Prenosné pamäťové médiá
Prenosné pamäťové médiá
Úvod
Cieľom mojej práce bolo priniesť niekoľko faktov
na tému, ktorú som si vybral. Tou témou sú externé pamäťové médiá. Pri tvorení práce som zväčša používal porovnávaciu metódu, aby
som mohol aspoň sčasti priblížiť ako to vlastne všetko spolu pracuje a pripomenul ako technika napreduje. Len pred pár rokmi sme používali
floppy disky, ktoré dostali pomenovanie „disketa“. Boli to pomerne veľké a nespratné externé pamäte ale na tú dobu boli veľmi
užitočné. Externé pamäťové médiá dnes tvoria neodmysliteľnú časť každodenného života. Slúžia predovšetkým na ušetrenie času
a predovšetkým miesta. Pred pár rokmi na trh prišli CD a neskôr aj DVD nosiče. Líšia sa od svojich predchodcov tým, že majú omnoho viac
miesta na zapísanie daných súborov. Používajú sa dodnes na zapisovanie údajov vo forme filmov, hudby či hier. Bol to obrovský posun keď na
spomínanú disketu sme mohli zapísať len 1,44 MB čo poslúžilo tak na 600 – 800 strán v textovom dokumente. V dnešnej dobe by sa tam
nezmestila ani len jedna fotografia odfotená vo väčšom rozlíšení. CD nosič má kapacitu na zapísanie údajov 700 MB kde sa už dá napáliť
aj film o dĺžke cca 1 a pol hodiny. DVD sa už jednotka mení z megabitov na gigabity. Oproti CD má kapacitu cca 6 – krát väčšiu. To
predstavuje 4,7 GB miesta, kde sa už čo to dá zapísať. Len pár rokov dozadu prišli na trh USB kľúče, ktoré sa hromadne rozšírili. Zo
začiatku boli o veľkosti na zápis okolo 128 MB no dnes sa dajú kúpiť o veľkosti 64 GB, čo je oproti tomu prvému 500 krát väčšie. Pri
tom konštrukcia toho kľúča je spratná a je veľký ako zápalková škatuľka. Na trh sa dostali aj pamäťové jednotky vo forme externých HDD
diskov a malé pamäťové SD karty. Postupom času sa aj cenové relácie neustále menia z dôvodu, že na trh prichádza stále niečo nové. Je
úplne bežné, že dnes si kúpite USB kľúč o veľkosti 16 GB v cene 25 € a o nejaké 3 mesiace sa už budú predávať za 10 €. Externe
HDD disky dosahujú veľkosti až niekoľko TB. Na porovnanie 1 TB je 1000 GB. Miesto ušetrené 1 TB predstavuje takmer 695 tisíc diskiet.
Pamäťové karty našli využitie predovšetkým u mobilných telefónoch a digitálnych fotoaparátov. Využívajú sa ako úložisko pre
nespočetne množstvo hudby, fotiek či iných dokumentov. Pritom ide o zanedbateľnú položku okolo 15 €. Po čase keď potrebujeme niečo
odstrániť z danej pamäte dá sa to jednoducho urobiť pomocou daného zariadenia v ktorom je karta vložená alebo spárovaním s kompatibilným
počítačom. Doba neustále napreduje a už teraz som zvedavý, čo nám prinesie o pár rokov.
1. Floppy disk –
„disketa“
Diskety vznikli v 70. tých rokoch minulého storočia a jestvujú dodnes. Prechádzali zdĺhavým a komplikovaným
vývojom, ktorý podstatne zmenšil rozmery a narástla kapacita. Dnes je už daný vývoj ukončený a pokusy o inovácie taktiež. Posledným
modelom používaným dodnes je 3.5“ HD disketa s kapacitou formátovanou na 1.44 MB. V priebehu vývoja a inovácií sa objavili rozmery ako
napr. 8“ (203 mm), 5.25“ (133 mm), 3.5“ (89 mm). Záznamy vedené na diskety sa spravidla robili len na jednu stranu z dôvodu, že boli
zapisovateľné len z jednej strany. Tieto obsahovali označenie SS. Existovali ale aj také, na ktoré bolo možné zapisovať údaje z oboch
strán. Nosili označenie DS. Na disketách sa ešte rozlišovala hustota zapisovania údajov. Boli zápisy s jednoduchou, dvojitou, štvoritou
a dokonca aj s vysokou hustotou zapisovania, ktoré ma označenie HD. Vývoj samotnej diskety nájdete v prílohe 1.
1.1
Zhotovenie
Samotný názov diskiet (pružný disk) napovedá, že ide o pružný disk uložený v ochrannou schránkou. Samotným
médiom je plastový kotúč s nanesenou magnetickou vrstvou zväčša ešte pokrytou ďalšou ochrannou vrstvou napr. teflónu. Pružný je z
dôvodu, aby sa prispôsobil polohe čítacích hláv, ktoré sa nachádzajú v disketovej mechanike. Uprostred kotúča je otvor o ktorý sa zachytí
stredový tŕň disketovej mechaniky. Ten otáča kotúčom v jeho ochrannom schránke. Púzdro je u 8“ a 5¼“ diskiet vyrobené z ohybného
plastu, takže celá disketa je ohybná a pružná. 3½“ disketa má pevné puzdro odliate z plastu. Vnútro ochranného obalu je pokryté mäkkým
izolačným materiálom, pretože kotúč sa pri otáčaní o túto výstelku tesne obtiera. Púzdro je uzatvorené, kotúč sa spravidla z púzdra
nevyberá. V púzdre je vyrezaný otvor na čítanie, cez ktorý hlavy disketovej mechaniky čítajú / zapisujú údaje na disketu. U 3½“ diskiet
je tento otvor prekrytý ochranným odsúvateľným krytom. Tento sa automaticky odsunie pri vložení diskety do mechaniky. Na diskete sa
nachádzajú aj otvory, slúžiace na identifikáciu druhu záznamu (SS, DS, SD, DD, HD ... ) a otvor slúžiaci ako detekcia, či je záznam na
disketu povolený, alebo nie. Odkrytie otvoru (u 3½“ diskety), alebo jeho zalepenie (u 5¼“ a 8“ diskety) hardvérovo znemožňuje zápis na
disketu.
1.2 Proces zápisu
Na záznam dát na magnetický kotúč sa využíva fyzikálny
proces – magnetizácia. Dochádza pri nej k zmagnetovaniu molekúl materiálu vplyvom elektromagnetických hláv disketovej mechaniky a
vytvoreniu tzv. magnetických domén. Domény si môžeme predstaviť ako malé permanentné magnety. Ich orientácia je daná spôsobom
zmagnetovania na danom mieste. Takýmto spôsobom je možné vytvoriť miesta s rôznou orientáciou poľa, čo zodpovedá binárnemu zápisu
logických jednotiek a núl. Jedna doména teda predstavuje jeden bit informácie. Domény si uchovávajú orientáciu poľa dokiaľ nedôjde k ich
zmene opätovným pôsobením magnetického poľa. Ide teda o semipermanentný zápis. Disketa je teda citlivá na magnetické polia a je ju nutné
pred nimi chrániť, inak dôjde k strate údajov z diskety. Typickými „ničiteľmi“ záznamu na disketách sú obrazové monitory a telefóny.
1.3 Formát
U diskiet je definovaná formátovaná a neformátovaná kapacita. Neformátovaná kapacita
diskety je celkový počet bitov, ktoré sa dajú na disketu uložiť. Formátovaním sa na diskete vytvorí štruktúra akceptovaná operačným
systémom, pre ktorý je disketa určená. Vytvorí sa hlavička diskety a zvyšná oblasť sa podelí na sektory. Systémové oblasti sú pre
užívateľa nepoužiteľné na ukladanie údajov. Vo všeobecnosti sú údaje na diskete zapisované do sérií sektorov, združených do blokov v
sústredených kružniciach – stopách (track). Napríklad formátovaná 3½“ disketa používa 512 bajtov na sektor, 18 sektorov na stopu, 80
stôp na stranu a 2 strany, čo predstavuje 1 474 560 bajtov na disk (1.44 MB). Microsoft DMF formát diskiet má 1,68 MB na disketu (na 3½“
diskete je 21 sektorov namiesto 18 ako pri klasickom formátovaní). Iné operačné systémy, či už v počítačoch, alebo v iných zariadeniach
schopných používať diskety používali aj iné formáty pre maximálne využitie neformátovanej kapacity diskety. Pretože sektor má pevnú
veľkosť, 512 bajtov v každom sektore je použitých aj keď sa v ňom nachádza časť súboru, ktorá je menšia, ako 512 B. Technikou pre
zväčšenie kapacity je potom zväčšenie počtu sektorov na stopu z 18 napr. na 30 a zároveň zmenšenie sektorov. Tým sa pri väčšom počte
súborov na diskete „zväčší“ celkový objem nahrateľných dát.
2 CD a DVD
2.1 Kompaktný disk (CD)
Spočiatku dostal pomenovanie digitálna zvuková platňa. Okrem iného je aj optický digitálny dátový nosič. Spočiatku bol určený len na
uchovanie zvuku v digitálnej forme. Postupom času tento nosič umožnil aj uloženie iných počítačových údajov. Evolúciou prešiel aj zápis
údajov na CD. Pôvodne sa so zápisom na CD nepočítalo vôbec (údaje sa na CD ukladali lisovaním), až neskôr pribudla možnosť jednorázového
zápisu s označením CD-R a neskôr aj viacnásobného zápisu CD-RW. CD je vyrábane z polykarbónového plastu o hrúbke 1,2 mm. Pokrývane sú
väčšinou hliníkom, ale môžeme sa stretnúť aj s pokrytím zlata. Vrchná vrstva je ešte chránená lakovým filmom na ktoré sa dáva
potlač. Kompaktné disky sú vyrábané v rôznych veľkostiach a dokonca aj tvaroch. Najčastejšie je použitý rozmer o priemere 120 mm na
ktoré je možné uložiť 80 minút hudby alebo 700 MB dát. Informácie z takéhoto disku sa čítajú pomocou polovodičového lasera s vlnovou
dĺžkou 780 nm cez spodok polykrabónovej vrstvy. Zloženie CD nájdete v prílohe 2.
2.2 DVD
Ide formát
digitálneho optického dátového nosiča, ktorý môže obsahovať filmy vo vysokej obrazovej a zvukovej kvalite alebo iné údaje. Bol vyvinutý a
vynájdený spoločnosťami Sony a Philips v roku 1995. Používa sa hlavne na ukladanie digitálneho videa a rôznych digitálnych dát. Disky
DVD majú rovnaké rozmery ako kompaktné disky CD, ale dokážu uložiť až šesťkrát viac dát. Disk DVD sa na pohľad podobá kompaktnému
disku. Na zapisovanie údajov na DVD nosič sa využíva svetelná dĺžka laserovej diódy o hodnote 650 nm.
2.3 Informácie
a označenie, ktoré by sme mali poznať
CD - ROM = kompaktný disk len na čítanie
CD - R = kompaktný disk určený na jedno
rázový záznam
CD - RW = kompaktný disk vhodný na opätovné nahrávanie dát
DVD - ROM = formát disku, ktorý sa používa na
záznam programov pre počítač a inú multimediálne informáciu v podmienkach výroby
DVD - Video = tento formát je určený na záznam
zvuku a obrazu v podobe digitálnych signálov, podrobovaných procese kompresie. Tento disk sa dajú reprodukovať na počítači, ale aj na domácom
video prehrávači.
DVD - Audio = formát sa používa na záznam vysoko kvalitného digitálneho zvuku, nepodrobené kompresii.
DVD - Ram
= sú to diskety na viac opakovaných záznam údajov. Tento formát je rozpracovaný firmou „Hitachi“ a je založený na technológii záznamu
CD-RW a magneticko - optických diskiet. Diskety majú značnú rezervu v opakovaných záznamoch údajov - viac ako 100 000 krát.
DVD – RW
= tento formát rozpracovala firma „Pioneer“ a je založený na technológii záznamu a prepisovania údajov CD-RW. Má pomerne malý počet
cyklov prepisovania údajov - okolo 1000.
2.4 Novinka – Blue - Ray
Tento nosič médií je jeden z najnovších
formátov vysokokapacitných optických diskov určených primárne pre uloženie videa vo vysokom rozlíšení alebo veľkého množstva dát. V
porovnaní s konkurenčným formátom HD DVD má Blue - Ray vyššiu kapacitu v každej vrstve, a to 25 GB oproti 15 GB, ale v prvotnej fáze bude
jeho výroba drahšia.
Názov Blue - ray je odvodený od farby vlnovej dĺžky lasera (405 nanometrov), ktorý číta dáta na nosiči.
Vzhľadom na nižšiu vlnovú dĺžku umožňuje systém Blu-ray uložiť na štandardný disk s priemerom 12 cm výrazne viac dát než DVD,
ktoré používa červený laser s vlnovou dĺžkou 650 nm.
Jednovrstvový Blue - ray disk umožňuje uložiť 23,3 GB, 25 GB alebo 27 GB
dát, čo je dostatočná kapacita poskytujúca štyri hodiny videozáznamov so zvukom vo vysokom rozlíšení. Dvojvrstvový BD umožňuje uložiť
na nosič až dvojnásobok, teda 46,6 GB, 50 GB alebo 54 GB. Disky s kapacitami 100 a 200 GB, teda štyrmi alebo ôsmimi vrstvami, sú vo vývoji. V
pláne je aj výroba diskov s priemerom 8 cm na účely využívania v digitálnych videokamerách. Tieto disky by mali dosahovať kapacitu 15,6 GB v
dvoch vrstvách. Porovnanie CD/ DVD / Blue - ray nájdete v prílohe 3.
3 USB a Externé HDD disky
3.1 USB
Obvykle prekvapia svojou malou veľkosťou a vyhotovením. V obchodoch sa môžeme stretnúť so zaujímavými dizajnmi zariadení. Niektoré sú
zhotovené v tvaroch, ktoré oslovia najmä mladú generáciu ale nájdu sa aj také, ktoré sú určené najmä pre vyššiu vrstvu spoločnosti.
Jedná sa o kľúče ozdobené diamantmi a podobnými drahými záležitosťami. Spočiatku boli uvedené na trh kľúče s kapacitou od 16 MB, dnes
sú dostupné v kapacitách do 2 TB. Dnes sú najčastejšie používané 8-16 GB. Kapacita je limitovaná len technologickými obmedzeniami, takže v
budúcnosti očakávame jej nárast. Pri výbere USB kľúča si všímame okrem kapacity disku aj prenosovú rýchlosť (čím je kapacita kľúča
vyššia, tým je tento parameter dôležitejší). Niektorí výrobcovia takticky tento parameter neudávajú a pri výrobe používajú lacnejšie
pomalšie čipy. Prenosová rýchlosť USB kľúča sa pohybuje v rozmedzí od 2 do 30 MB/s, zápis je obvykle výrazne pomalší (cca 2x
pomalší). Kľúče s kapacitami viac ako 64 GB sú obvykle vybavené rozhraním USB 3.0 to sa však odrazí na cene takéhoto zariadenia.
V dnešnej dobe sa na princípe USB používajú rôzne zariadenia vrátane Mp3 a Mp4 prehrávače a aj ako prenosová sústava s ostatnými
zariadeniami. Pohľad na USB kľúč zvnútra je v prílohe 4.
3.2 Externé HDD disky
Externé HDD sú v dnešnej
dobe stále populárnejším spôsobom ako archivovať svoje dáta. Vďačia tomu najmä narastajúcej kapacite a klesajúcim cenám. Pritom
konštrukcia je veľmi jednoduchá. Na zostavenie sa používa HDD disk používajúci sa najmä ako pamäť počítača, a konektory na prepojenie
s kompatibilným zariadením. Na trhu sú zariadenie, ktoré potrebujú pripojenie do elektriny, ale aj také ktoré stačí pripojiť do USB vstupu
a čerpá energiu odtiaľ. Pri výbere si opäť všímame kapacitu, rýchlosť nahrávania súborov a fyzická veľkosť zariadenia, ktorá býva
uverejňovaná v palcoch. Teda jedná sa o USB kľúč s veľkou kapacitou využitou z disku počítača.
Záver
Pri písaní mojej práce som využíval informácie z internetu, časopisov a vedomostí jedného IT technika, ktorý
mi ochotne podával informácie zverejnené v mojej práci. Snažil som sa Vám priblížiť ako približne fungujú tieto zariadenia a od čoho sa
opierať pri výbere takéhoto zariadenia v budúcnosti. V prílohách môžete vidieť evolučný vývoj napr. Floppy diskov, CD/DVD, fotky
zariadení. Všetky tieto zariadenia slúžia predovšetkým na uľahčenie si práce a šetria čas a veľkosť, ušetrenú ich používaním. Ako
postupom času sa z bežného používania vytratili diskety, to iste asi čaká aj CD nosiče. Momentálne sú v móde USB a externé disky
a nová metóda Blue – ray. Na záver by som ešte chcel podotknúť vývoj ceny USB kľúčov. V roku 2006 bol kľúč o veľkosti 1 GB
najvyššia dosiahnutá kapacita na trhu a stál v prepočte na eurá cca 40 € a dnes v roku 2012 by sa jeho cena pohybovala niekde medzi 1 –
2 eurami a už sa nedá voľne kúpiť na trhu.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta