetu, z učebníc, z adresárov, reklám. Informácie získavame prakticky odvšadiaľ okolo nás, zo všetkého, čo sa dá pozorovať.
Informatika je vedný odbor, ktorý sa zaoberá získavaním, spracovaním, prenosom a uchovávaním údajov, dát a informácií.
Informácia ako základný pojem v informatike úzko súvisí s pojmami údaj a dáta.
Údaj, dáta je to každá správa, oznam bez ohľadu na to, či má pre nás nejaký
informačný obsah alebo nie, inými slovami, či nám daná správa prinesie niečo nové, alebo nie. Údaje (dáta) sú správy, oznamy, ktoré vyjadrujú určité fakty o procesoch a prvkoch reálneho sveta. Údajmi môžu byť písmená, čísla, slová, znaky, obrázky, zvuky prípadne ich kombinácie. Všetky údaje nesú určitý informačný obsah. Ak nám daný údaj nepovie nič nového, hovoríme, že jeho informačný obsah je nulový. Údaje spracované do digitálnej formy sa nazývajú dáta.
Informácia je ľubovoľná správa, údaj, príkaz, dáta (hodnoty, znaky), inštrukcie, príkazy, povely a pod, ktoré prinášajú nové poznatky a odstraňujú nevedomosť v danej oblasti.
Nie každý údaj je informáciou ale každá informácia je údajom.
Druhy informácií podľa obsahu Textové:
Informačný proces zahŕňa 4 etapy:
Údaje sú zachytené pomocou abecedných a číslicových znakov. Ich prezentácia môže mať dve formy:
Digitalizácia – je proces, pri ktorom sa analógové informácie, údaje prevádzajú na digitálne, do číslicového tvaru. To znamená, že každému údaju sa priradí určitý počet bitov čiže jedinečná kombinácia jednotiek a núl. Toto priradenie musí byť také, aby sa údaj z digitálnej podoby dal jednoznačne pretransformovať späť do analógového tvaru.
Pri vysvetľovaní pojmu digitalizácia bol použitý pojem bit – 1bit (číta sa bit) = binary digit, čo znamená v preklade "dvojková číslica" (označenie má 1b ) a bit môže nadobúdať iba dve hodnoty: logická 0 alebo logická 1. Je to najzákladnejšia a najelementárnejšia jednotka, s ktorou pracuje číslicový počítač.
Byte – je vyššou jednotkou a obsahuje 8 bitov, je to teda ľubovoľná postupnosť logických jednotiek a núl.
Platí vzťah, že: 1Byte = 8bitov skrátene 1B = 8b.
1 kiloByte (1 kB) = 1 024 B = 210 B (kilo = viac ako tisíc bajtov)
1 MegaBbyte (1 MB) = 1 024 kB = 220 B (mega = viac ako milión)
1 GigaByte (1 GB) = 1 024 MB = 230 B (giga = viac ako miliarda)
1 TeraByte (1 TB) = 1 024 GB = 240 B (tera = viac ako bilión)
1 PetaByte (1 PB) = 1 024 TB = 250 B (peta = viac ako biliarda)
1 ExaByte (1 EB) = 1 024 PB = 260 B (exa = viac ako trilión)
Kódovanie je proces, pri ktorom sa každému znaku alebo postupnosti znakov daného súboru znakov jednoznačne priradí znak alebo postupnosť znakov z iného súboru znakov.
Kódovanie je teda transformácia určitej informácie z jednej formy na druhú pomocou určitého postupu – algoritmu, ktorý je väčšinou verejne známy. Účelom kódovania nie je utajenie informácie (na rozdiel od šifrovania) ale len jej iná forma zápisu vybraná tak, aby sa informácia dala čo najlepšie alebo najúspornejšie uchovať alebo preniesť.
Každá vstupná informácia, ktorá sa má v počítači spracovať sa musí preložiť do tvaru, ktorému počítač rozumie. Tomuto prekladu z jedného jazyka do druhého hovoríme kódovanie. Vďaka počítačom sa najčastejšie používa kódovanie údajov a informácií do číselnej podoby. Takémuto kódovaniu tiež hovoríme digitalizácia. Používa sa však aj nečíselné kódovanie. Typickým príkladom nečíselného kódovania z praxe je semafor: červená = stoj, zelená = choď. Ďalším príkladom je Morseova abeceda.
Na rozdiel od čísel, znaky textu nevieme previesť do dvojkovej sústavy, preto bolo potrebné vymyslieť iný spôsob ako jednoznačne priradiť určitému znaku práve jednu kombináciu núl a jednotiek, ktorá tento znak v počítači bude reprezentovať. Keďže neexistuje žiadny univerzálny spôsob ako to urobiť, každý výrobca počítačov tento problém riešil iným spôsobom, preto existuje viacero znakových kódov.
Poriadok do tohto chaosu sa snažil zaviesť americký úrad pre normalizáciu, ktorý vyhlásil jeden spôsob, ktorý by mali všetci používať. Tento spôsob kódovania sa volá ASCII – American Standard Code for Information Interchange (Americký štandardný kód pre výmenu informácií). V podstate ide o kódovou tabuľku ktorá definuje znaky anglickej abecedy a iné znaky používané v informatike.
Pre Slovensko druhú polovicu tabuľky stanovuje medzinárodná norma ISO 8859-2, ktorá sa tiež nazýva Latin 2.
Šifrovanie sa snaží o utajenie obsahu dokumentu pre toho, komu nie je určený, na dešifrovanie zašifrovanej správy musíme poznať šifrovací kľúč.
Symetrické šifrovanie je to, čo si pod pojmom šifrovanie predstaví väčšina ľudí. Používa sa jeden kľúč, ktorým možno dokument zašifrovať i dešifrovať. Je to niečo podobné ako trezor – každý, kto má kľúč, môže si ho otvoriť.
Veľmi jednoduchá šifra by mohla vyzerať napríklad takto – každé písmenko „zväčšíme“ o 2, teda namiesto A napíšeme C, namiesto B bude D atď. Text AHOJ by po zašifrovaní bol CJQL.
Táto šifra sa nazýva posuvná šifra (shift cipher). Ak zašifrovanú správu pošleme príjemcovi, tomu stačí vedieť, aký postup sme použili a poznať správny kľúč. Čo je v tomto prípade kľúčom? Je to číslo 2, o ktoré treba zase „zmenšiť“ každé písmenko zašifrovanej správy.
Šifru môžeme zlepšiť tak, že nebudeme písmenká konštantne „zvyšovať“ (vlastne posúvať abecedu), ale ich úplne rozhádžeme. Napríklad namiesto A bude R (A -> R), B -> D, C -> K, D -> Z a pod. Takáto šifra sa nazýva substitučná šifra (substitution cipher) a spomenutá posuvná šifra, ktorou sme sa zaoberali, je jej podmnožinou. Čo je vlastne kľúčom pri substitučnej šifre? Už to nie je jediné číslo, ale celé usporiadanie, teda tzv. permutácia – ide o usporiadanú množinu 26 písmen, ktorá by sa v našom príklade začínala [R, D, K, Z...]. Existuje 26! rôznych kľúčov, čo je 4 × 1026 možností. Keby sme spojili viacero takýchto jednoduchých šifier (text zašifrujeme najskôr jednou, potom tento zašifrovaný text opäť zašifrujeme, ale už inou šifrou – kľúčom by bola postupnosť všetkých použitých čiastkových kľúčov), získame už pomerne silnú šifru, ktorú je veľmi obťažné
nalomiť. Takto fungujú i známe symetrické šifry DES (Data Encryption Standard) a AES (Advanced Encryption Standard).
Asymetrické šifrovanie. Namiesto jedného kľúča, ktorý slúži zároveň na šifrovanie i dešifrovanie, sa tu používa dvojica kľúčov (key pair). Ak jedným z nich správu zašifrujeme, možno ju dešifrovať iba tým druhým. Tieto dva kľúče sú matematicky naviazané, boli spolu vygenerované. Znalosť jedného z dvojice kľúčov nepostačuje na získanie toho druhého. Na šifrovanie slúži tkz. verejný kľuč a na dešifrovanie osobný kľúč. Príklad z praxe – internetbanking..
Komprimácia. Ukladanie záložných kópií a archívov je náročné na kapacitu médií. Preto sa používa komprimácia (nazýva sa tiež kompresia, balenie, packovanie, zipovanie...) Princípom komprimácie je prekódovanie súboru tak, aby sa zmenšil objem uchovávaných dát bez straty informácie.
Veľmi zjednodušene: Namiesto informácie „5,5,5,5,5,5,2,2,2“ zapíše „6x5, 3x2“
V skutočnosti ide o zložité matematické algoritmy, ktoré v súbore vyhľadávajú možnosti najefektívnejšieho zakódovania dát. Dáta v komprimovanom súbore zaberajú menej pamäťovej kapacity, je ľahšie ich uskladniť a prenášať, ale nie sú prístupné na spracovanie. Komprimácia sa veľmi často používa aj na účely prenosu veľkých súborov pomocou média s menšou dátovou kapacitou. V takom prípade je však potrebné zabezpečiť, aby aj na cieľovom počítači bol nainštalovaný kompatibilný komprimačný program.
Desiatková číselná sústava je inak nazývaná ako dekadická alebo decimálna číselná sústava. Európa sa s desiatkovou sústavou oboznámila prostredníctvom Arabov v 12. stor., od ktorých tiež prevzala konkrétne tvary cifier (0,1,2,3,4,5,6,7,8,9). Preto sa im hovorí aj arabské čísla.
Základom desiatkovej číselnej sústavy je číslo 10. Zápis prirodzeného čísla:
Číslo 15 367 obsahuje:
7 jednotiek: 7 = 7 . 100 = 7
6 desiatok: 6 = 6 . 101 = 60
3 stovky: 3 = 3 . 102 = 300
5 tisícok: 5 = 5 . 103 = 5 000
1 desaťtisícok: 1= 1 . 104 = 10 000
15 367 = 1 . 104 + 5 . 103 + 3 . 102 + 6 . 101 + 7 . 100
Takýto zápis čísla v desiatkovej číselnej sústave nazývame „rozvinutý zápis čísla v desiatkovej číselnej sústave“.
Základná množina cifier nie je 0-9, ako v desiatkovej sústave ale len 0 a 1. Základom mocnín v rozvinutom zápise nie je 10, ale 2. Najvyšší rád určíme tak, že spočítame počet jedničiek a núl. Napr. číslo v dvojkovej sústave 1101101 má 7 cifier, teda najvyšší rád je 6 a teda rozvinutý zápis vyzerá takto:
1101101 = 1.26 + 1.25 + 0.24 + 1.23 + 1.22 + 0.21 + 1.20
Ak mocniny umocníme a výsledky spočítame, dostaneme toto číslo v desiatkovej číselnej sústave (prevod čísla z dvojkovej do desiatkovej sústavy) :
1101101 = 1.64 + 1.32 + 0.16 + 1.8 + 1.4 + 0.2 + 1.1 = 64 + 32 + 8 + 4 + 1 = 109
Prevod čísla z desiatkovej do dvojkovej číselnej sústavy postupným delením : 109 : 2 = 54 zvyšok 1
54 : 2 = 27 zvyšok 0
27 : 2 = 13 zvyšok 1
13 : 2 = 6 zvyšok 1
6 : 2 = 3 zvyšok 0
3 : 2 = 1 zvyšok 1
1 : 2 = 0 zvyšok 1
Výsledné číslo v dvojkovej číselnej sústave je tvorené zvyškami od najposlednejšieho po prvý, teda 1101101.
Základná množina cifier je 0, 1, 2, ... , 8, 9, A, B, C, D, E, F, kde písmená A až F zastupujú čísla 10
Rozvinutý zápis vyzerá takto: AE25 = 10.163 + 14.162 + 2.161 + 5.160
Ak mocniny umocníme a výsledky spočítame, dostaneme toto číslo v desiatkovej číselnej sústave (prevod čísla zo šestnástkovej do desiatkovej sústavy) :
AE25 = 10.4096 + 14.256 + 2.16 + 5.1 = 44581
Prevod čísla z desiatkovej do šestnástkovej číselnej sústavy postupným delením :
586 : 16 = 36 zvyšok 10
36 : 16 = 2 zvyšok 4
2 : 16 = 0 zvyšok 2
Výsledné číslo v šestnástkovej číselnej sústave je tvorené zvyškami od najposlednejšieho po prvý, teda 24A. Písmeno na konci nahrádza číslo 10 podľa horeuvedenej základnej množiny cifier.
Počítač je univerzálny programovateľný stroj určený na spracovanie dát, grafických údajov alebo údajov z výrobného procesu, ktorý sa riadi na základe vopred pripraveného programu, ktorý sa nachádza v pamäti počítača.
Zasiahli všetky odvetvia ľudskej činnosti, sú prakticky všade: hodinky, el. pokladnice, telefóny, domáce elektronické spotrebiče /televízory, práčky, chladničky../ dvere na fotobunky, automaty na nápoje, bankomaty, riadenie lietadiel, rakiet, obranný systém, prístroje v nemocnici, výskume..., využívajú ich pracovníci v každej firme pre rôzne účely.
V dnešnom svete plnom techniky sa s počítačmi stretávame na takmer každom kroku. Väčšina z nich, či je to obyčajný stolový počítač, či server, palubný počítač v aute, mobilný telefón alebo PDA zariadenie, všetko sú to počítače, ktoré pracujú na rovnakom princípe, ktorý popísal už v roku
1945 americký matematik narodený v Maďarsku John von Neumann. Podľa tejto teórie, ktorá s menšími obmenami platí dodnes, sa bloková schéma počítača skladá z piatich blokov:
|
jekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ“
ALU – Aritmeticko-Logická jednotka – jednotka vykonávajúca všetky aritmetické a logické operácie. Obsahuje bloky určené na aritmetické operácie ako sčítanie, odčítanie, násobenie
a delenie a bloky na logické operácie ako porovnávanie a pod. Úlohou ALU je krok po kroku vykonávať program uložený v pamäti.
Operačná pamäť – slúži ako skladisko pre samotný program, dáta programu, dočasné skladisko pre medzivýpočty a samotné výsledky. V operačnej pamäti sa nachádzajú miesta na uloženie daných dát, ktoré je možné adresovať a tým čítať a zapisovať z a do ľubovoľného miesta v pamäti.
Radič – riadiaca jednotka počítača, ktorá riadi jeho celú činnosť. Toto riadenie sa uskutočňuje pomocou riadiacich signálov, ktoré predáva každému zariadeniu. Reakciou na riadiace signály sú stavové hlásenia radiča, ktoré sú mu posielané na spracovanie a následné rozhodnutie nad ďalším krokom.
Vstupné zariadenie – zariadenie, ktoré slúži na vstup programu a dát
Výstupné zariadenie – zariadenie, ktoré slúži na výstup spracovaných dát, ktoré ALU spracovala pomocou programu.
Medzi týmito blokmi počítačovej schémy prebieha neustála komunikácia, ktorá sa dá rozdeliť tri časti:
Riadiace signály radiča – týmito signálmi predáva radič informácie ostatným zariadeniam svoje požiadavky.
Stavové hlásenia pre radič – tieto signály sú v podstate odpoveďou na riadiace signály. Zariadenie nimi dáva informácie radiču o úspešnej/neúspešnej vykonaní požadovanej operácie, poprípade poskytne dodatočné informácie požadované radičom.
Dátový tok – predstavuje samotné dáta prúdiace zo vstupných zariadení cez ALU do pamäte alebo výstupných zariadení.
Počítač, ktorého metódy spĺňajú metódy von Neumannovej schémy pracuje nasledovne:
Von Neumannova schéma predstavuje len teoretickú schému a popis činnosti počítača. V praktickej rovine sa táto schéma pomerne verne zhoduje s hardvérovým vybavením dnešných počítačov. Tie dnes disponujú týmito komponentami:
Procesor – jadro celého počítača, vykonáva programy. V teoretickej rovine von Neumannovej schémy je to ALU. Jedným z rozhodujúcich parametrov procesora je takt, čiže frekvencia, na ktorej vykonáva operácie. Čím vyšší takt, tým vyššia rýchlosť vykonávania programu a tým vyšší celkový výkon počítača.
Matičná doska – doska plošných spojov, na ktorej sú umiestnené prvky ako rôzne radiče, zbernice (spoje, po ktorých prúdia dáta medzi komponentami), pätica pre procesor, sloty (zásuvky) pre prídavné karty a operačnú pamäť a porty, ktoré zabezpečujú komunikáciu s externými perifériami.
Operačná pamäť – má identickú funkciu ako rovnomenný blok von Neumannovej schémy. Dnešné operačné pamäte sa dodávajú s pamäťovými obvodmi s kapacitou od 512 do niekoľkých MB, pričom je vo väčšine prípadov možné vložiť do matičnej dosky hneď niekoľko takýchto modulov. Operačná pamäť je typu RAM – (Random Access Memory ). Po vypnutí počítača sa jej obsah definitívne stratí – je to dočasná pamäť.
Pamäť typu ROM – Read Only Memory je vnútorná pamäť určená len na čítanie. Je to pamäť trvalá – údaje sa zapíšu do nej len raz, už priamo vo výrobe a počítač z nej číta informácie, ktoré ho riadia hneď po zapnutí.
RAM ROM
Diskové jednotky – slúžia na dlhodobejšie ukladanie dát. Existujú tri typy diskových jednotiek: pevné disky – HDD, optické disky – CDROM a DVDROM, opt. disky na báze blue-ray technológie, USB kĺúče.
Externý disk USB kľúč Pevné disky sú tvorené systémom magnetických platní usporiadaných nad sebou, pričom dáta z týchto platní sníma systém hlavičiek. Dnešné pevné disky dosahujú kapacity od 40 do mnoho terabajtov.
Rozširujúce karty – zasúvajú sa do slotov na matičnej doske a rozširujú funkčnosť počítača. Medzi najpoužívanejšie karty patria sieťová karta, grafická karta, príp. televízna karta.
grafická karta zvuková karta sieťová karta
Externé zariadenia – klávesnica, myš, monitor, tlačiareň, skener, ploter, tablet, webkamera, herné ovládače, dátový projektor, interaktívna tabuľa ... Väčšinou slúžia na kontakt používateľa s počítačom, spracovanie vstupu používateľa a zobrazenie výstupu z počítača.
Klasická von Neumanova štruktúra počítača sa priblížila hraniciam svojich možností a dnes nastupuje jej protiklad – paralelný počítač. Paralelný počítač je ešte stále veľmi drahá záležitosť. Je vhodný najmä vtedy, keď je rozhodujúcim faktorom rýchlosť (napr. v kozmonautike, vojenstve a v riadiacich aplikáciách). Paralelné počítače majú rôzne koncepcie. Takto pracuje napríklad super počítač CRA. Jeho masívne paralelná architektúra mu dovoľuje dosiahnuť výpočtové rýchlosti až 100× väčšie, než majú súčasné desktopové počítače. Jeho základom je integrovaná doska, na ktorej sa nachádza 64 paralelných procesorov. Vedci túto architektúru nazývajú eXplicit Multi-Threading (XMT).
Samotné technické vybavenie je nepoužiteľné. Môžeme ho začať používať, až keď ho doplníme programami. Programy mu „vdýchnu život" a počítač môžeme začať používať.
Operačné systémy
Operačný systém je nevyhnutný pre činnosť počítača, preto patrí medzi základné programové vybavenie počítača. Zahŕňa všetky programy, ktoré zabezpečujú, riadia a dozerajú na činnosť celého počítača, ako i ostatných programov.
Ovládač – driver je program, ktorý sa po nainštalovaní stáva súčasťou operačného systému a tak sa dá príslušné zariadenie používať. Väčšina ovládačov rôznych zariadení je už súčasťou OS.
K programovacím prostriedkom patria prekladače programovacích jazykov a ich nástroje.
Medzi aplikačné programy patria všetky ostatné programy. Táto skupina zahŕňa:
textové editory, tabuľkové kalkulátory, databázové systémy, grafické editory, prehľadávače internetových stránok, antivírusové programy.
Každý z programov používaných pri práci na počítači je podľa našich zákonov autorské dielo. Autora programu chráni autorský zákon, ktorý určuje jeho práva a povinnosti. Podľa autorského zákona je právom autora rozhodovať o tom, ako sa bude jeho dielo používať a šíriť. Ak program alebo hudbu skopírujeme, v oboch prípadoch porušujeme zákon. Vyrobiť mnoho „kópii“ určitého tovaru nie je také ľahké ako vytvoriť rovnaký počet kópii údajov alebo programov. To však neznamená, že autori programov na ich vytvorenie nevynaložili veľké náklady a námahu. Podľa zákona teda treba za používanie ich diela zaplatiť.
Keď si od známeho kopírujeme hudbu, video alebo čokoľvek iné, aby sme ju mohli doma používať, porušujeme zákon a dokonca môže ísť o trestný čin. Ak si kupujeme počítač, mali by sme sa uistiť, že jeho software nie je kradnutý.
Zakúpený počítačový program, obsahuje aj licenčnú zmluvu, ktorá stanovuje podmienky, za akých ho môžeme používať. Ak tieto podmienky dodržiavame software je legálny. Licencia zvyčajne stanovuje, že zakúpený program nemôžeme používať súčasne na viacerých počítačoch. Ak program chceme používať napríklad v počítačovej učebni alebo vo viacerých kanceláriách firmy, musíme si zakúpiť väčší počet programov alebo multilicenciu. Tá určuje počet, na koľkých počítačoch sa môže určitý program používať alebo miesto, na ktorom sa bude používať. Osobitná skupina sú školské alebo študentské licencie. Obyčajne sú oveľa lacnejšie, ale zakazujú používanie príslušného programu na komerčné účely
Freeware (free = voľný, bezplatný, ware = tovar , v preklade bezplatný tovar)
Je počítačový softvér, ktorý je možné používať zadarmo a tiež bezplatne šíriť. Ale nie je k dispozícií zdrojový kód, z toho dôvodu nie je možné vykonávanie úprav v takomto programe a tiež
nie je umožnené vytváranie odvodených verzií. (Patria sem programy napríklad: CCleaner, Opera, 7-Zip a pod.)
Softvér typu Open source je podobne ako freeware voľne šíriteľný a môže sa zadarmo využívať. Od freeware softvéru sa líši tým, že má otvorené zdrojové kódy, to znamená, že je ho možné upravovať a vytvárať nové, upravené verzie a tieto verzie aj voľne šíriť. (sem patria programy ako OpenOffice, Firefox alebo operačný systém Linux)
S týmto pojmom sa stretneme hlavne v oblasti počítačových hier. Je to napríklad hra, ktorá je staršia ako 5 rokov, výrobca aj distribútori o ňu stratili záujem a nikto ju už nepredáva. Tých podmienok je samozrejme viac. Typickým príkladom sú hry GTA, Wolfenstein 3D, Heroes of Might and Magic a iné.
Ja softvér, ktorý môžete používať v skúšobnej verzii len s obmedzenými funkciami. Pri jeho spustení musíte spravidla niečo stlačiť resp. odsúhlasiť, prípadne sa v ňom nachádza reklama, ktorá po zakúpení programu zmizne. Do tejto skupiny patrí napríklad Total Commander.
Používanie nejakého trial programu resp. hry je časovo obmedzené. Po uplynutí skúšobnej doby, ktorá je u rôznych programov odlišná, vám program spravidla prestane fungovať a vy si buď kúpite licenciu alebo ho musíte s vášho počítača odinštalovať nakoľko je už nepoužiteľný. Existujú aj programu ktoré môžete určitý čas používať a po uplynutí skúšobnej lehoty stačí program zadarmo registrovať (napríklad avast! home). Iné programy ako napríklad Winrar si musíte po uplynutí skúšobnej doby kúpiť. Pri hrách sa licencia trial prejaví tým, že hru si môžete zahrať len určitú doba napríklad 1 hodinu. Potom vám už nezostáva nič iné ako si hru kúpiť.
Demo version (demo = predviesť, version = verzia , v preklade predvádzacia verzia verzia) Ide o demonštratívnu, ukážkovú verziu programu resp. hry. Demoverzie sú menšie a neobsahujú všetky funkcie, ktorými disponujú plné verzie. Demoverzie vychádzajú ku takmer všetkým novým hrám. A to z toho dôvodu aby ste si mohli vyskúšať hru skôr, ako si ju kúpite, prípadne ak sa vám nebude hra pozdávať si ju nekúpite a ušetríte peniaze.
OS je najdôležitejší program v počítači, funguje ako sprostredkovateľ medzi používateľom a hardvérom. Bez operačného systému by bol počítač nefunkčný.
Na pracovnú plochu sa umiestňujú objekty, ktoré majú podobu ikon.
dokumenty – sú to výtvory užívateľa (listy, tabuľky, kresby, fotky...)
priečinky – slúžia na odkladanie dokumentov
odkazy – umožňujú rýchle spúšťanie programov
Usporiadanie ikon - Ručne - pri stlačenom ľavom tlačidle myši presúvame ikony
– Automatické – klikneme pravým tlačidlom myši, zobrazí sa zobrazená ponuka a pomocou nej realizujeme nastavenia
OS Windows 7 umožňuje používať rýchle prepínanie používateľov. Pre prepnutie používateľa slúži tlačidlo Prepnúť používateľa, dostupné po stlačení kombinácie kláves Ctrl+Alt+Del, resp. cez ponuku Štart.
OS Windows 7 umožňuje používateľom jednoducho a prehľadne meniť heslá. START/Ovládací panel/Používateľské konta
Prepínanie klávesníc buď výberom, alebo použijem tlačitko ľavý ALT + Shift
Pridanie a odobratie jazyka kliknutím pravého tlačidla na ikone jazyka cez ponuku Zobraziť panel jazykov/Nastavenie pridám potrebný jazyk.
Dvojklikom na ukazovateľ času sa otvorí dialógové okno na nastavovanie parametrov.
OS umožňuje súčasne pracovať s viacerými programami a dokumentmi. Pre každý spustený objekt je otvorené samostatné okno.
Presun okna, maximalizácia okna, obnovenie okna – pôvodná veľkosť minimalizácia okna, zmena veľkosti okna – kurzorom myši.
Medzi spusteným oknami sa môžeme prepínať – aktívny program má okno tmavšieho odtieňu.
Slúži na vyhľadanie súborov, priečinkov, hudby, dokumentov... v počítači, ak zabudneme, kde sme ich uložili. Stačí poznať názov, jeho časť, alebo časť textu.
Spustenie programu: Štart /Prehľadať programy a súbory
Príkaz slúži na spustenie programu z príkazového riadku :
príklad: msinfo32.exe – dostaneme systémové informácie o PC
OS umožňuje použiť niekoľko druhov pomocníkov, ktorí nám poradia pri práci s počítačom.
Poskytuje veľké množstvo informácií z oblasti výpočtovej techniky. Spustenie: Štart/ Pomoc a technická podpora /zadám problém
Ak prejdeme kurzorom na ikonu v hociktorom programe z balíka Microsoft Office, objaví sa nám po chvíli bublinka a v nej informácia čo dokáže daný odkaz realizovať. Pohybom myši bublinu zrušíme.
Každý program , ktorý je súčasťou balíka Microsoft Office, má v hlavnom menu voľbu Pomocník
ktorý umožňuje vyvolať nápovedný systém
Spustenie: Súbor/Pomocník, resp. klikneme na ikonku „otáznik“ v pravom hornom rohu obrazovky
Je to pomocník, ktorý nám uľahčuje zložitejšiu prácu, kedy je potrebné dodržať presne poradie stanovených krokov / napr. inštalácie software, hardware /
Tento program umožní získať voľné miesto na disku. Prehľadá zvolený disk a ponúkne dočasné súbory, internetové súbory vo vyrovnávacej pamäti ..., ktoré nie sú potrebné pre činnosť PC na zmazanie.
Spustenie programu:
Defragmentácia disku:
Súbory sa ukladajú na disk postupne za sebou. Ak vymažeme na disku niektoré súbory vznikne voľne miesto. Pri ukladaní ďalšieho súboru sa tento ukladá na najbližšie voľne miesto a ak tam nevojde, tak sa rozdelí, niekedy aj na viac časti, ktoré sa umiestnia do ďalšej voľnej pozície na disku. Týmto sa potom predlžuje čas pri práci so súbormi a práve tento program nám spojí rozdelené súbory opäť do jedného celku.
Spustenie programu:
Kontrola disku:
Pri rôznych situáciách /výpadok el. prúdu, zmrznutie PC, neseriózne vypnutie PC... / môžu vzniknúť chyby na disku , ktoré práve program dokáže odstrániť. Spúšťa sa automatický po opätovnom zapnutí počítača, resp. klikneme na:
Systém zabezpečenia:
Systém a zabezpečenie umožňuje zobraziť a zmeniť stav a zabezpečenie systému počítača, zálohovať a obnovovať súbory a nastavenia OS.
Ak máme problémy s OS, alebo si chceme overiť či sa v systéme vyskytujú problémy zadáme voľbu: Štart / Ovládací panel /Systém a zabezpečenie a v ponuke Centrum akcií vyberieme voľbu: Skontrolovať stav počítačaa vyriešiť problémy. Ak sa nájde problém, dáme voľbu Riešenie problémov a postupujeme podľa pokynov sprievodcu.
Každý užívateľ PC má obavy zo straty dát, z toho že systém prestane pracovať ... Je veľmi dôležité robiť si zálohy dát i celého systému.
Postup:
Nastavenie zálohovania, Obnovenie súborov ....
Ak máme s OS problémy, často pomôže obnovenie systému:
OS ukladá aktuálny stav nastavenia v pravidelných intervaloch automatický,
alebo môžeme ručne nastaviť body obnovenia a potom sa v prípade potreby môžeme vrátiť k staršiemu stabilnejšiemu stavu.
Postup:
Túto bránu používame , aby sme zabránili hakerom, alebo škodlivému softvéru získať prístup do nášho počítača. Brána nedokáže chrániť počítač pred vírusmi posielanými ako prílohy e-mailov. Firewall sa nainštaluje automatický pri inštalácií OS Window7 a zobrazíme ho cez ponuku: Štart/Ovládací panel/Systém zabezpečenia/Windows Firewall
Čo je to vlastne internet? Termíny ako ,,Sieť Sieti " , ,,informačná superdiaľnica", alebo
,,hypermédium" sú síce svojím spôsobom výstižné, ale väčšine ľudí o princípe a podstate Internetu veľa nehovoria. Veľmi jednoducho a stručne povedané, Internet – to sú informácie. A čo je vlastne Internet fyzicky? V najširšom slova zmysle tvorí Internet vlastne celosvetovú počítačovú sieť. Dalo by sa povedať, že Internet je rozsiahlym konglomerátom voľne združených počítačových sietí a samostatne napojených počítačov. Desiatky miliónov počítačov tak spájajú ešte oveľa viac ľudí a umožňujú im okrem samotných informácií využívať množstvo programov, databáz a
súborov. Jednotliví užívatelia Internetu sa nachádzajú na celom svete. Môžu prezentovať svoje informácie všetkým ostatným a majú tiež možnosť vidieť ostatnými zverejnené informácie. Kto to všetko riadi a financuje? Internet je komplex poskytujúci veľa atraktívnych služieb. Napriek tomu však nikde nie sú žiadne úrady, žiadny vedúci a nikto nemusí platiť vysoké dane živiace stovky úradníkov. A predsa je okolo nás, obklopuje nás a nikto sa nezaoberá vydávaním príkazov a zákazov. Kde sa na to všetko berú peniaze? Stručne povedané, za prenájom služieb. Užívateľ platí poskytovateľom pripojenia – providerom za to, že sa na tú krásu môže pozerať. Poskytovatelia majú prenajaté servery sprostredkujúce uzlové prípojné body. Prevádzkovatelia serverov zase zaplatia za to, že ich servery sú zapojené v nejakej sieti. Majitelia sietí museli investovať do siete samej a jej technických a programových prostriedkov. Platí sa za zabezpečenie dát. A peniaze tečú sem a tam, pričom to celé funguje, ako má. Nikto vám nemôže zabrániť vytvoriť si vlastnú sieť a predávať jej služby – pokiaľ na to ale máte.
Začiatkom šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia žil svet v znamení značného napätia medzi Východom a Západom. Bolo to obdobie tzv. studenej vojny. Do toho začali Rusi úspešne vypúšťať na obežnú dráhu prvé kozmické sondy a presunuli tak preteky v ozbrojení a súperenie technológií na novú hladinu. V Spojených štátoch amerických sa začali objavovať myšlienky na vytvorenie siete, ktorá by spoľahlivo prepojila strategické vojenské, vládne a akademické počítače. Zároveň mala byť schopná prežiť jadrový úder. Aby celá sieť bola čo najmenej zraniteľná, bola navrhnutá bez hlavného riadiaceho centra. Skladala sa z rovnocenných, vzájomne prepojených uzlov. Pre vlastný prenos dát bola navrhnutá koncepcia, kde sa prenášané dáta rozdelia na primerane veľké časti, nazývané zväzky – pakety. Každý zo zväzkov nesie údaj o adresátovi a tvorí tak samostatnú zásielku, ktorej cesta k cieľu je určená samostatne, nezávisle na ostatných zväzkoch – cestou najmenšieho odporu. V prípade zničenia jednej z prenosových ciest, môže zväzok bez problémov dôjsť k adresátovi inou cestou – cez zaostávajúce zachované uzly.
Tým bol vlastne položený základ koncepcie Internetu tak, ako je známy dodnes. V roku 1969 bola uvedená do prevádzky experimentálna sieť ARPANET, prevádzkovaná výskumnou agentúrou amerického ministerstva obrany. Táto sieť bola vybudovaná na zaklade vyššie uvedených princípov. Popri armáde začali ARPANET využívať aj vedci pre prístup k drahým superpočítačom. Vynaliezaví užívatelia však čoskoro zistili, že okrem serióznej vedeckej práce, môžu ARPANET využívať aj k posielaniu rôznych osobných správ pomocou elektronickej pošty. V roku 1971 sa ARPANET rozrástol na 15 uzlov a o rok neskôr bolo už prepojených 37 uzlov. V tej dobe sa tiež začal presadzovať ďalší spôsob využitia tejto siete , zavádzajú sa elektronické konferencie. V roku 1973 presiahla sieť po prvýkrát hranice USA, keď sa pripojili jedna britská a jedna nórska univerzita. Koexistencia armádnej a civilnej počítačovej siete s celosvetovou pôsobnosťou už nebola ďalej udržateľná. Preto sa v roku 1983 oddelila samostatná armádna sieť MILNET. Pôvodný ARPANET avšak fungoval ďalej a začal byť využívaný úplne verejne. Od roku 1990 prvýkrát začína vystupovať pod dnešným menom Internet.
V súčasnej dobe Internet pokrýva prakticky celý svet, mimo tejto siete ostali len niektoré rozvojové krajiny.
Káblové pripojenie je možné zrealizovať pomocou:
Bezdrôtové pripojenie je možné zrealizovať nižšie uvedenými spôsobmi:
Agregácia – je zdieľanie šírky prenosového pásma v sieti viacerými používateľmi. Používa sa pri ADSL spojení, mikrovlnnom pripojení a pod. Napríklad agregácia 1:20 znamená, že o pripojenie sa môže deliť 20 používateľov, čo čiastočne ovplyvňuje kvalitu služby, hlavne rýchlosť prenosu informácií, ale značne znižuje poplatky. Týmto spôsobom je napojená väčšina účastníkov v bytových domoch.
videokonferencie.
o jednotlivých položkách na účte a realizovať úhrady z ľubovoľného miesta na svete v ktorúkoľvek hodinu.
Vírus – malý program, ktorý je pre užívateľa jednou z mnohých hrozieb poškodenia bezpečnosti a integrity systému. Šíri sa v počítači bez toho, aby o ňom vedel samotný užívateľ.
Zvyčajne má vírus dve funkcie, prvou z nich je reprodukcia, na čo využíva spustitelné časti programov (zväčša súbory .exe, .com, .sys, .dll, ...), prípadne dokumenty. Tieto vírusy sa nazývajú
súborové vírusy.
Boot vírusy bývajú uložené v boot sektore (1. sektor diskety/disku, kde sa nachádza spúšťacia časť operačného systému), prípadne v tabuľke rozdelenia disku, čím si zabezpečia spustenie ešte pred zavedením operačného systému. Samozrejme existujú aj kombinované vírusy nachádzajúce sa naraz v súboroch i v boot sektoroch.
Okrem šírenia sa vírus zväčša aj prezentuje nejakou formou, napríklad môže vypisovať rôzne hlášky, vytvárať na obrazovke grafické efekty alebo aj zahrať melódiu prostredníctvom pc speakera.
Vírusy mávajú aj deštruktívnu formu prejavu – napadnutie systémových súborov operačného systému čoho dôsledkom môže byť čiastočné alebo celkové znefunkčnenie daného systému, zmazanie súborov alebo adresárov, menenie obsahu súborov, šifrovanie dát, prípadne i poškodenie hardwaru (prepísaním BIOSu na základnej doske).
Vírusy majú zväčša väzbu na čas, alebo dátum, spúšťajú sa a pôsobia v určitých hodinách, dňoch. Väčšina vírusov je rezidentná, čiže sú aktívne uložené v pamäti, tým získavajú výhodu, že sa môžu kedykoľvek začať šíriť, alebo kedykoľvek narušiť prácu počítača.
Medzi novšie druhy vírusov patria vírusy označované ako stealth, čo v praxi znamená, že sa maskujú pred možným vypátraním, rezidentná časť takéhoto vírusu neustále sleduje činnosť počítača a na každú požiadavku o zistenie hodnôt, ktoré by mohli viesť k jeho odhaleniu reaguje vrátením pôvodných hodnôt, ktoré sú bez náznaku infiltrácie. Takisto dokáže odvíriť vlastné súbory pri požiadavke o otvorenie súboru a po dokončení procesu ich znova infikovať.
Ďalším druhom vírusov sú vírusy polymorfné, ich základnou filozofiou je, že žiadna kópia tela vírusu nie je totožná s inou kópiou, čím vírus zabezpečí horšie podmienky pre jeho detekciu užívateľom/antivírovým programom.
Červ – typ vírusu ktorý sa šíri pomocou elektronickej pošty, na rozdiel od klasických súborových a boot vírusov sa väčšina červov nereprodukuje v takom množstve, veľká časť sa dokonca nereprodukuje vôbec a na infiltrácie využíva pôvodnú vzorku. Bohužiaľ sa červy menia zo dňa na deň a pribúda ich vo veľkom množstve (teraz je to najrozšírenejší druh vírusu), takže dané informácie sú zovšeobecnené. Na svoje šírenie využíva všetky možné komunikačné kanály, hlavne elektronickú poštu a intranetovú sieť.
Elektronickou poštou zasiela e-maily osobám obsiahnutým v knihe kontaktov, novšie červy odosielajú svoje kópie aj na adresy vyskytujúce sa v e-mailoch užívateľa, čoho následkom je, že môže užívateľovi prísť e-mail od neznámeho človeka obsahujúci červa a preddefinovaný text z tela vírusu, alebo i s textom (časťou textu), ktorý obsahoval ľubovolný e-mail v schránke odosielateľa, čím červy veľkou mierou zasahujú do súkromia užívateľa. Väčšina nových červov mení nastavenia zabezpečenia internetu na minimum, čím vlastne vytvára priestor ďalším infiltráciam.
Trójsky kôň – sú to programy šíriace sa ako vírusy, na rozdiel od vírusu trójsky kôň nepotrebuje hostiteľa a väčšinou si ho aktivuje sám užívateľ svojou nevedomosťou (trójske kone sa zväčša prezentujú ako užitočné utility). Trójsky kôň môže vykonávať funkciu ako daný program, nie je to však pravidlom. Na pozadí vykonáva činnosť nesúvisiacu s aplikáciou – vymazávanie súborov, formátovanie diskov, zasielanie informácií o užívateľovi prostredníctvom internetu. Dosť rozšírená je tzv. backdoor forma trójskeho koňa, ktorá pridáva k vlastnostiam trójskeho koňa ešte niečo navyše – možnosť autora programu týmto spôsobom ovládať vzdialený počítač, robiť rôzne úkony so súbormi a aplikáciami.
Špeciálnou formou trójskeho koňa je dropper, je to program nesúci vo svojom tele zašifrovaný vírus (antivírus takýto vírus nenájde), ich deštrukčná funkcia spočíva v aktivovaní týchto vírusov.
Makrovírus – sú to vlastne makrá, alebo súhrn makier, ktoré sú vytvorené pomocou VBA (Visual Basic for Applications) obsiahnutom v Microsoft Office. Telo vírusu je integrované do makra, ktoré slúžia na tvorbu interaktívnych formulárov pod textovými editormi a tabuľkovými procesormi firmy Microsoft. Makrovírusy sú schopné poškodiť systém alebo jeho súčasti vďaka tomu, že VBA je úzko späté s operačným systémom. Hlavným znakom toho, že je počítač napadnutý makrovírusom je nemožnosť ukladať súbory alebo spúšťať jednotlivé aplikácie, ktoré sú súčasťou Microsoft Office.
Prvým krokom ako predchádzať infikácii počítača vírusom je zakúpenie antivírového programu. Na trhu je veľké množstvo antivírov (NOD32, AVG, AVAST!, F-PROT, McAfee VirusScan, Norton Antivirus), na Slovensku je dosť rozšírený domáci produkt firmy Eset, NOD32. Ma výborné výsledky v ochrane pred vírusmi i v boji s nimi o čom svedčí veľký počet svetovo uznávaných ocenení Virus Bulletin 100% Award . Obsahuje antivírovú ochranu e-mailu, rezidentný štít i samotný scanner. Viac informácií získate na stránke výrobcu http://www.eset.sk. Firma KIOS tento produkt dodáva za cenu stanovenú firmou Eset, zadarmo je poskytnutá inštalácia a zaškolenie pracovníkom KIOSu.
Antivírový program bez pravidelnej aktualizácie nevykonáva svoju úlohu dostatočne dobre, pretože nemá vzorky nových vírusov, ktoré prišli na svet od poslednej aktualizácie. Aktualizácie antivírových programov bývajú približne raz za dva dni, niekedy to však môže byť aj viackrát za deň.
Rezidentný štít zabezpečuje ochranu proti vírusom, ale nikdy netreba zanedbávať i pravidelnú kontrolu počítača antivírovým programom. Pre vyššiu bezpečnosť treba nastaviť heuristiku na najvyššiu možnú úroveň, zapnúť kontrolu súborov so všetkými príponami, zapnúť kontrolu boot sektoru a nemalo by sa zabudať ani na kontrolu archívov (veľmi často sa v Temporary Internet Files vyskytujú vírusy, zväčša červy, spakované v archívoch a čakajúce na aktiváciu).
Vírusy využívajú vo veľa príp