Modely životného cyklu IS
Modely životného cyklu IS
Medzi základné modely životného cyklu IS patria:
-
Waterfall model, viď obrázok č. 1
Waterfall model (niekedy označovaný ako Grand Design) bol
prvýkrát identifikovaný ako formálna alternatíva pre code-and-fix, v roku 1970. Waterfall model prvýkrát formalizoval rámec pre
vývojové fázy, začiatočné požiadavky, aktivity pri návrhu a produkčnú dokumentáciu počas jednotlivých fáz. Hlavnou nevýhodou tohto
modelu je vlastná sekvenčná povaha – snaha vrátiť sa späť o dve alebo viac fáz, aby sa vyriešil problém alebo nedostatok (deficiencia),
produkuje veľké finančné náklady a plánovanie.
Vodopádový model je založený na jednoznačnom vymedzení činností,
ktoré na seba nadväzujú a vzájomne sa neprelínajú. Jedná sa o klasický model, z ktorého vychádzajú ďalšie modely.
- Evolučná metóda / Prototypovanie, viď obrázok č. 2
Evolučný životný
cyklus je alternatívnou stratégiou pre systémy, kde sa budúce požiadavky postupne spresňujú a technické riziko alebo možnosť okamžitej
implementácie je problematická.
Evolučná stratégia je založená na formovaní vlastností jadra, systémový
dizajn má modulárnu štruktúru a aktualizácie sú vytvárané pre upgrady systému alebo pri zmene požiadaviek na systém. Na obrázku
je znázornená Pressmanova interpretácia evolučného modelu, kde sa prvá generácia špirály rozvíja do druhej generácie rozšírenej
špirály.
Metóda evolučného životného cyklu je vhodná pre softvérové systémy, ktoré sú založené na jadre
systému, ktoré však nie je špecificky identifikovateľné. Ide hlavne o prípady softvéru pre podporu rozhodovania, ktoré sú
interaktívne, s komplexnými rozhraniami stroj-človek.
Táto stratégia požaduje vývoj inkrementov softvéru, ktoré
demonštrujú používateľovi, čo je obsiahnuté počas celého vývojového procesu, ako je ilustrované na ďalšom obrázku.
Evolučná metodológia je používaná pre stredne a veľmi rizikové systémy.
Aj keď finálna verzia systému vyžaduje väčšiu
námahu na vývoj, nadbytočné úsilie je rozložené do poskytnutia lepšieho produktu, ktorý redukuje prevádzkové a servisné náklady.
- Inkrementálna metóda
Táto metodológia umožňuje používateľovi používať časť produktu
a životný cyklus inkrementálnej metodológie je charakterizovaný ako: vytvoriť časť, testovať časť, doručiť iniciálnu funkcionálnu
časť z celkovej funkčnosti.
Podmnožina je pravidelne upgradovaná, pokiaľ nie sú splnené požiadavky používateľa. Počet,
veľkosť a fázovanie inkrementálnych dodávok (buildov) je závislá od definovania úplnosti programu v spolupráci s používateľom.
Inkrementálna metodológia je vhodná pre málo a stredne rizikové systémy, kde sú požiadavky používateľa plne
definované alebo ohodnocovanie iných hľadísk (riziko, plánovanie, financovanie, veľkosť programu) indikuje fázy približovania sa
dostatočne rozumne.
Použitie inkrementálnej metódy je vhodné pri komerčných projektoch, ale dôležitým faktorom sú
potrebné, plne definované požiadavky používateľa.
- Špirálový model
Špirálová metóda (implementovaná špirálovým modelom), vytvorená Barrym Boehmom, poskytuje prístup redukcie rizika v životnom
cykle.
Model je založený na kombinácii prototypovania a analýzy rizík.
Práce na
projekte sú organizované tak, aby sa cieľavedomo minimalizovali problémy spojené s klasickým vodopádovým modelom. Jednotlivé kroky sa
v špirále opakujú, ale pokiaľ možno na vyššom stupni zvládnutia problematiky.
Každá fáza vodopádu je riešená
zhodným postupom, ktorý sa skladá z nasledovných dielčich krokov:
o určenie predmetu riešenia, alternatív a obmedzení;
o vyhodnotenie alternatív, identifikácia a riešenie rizík;
o vývoj produktu pre danú úroveň;
o plánovanie ďalšej fázy.
- V- model, viď obrázok č. 3.
Klasický životný cyklus – vodopádový model obsahuje 6
fáz. Pri zmene znázornenia životného cyklu vzniká takzvaný V - model, ktorý zvýrazňuje tri základné časti životného
cyklu :
o dekompozícia a definícia systému;
o implementácia systému;
o testovanie systému.
V- model určitým spôsobom modifikuje vodopádový model, kde V- model rozoberá požiadavkovú fázu vodopádového modelu na dve fázy,
fázu plánovania a fázu analýzy.
V podstate všetky modely životného cyklu vychádzajú z vodopádového modelu,
pričom dochádza k modifikácii jednotlivých fáz v závislosti od oblasti, kde sa systém realizuje a od zvolenej metodiky realizátora.
Autor skrípt pre potrebu predmetu účelovo navrhol a použil vlastný model životného cyklu IS.
Jeho členenie na fázy je nasledovné:
o plánovanie a riadenie procesu budovania IS,
o analýza IS,
o
projektovanie IS,
o vývoj SW,
o budovanie HW a SW platformy IS,
o integrácia a testovanie IS,
o akceptačné
testovanie IS,
o prevádzka a údržba IS.
Vybrané fázy takto definovaného životného cyklu IS majú osobitné
postavenie, a to:
- plánovanie a riadenie procesu budovania IS,
- prevádzka a údržba IS.
Je to dané
tým, že:
- Fáza Plánovania a riadenia procesu budovania IS začína ako prvá, prebieha v pozadí ďalších
fáz a končí až odovzdaním IS do rutinnej prevádzky.
- Fáza prevádzky a údržby IS je časovo najdlhšou
fázou, normálne trvajúcou 4 až 8 rokov. IS slúži tomu kto si ho objednal, napĺňa poslanie keď podporuje činnosti útvarov
spoločnosti, ktoré využívajú jeho funkčné schopnosti.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta