Analýza IS
Analýza IS
5.1 Rámcový opis fázy
Vo Fáze – Analýza IS životného
cyklu IS sa vykonáva identifikácia neformálnych požiadaviek používateľov na informácie z IS, spôsob ich spracovávania, ich
štrukturalizácia a spracovanie do komplexného popisu týchto požiadaviek v tvare modelu.
Pod používateľskými požiadavkami sa
pritom rozumejú všetky požiadavky, ktoré definuje zadávateľ, používateľ alebo prevádzkovateľ IS.
Vytvorený model požiadaviek používateľov IS slúži ako zadanie pre vývoj programov,
ktoré budú tvoriť aplikačný SW budovaného IS.
5.2 Detailný opis fázy
5.2.1 Etapy realizácie
fázy
Fáza – Analýza IS sa skladá z piatich etáp a to :
·
Analýza požiadaviek používateľov IS;
· Špecifikácia požiadaviek na IS;
· Technická
špecifikácia IS;
· Vypracovanie, posúdenie a schválenie Analytického projektu IS;
· Vypracovanie
a schválenie Plánu akceptačného testovania IS.
5.2.1.1 Analýza požiadaviek
používateľov IS
V etape analýzy požiadaviek používateľov IS (requirements analysis)
sa zisťuje súčasný stav v spoločnosti z hľadiska činností súvisiacich s vytváraným IS a z hľadiska informačných
požiadaviek na pripravovaný IS.
Pri identifikácii používateľských požiadaviek sa vychádza z cieľov IS definovaných
v etape plánovania procesu budovania IS.
Zvyčajne sa začína analýzou už prevádzkovaného IS, identifikáciou jeho nedostatkov,
ďalších vzniknutých požiadaviek alebo navrhovaných vylepšení.
Z hľadiska rozpoznávania používateľských
požiadaviek je vhodné postupovať systematicky a požiadavky rozčleniť do niekoľkých kategórií, a to :
·
funkčné požiadavky,
· kvalitatívne požiadavky,
· identifikácia zdrojov.
Funkčné požiadavky
definujú požadované funkcie budúceho IS.
Kvalitatívne požiadavky určujú vlastnosti budúceho IS
z hľadiska určitých charakteristík. Kvalitatívne požiadavky sa v zásade delia na požiadavky vyplývajúce z funkcií systému
a kritických vlastností systému.
Požiadavky vyplývajúce z funkcií systému sa ďalej členia na :
· používateľský komfort,
· modifikovateľnosť,
· spoľahlivosť,
· Iné.
Požiadavky vyplývajúce
z kritických vlastnosti IS sa ďalej členia na :
· kontrolné mechanizmy implementované v IS,
· riadenie prístupu do
IS,
· požadované bezpečnostné vlastnosti IS,
· iné.
Na základe identifikovaných požiadaviek sa vytvorí
model budúceho IS, v ktorom sa modeluje požadované spracovávanie informácií.
Model
budovaného IS umožňuje vymedziť predpokladaný spôsob spracovávania informácií, ktoré bude vyhovovať požiadavkám kladeným na
budovaný IS. Model by mal zachytiť nasledovné informácie :
· rozhranie IS s okolím;
·
funkčné špecifikácie, opis funkcií a ich väzieb, ktoré má IS vykonávať;
· dátové špecifikácie,
opis štruktúry a vzájomných vzťahov spracovávaných dát;
· špecifikácie používateľských interfejsov,
spôsob komunikácie IS s používateľmi najmä prostredníctvom obrazovkových vstupov a výstupov;
· špecifikácie
dávkových interfejsov, najmä spôsob komunikácie s inými IS;
· špecifikácie riadenia, opis
prípustnej logickej postupnosti operácii v budovanom IS.
Je vhodné, avšak nepovinné, vytvoriť model
súčasného stavu pomocou špeciálnych grafických jazykov.
Taktiež je možné, avšak nepovinné,
navrhnúť na schematickej úrovni viacero alternatív riešenia informačných požiadaviek používateľov budúceho IS (napr.
uplatnením metódy SSADM).
V prípade vypracovania alternatív sa predpokladá aj určenie rizík spojených s ich realizáciou, ako aj
návrh doporučenej alternatívy spolu so zdôvodnením.
Rozhodnutie o výbere alternatívy, ktorá sa ďalej rozpracováva sa spolu so
zdôvodnením archivuje.
5.2.1.2 Špecifikácia požiadaviek na IS
V etape špecifikácie
požiadaviek na IS sa vytvárajú tzv. “logické modely” požadovaného IS. Tieto modely sa vytvárajú
špeciálnymi grafickými jazykmi.
Modely IS logickej úrovne sú nezávislé na HW a základných SW prostriedkoch, ktoré budú
tvoriť v budúcnosti HW a základnú SW platformu IS, ako aj od organizačnej štruktúry spoločnosti a jej priestorového rozloženia.
5.2.1.3 Technická špecifikácia IS
V etape vytvárania technickej špecifikácie IS sa na
základe poznatkov z predchádzajúcich etáp definujú technické požiadavky (technical specification) na hardvér ( typ
počítača, konfigurácia,...) a na základný softvér (typ DB prostredia, jeho konfiguráciu, sieťový softvér, softvér pre
PC,...).
Základné požiadavky na HW a SW sa spoločne nazývajú aplikačná architektúra IS. Pre túto etapu nie je
predpísaná žiadna metodika alebo špeciálny vyjadrovací jazyk.
Obvyklým javom v praxi je, že zadávateľ IS zvyčajne nie je
tvorcom softvérového riešenia IS, prípadne vybudovanie celého IS vrátane HW platformy ponecháva na tzv. systémového integrátora
IS.
Systémový integrátor je zvyčajne potom zodpovedný za metodiku vykonávania činnosti v rámci tejto fázy.
Metodika súvisí s uplatnením konkrétnych metód v rámci jednotlivých etáp fázy.
Stručný opis vybraných
metód vhodných pre uplatnenie v rámci analýzy IS je nasledovný :
SSADM
Podľa tejto metodiky sa modeluje súčasné fungovanie spoločnosti a vytvorený model sa využíva na vytvorenie modelu
požadovaného systému.
V etape analýzy požiadaviek používateľov na budúci IS sa vytvára diagram dátových tokov,
reprezentujúci tok dokumentov v danej spoločnosti.
V etape špecifikácie požiadaviek na budúci IS sa s využitím diagramu
dátových tokov kopírujúceho skutočnosť, ktorá reálne existuje v spoločnosti,
SA/SD
Podľa tejto metodiky sa vytvára model požadovaného IS. V etape analýzy požiadaviek sa
nevytvárajú žiadne modely. V etape špecifikácie požiadaviek sa napíše zoznam udalostí, na ktoré je treba reagovať. Pre každú udalosť sa
vytvorí samostatný proces v počiatočnom diagrame dátových tokov. Takýto diagram sa ďalej zovšeobecňuje, reorganizuje
a špecializuje.
Od riešiteľa IS sa požaduje dodanie predpísaných výstupov potrebnej kvality v dohodnutých
termínoch. Uvedené súvisí so sledovaním priebehu procesu budovania IS a kontroly dodržiavania platného harmonogramu riešenia IS.
Poznatky získané analytickou činnosťou v prvých etapách v rámci fázy – Analýza IS sú sústreďované v etape tvorby analytického
projektu do písaného dokumentu, ktorý sa nazýva Analytický projekt IS.
Vo fáze – Analýza
IS sa taktiež špecifikuje správanie sa IS k používateľom a prevádzkovateľovi. Je potrebné určiť spôsoby overovania požadovaného
správania sa IS, čo je predmetom poslednej etapy, v ktorej sa navrhuje Plán akceptačného testovania IS.
Plán akceptačného testovania IS by mal definovať tak testovacie dáta, ako aj testovacie
procedúry, ktoré budú použité pre akceptačné testovanie.
Špecifické vyjadrovacie
jazyky
V rámci fázy - Analýza IS sa využívajú CASE systémy a rôzne textové
editory. Na vyjadrenie výsledkov analytickej činnosti sa z časti povinne a z časti nepovinne používajú špeciálne
grafické jazyky.
V rámci definovania – špecifikácie požiadaviek používateľov na budúci IS sa povinne
používajú nasledovné textové časti :
Validácia výsledkov analýzy IS
Vo fáze analýzy IS vznikajú
dokumenty a produkty, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú celý pripravovaný systém, ako aj budúce efekty z jeho prevádzkovania
a používania.
Kontrola, hodnotenie kvality, overenie a následné akceptovanie dokumentov vyplývajúcich z analýzy IS zabezpečuje
základné predpoklady úspešného pokračovania procesu budovania IS v ďalších fázach jeho životného cyklu
Komplex činností
súvisiacich s hodnotením, overením, schválením a akceptovaním výsledkov analýzy IS nazývaný validácia.
5.2.1.4 Analytický projekt IS
Analytický projekt IS vzniká sústredením získaných poznatkov do
dokumentu, ktorý sa vypracováva s obsahom podľa internej normy riadenia spoločnosti.
5.2.1.5 Plán akceptačných
testov
Plán akceptačných testov obsahuje detailný opis realizácie jednotlivých testov a kritériá, kedy je IS pre zadávateľa
IS akceptovateľný. Z toho vyplýva, že testovací tím pre akceptačné testy by mal byť založený skôr, ako sa projekt dostal do fázy
akceptačných testov. Testovací tím by mal spolupracovať s testovacími tímami, ktoré vykonávali testovanie vo fáze integrácie IS.
5.2.1.5.1 Štruktúra plánu akceptačných testov
Definovanie plánov akceptačných testov je založené na
štruktúrovanom návrhu. Štruktúra pozostáva z nasledovných komponentov:
· skupiny scenárov,
·
scenárov,
· série testov,
· testovacích prípadov (testovacích procedúr)
Plán akceptačných testov potom pozostáva z niekoľkých skupín scenárov.
Skupina
scenárov je identifikovaná skupinou funkcií budovaného IS.
Scenáre delia skupinu scenárov na
nezávislé časti. Každý scenár ďalej obsahuje niekoľko sérií testov. Podobne sa série testov skladajú zo špecializovaných testovaných
prípadov.
Testovacie prípady sa navrhujú s dvoma cieľmi. Prvý je pozitívny, kde je snaha potvrdiť
správnu funkčnosť, druhý je negatívny, kde musí systém správne zareagovať na vstup, ktorý nie je správny a pod.
Každý
testovací prípad musí podrobne definovať čo sa bude testovať, aké testovacie dáta sa použijú a ako sa bude pri testovaní postupovať.
Testovací prípad definuje očakávané výstupy, ktoré umožňujú jednoduchú kontrolu, či testovaný testovací prípad prebehol úspešne alebo
neúspešne. Testovacie prípady sú niekedy označované ako testovacie procedúry.
Do
testovacích scenárov akceptačných testov je nevyhnutné zahrnúť nasledovné požiadavky :
·
Požiadavky na dáta – zber dát, archivácia dát, distribúcia dát, bezpečnosť dát, kapacita dát;
· Funkčné
požiadavky – pre potvrdenie požadovanej funkčnosti a cieľov zadávateľa;
· Výkonnostné požiadavky – pre
overenie výkonu, overenie oneskorenia pri reálnom zaťažení viacnásobných simultánnych transakcií, overenie zaťaženia centrálneho
systému;
· Požiadavky rozhrania – overenie, že externé a interné systémy prenášajú dáta správne a sú riadené
v súlade zo špecifikáciou.
Množstvo definovaných testov závisí od funkčnosti, rozsiahlosti systému a od množstva dát
použitých pri testovaní.
5.2.1.5.2 Druhy akceptačných testov
Existujú tri základné druhy akceptačných
testov, ktorými sa ohodnocuje systém:
· Benchmarkový test,
· Pilotný test,
· Paralelné testovanie.
Pri benchmarkovom teste sa realizuje testovanie množiny testovacích prípadov, ktoré reprezentujú typické podmienky, za
ktorých bude systém reálne prevádzkovaný. Pre každý testovaný prípad sa vyhodnotí funkčnosť a výkonnosť systému.
Výhodou
benchmarkového testovania je, že testovací tím je schopný overiť výkonnosť systému a porovnať ho s existujúcimi konkurenčnými
systémami.
Benchmarkové testy sa všeobecne používajú vtedy, ak má zadávateľ špeciálne požiadavky na výkonnosť systému.
Pilotný test pracuje s experimentálnou fiktívnou bázou. Prevádzkovateľ preveruje funkčnosť systému, ako keby bol
nasadený v reálnej prevádzke. Preverujú sa všetky funkcie systému, s ktorými príde používateľ denne do styku. Prevádzkovateľ zvyčajne
pripraví zoznam úkonov, ktoré sa realizujú pri bežnej prevádzke. Realizácia takýchto testov je menej formálna než benchmarkový test.
Ak sa testuje systém, ktorý sa bude používať pre širšiu vrstvu používateľov, vykonávajú sa dva druhy testov a to alfa a
beta.
Alfa test, ktorý sa vykonáva pred vlastným dodaním IS prevádzkovateľovi a Beta
test, ktorý sa realizuje v prostredí prevádzkovateľa IS. Reprezentačná skupina prevádzkovateľov pre beta testy musí byť vybraná
tak, aby pokryla rôznorodé potreby používateľov.
Paralelné testovanie sa uplatňuje vtedy, ak je nový systém
v prevádzke súčasne so starým systémom. Používatelia sa zoznamujú s novým systémom a posudzujú výkonnosť a funkčnosť nového
systému v porovnaní so starým systémom. Paralelné testovanie je vlastne testovanie funkčnosti a kompatibility systémov v réžii
prevádzkovateľa.
Výsledok akceptačných testov by nám mal odpovedať na otázku, či bol vytvorený dobrý IS.
5.2.2 Možné prístupy k realizácii fázy
Pri zabezpečovaní tejto fázy životného cyklu IS je možné
uplatniť niekoľko postupov:
· vykonanie analýzy IS a vytvorenie špecifikácie IS zadávateľom, v spolupráci
s používateľmi IS;
· vytvorenie špecifikácie IS špecializovanou firmou, pričom vytvorená špecifikácia IS bude
slúžiť ako súčasť zadania odovzdávaného riešiteľovi;
· vykonanie celej fázy a vytvorenie špecifikácie IS
v rámci dodávky IS “na kľúč”, vybraným systémovým integrátorom.
Aj v prípade, že fáza analýzy IS sa
uskutoční dodávateľským spôsobom, je nutné zabezpečiť účasť zadávateľa a používateľov IS v procese vytvárania špecifikácie
IS.
Opísaný priebeh fázy - Analýza IS je možné znázorniť diagramom postupu prác, ktorý predstavuje
obrázok č. 9.
5.3 Dokumenty vznikajúce v rámci fázy
V rámci fázy – Analýza
IS životného cyklu IS budú vznikať nasledovné dokumenty :
· Analytický projekt IS,
· Stanoviská
s posúdenia projektu,
· Protokol zo schvaľovania projektu,
· Plán akceptačného testovania IS,
·
Stanoviská z posudzovania plánu,
· Protokol zo schvaľovania plánu.
5.4 Podmienky začatia a ukončenia
fázy
Fáza – Analýza IS je začína schválením predmetnej štúdie budovania IS.
Fáza
–Analýza IS je ukončená schválením Analytického projektu IS a Plánu
akceptačného testovania IS.
5.5 Zodpovednosť za realizáciu fázy
Fázu – Analýza IS zabezpečuje útvar spoločnosti zodpovedný za projektovanie
IS.
V praxi môže nastať odklon v zabezpečovaní tejto fázy životného cyklu IS, pretože dôjde k rozhodnutiu o uplatnení
externých riešiteľských kapacít. Za takejto situácie útvar spoločnosti zodpovedá za celkovú koordináciu priebehu fázy a za jej
uskutočnenie pri dodržaní platnej internej smernice.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta