Kyberpunk, kyberkultúra

Kyberpunk, kyberkultúra
 
Kyberpunk sa ako slovné spojenie začal používať v súvislosti s literatúrou. Bola to istá odnož sci-fi. Na začiatku bola takzvaná prekyberpunková éra. Zlomom sa stala kultová knižka kyberpunku Neuromancer od Gibsona. Kyberpunk sa vyvinul na kurióznu zmes fantastickej literatúry, hraných aj kreslených filmov, komiksov, videoanarchie, elektronickej hudby, technoerotického hnutia, počítačovej kriminality a filozofie z konca tisícročia. Stal sa určitým jazykom pre pestré spoločenstvo ľudí zaoberajúcim sa umením, ktorého predmetom je technika[15]. Čo sa týka kyberpunku ako kontrakultúry, jedná sa o prirodzený proces vývoja posthippiesákov. Tí si totiž uvedomili, že technológia nie je vždy nástrojom moci, ale môžu ju využiť aj vo svoj prospech. Čo sa týka slova kyberpunk, prvá časť sa viaže hlavne na kontrakultúru (kyber = kormidlovať) a tá druhá na podstatu literárneho žánru (punk = pôvodne "kriminálny živel").

Kyberpunker je v zásade človek, ktorý rozmýšľa samostatne, vyberá si názory, overuje si fakty. Väčšina kyberpunkerov sú technofili, internet maniaci a možno by sadlo pre nich aj iné slovo - "obojživelníci" (žijú v internete rovnako ako aj v reálnom svete). Kyberpunkeri na rozdiel od punkerov nie sú vždy apriori proti systému. Také zásadné heslo je "rozmýšľaj nezávislé, spochybňuj autority", pričom spochybňuj neznamená, že s nimi automaticky nesúhlasíš[16].

Slovo punk sa viaže skôr k literatúre, viac výstižný je pojem kyberkultúra, ale iste "punkové" rysy tu sú. Kyberpunkeri sú nasledovníci hippies. Nemuseli byť predtým hippies, ale je to logický krok. Kyberpunk prežije oveľa dlhšie ako hippies, pretože sa snaží riešiť problémy, ktoré sa asi tak rýchlo nevyriešia. Kyberpunkeri si kladú vysoké ciele a asi ani nedúfajú, že väčšinu z toho zrealizujú. Vytvoria si svoj vlastný svet. Keď v niečo budeš veriť alebo si niečo budeš myslieť, svet okolo teba sa zmení. Tú zmenu si možno nevšimne nikto iný, ale to teba trápiť nemusí. Cieľom kyberpunkera je ( kyberpunkový manifest[17]), aby sa tá zmena preniesla do reálneho sveta, ale on prakticky žije v zmenenej realite. Kyberpunker ma takú nepodstatnú vec, ktorú mnoho ľudí v tejto dobe už aj zabudlo používať. Volá sa to mozog a tým (mnohým ľuďom už neznámym) "zariadením" sa vie sám rozhodnúť, čo je preňho dobre a čo nie. Niektorí kyberpunkeri drogy berú, niektorí nie, je to ich osobná vec. Vo všeobecnosti si však vedomie radšej rozširujú, ako obmedzujú (takže alkohol je zriedkavejší ako marihuana a pod.).

Existujú dva hlavné rozdiely vo vnímaní kyberkultúry, a to v bývalom komunistickom a nekomunistickom bloku. Tam je najpodstatnejší rozdiel, pretože Američania a prakticky aj západní Európania zažili éru hippies. Boli viac zasiahnutí populačnou explóziou a pod.. Na druhej strane, ľudia z postkomunistickeho bloku dostali po páde bloku úžasný nával slobody. Mnohí z nich ňou boli zaskočení a nevedeli, čo s ňou. Tí, ktorí tu slobodu akceptovali úplne prirodzene, z nich vznikli neskôr príslušníci kyberkultúry. Rozdiel je aj v prístupe k technológiám. Na Slovensku sme nemali žiadnu YIPL (youth international party line - anarchisticko/hackerskú vetvu hippies). Vlastne na nás tie technológie spadli, keď sme odhrnuli železnú oponu, preto to nie je rovnaké. Kyberkultúra je klasický príklad duality. Kyberkultúru ovplyvňuje tak reálny svet ako aj virtuálny. Kyberpunker nemôže prežiť v žiadnom prípade čisto v jednom z týchto svetov. je to proste obojživelník. Virtuálny svet ma veľmi dôležitý význam. Jednak je to stretávacie stredisko (čo by možno nebolo až také podstatne), ale virtuálny svet je jedno z mála miest, kde si môžeme vybrať názory a informácie. Je to záplava informácii - presný opak toho, keď si pozrieme večer správy v televízií. Televízia nám dáva hotové dôkladne pripravené informácie. Internet predkladá útržky,  z množstva zdrojov, a tie, ktoré majú nejakú hodnotu si musí jednotlivec sám spojiť. Človek si vytvára o danom probléme vlastný subjektívny názor.
Hrozbu pre kyberkultúru predstavujú vlády okolitých krajín (teda krajín okolitého reálneho sveta). Doňho síce nemôžu zasahovať ideologicky, ale môžu ho obmedzovať. Klasický prípad je šifrovanie. Každý totalitný režim môže obmedziť prísun informácii  a druhy faktor, ktorý ho môže znefunkčniť sú sami obyvatelia kybérie, ak si vytvoria niečo, čo existuje v reálnom svete - hierarchicky systém. Kybéria je úplne dokonalý príklad anarchie. Sú tam ľudia, ktorí môžu prakticky všetko ( hackeri[18]), môžu ovládať, zisťovať rôzne informácie. Sú to ako keby „pavúci“, ktorí behajú po sieti ako doma. Keby neboli zodpovední a neuvedomovali si moc, ktorú majú, celý systém v kyberií by okamžite skolaboval. Nejaký cvok by jednoducho začal mazať všetko naokolo, alebo terorizovať ľudí.

Aj Buddha bol istým spôsobom kyberpunker, resp. má jeden dobrý kyberpunkový výrok: "neverte ničomu, čo vám tu prekladám len preto, že to povedal Buddha. Každú vec si starostlivo overte“