Zóny pre každého študenta

Analýza IS

Analýza IS
5.1  Rámcový opis fázy
Vo Fáze – Analýza IS životného cyklu IS sa vykonáva identifikácia neformálnych požiadaviek používateľov na informácie z IS, spôsob ich spracovávania, ich štrukturalizácia a spracovanie do komplexného popisu týchto požiadaviek v tvare modelu.

Pod používateľskými požiadavkami sa pritom rozumejú všetky požiadavky, ktoré definuje zadávateľ, používateľ alebo prevádzkovateľ  IS.

Vytvorený model  požiadaviek používateľov IS  slúži ako zadanie pre vývoj programov, ktoré budú tvoriť aplikačný SW budovaného IS.
 
5.2  Detailný opis fázy
5.2.1  Etapy realizácie fázy

 
Fáza – Analýza IS sa skladá z piatich etáp a to :
 
· Analýza požiadaviek používateľov IS;
· Špecifikácia požiadaviek na IS;
· Technická špecifikácia  IS;
· Vypracovanie, posúdenie a schválenie Analytického projektu IS;
· Vypracovanie a schválenie Plánu akceptačného testovania IS.
 
5.2.1.1   Analýza požiadaviek používateľov IS
 
V etape analýzy požiadaviek používateľov IS (requirements analysis)  sa zisťuje súčasný stav v spoločnosti z hľadiska činností súvisiacich s vytváraným IS a z hľadiska informačných požiadaviek na pripravovaný IS.
 
Pri identifikácii používateľských požiadaviek sa vychádza z cieľov IS definovaných v etape plánovania procesu budovania IS.
  Zvyčajne sa začína analýzou už prevádzkovaného IS, identifikáciou jeho nedostatkov, ďalších vzniknutých požiadaviek alebo navrhovaných vylepšení.
 
Z hľadiska rozpoznávania  používateľských požiadaviek je vhodné postupovať systematicky a požiadavky rozčleniť do niekoľkých kategórií,  a to :
 
· funkčné požiadavky,
· kvalitatívne požiadavky,
· identifikácia zdrojov.
 
Funkčné požiadavky definujú požadované funkcie budúceho IS.
 
Kvalitatívne požiadavky určujú vlastnosti budúceho IS z hľadiska určitých charakteristík. Kvalitatívne požiadavky sa v zásade delia na požiadavky vyplývajúce z funkcií systému a kritických vlastností systému.
 
Požiadavky vyplývajúce z funkcií systému  sa ďalej členia na :
· používateľský komfort,
· modifikovateľnosť,
· spoľahlivosť,
· Iné.
 
Požiadavky  vyplývajúce z kritických vlastnosti IS sa ďalej členia na :
· kontrolné mechanizmy implementované v IS,
· riadenie prístupu do IS,
· požadované bezpečnostné vlastnosti IS,
· iné.
 
Na základe identifikovaných požiadaviek sa vytvorí model budúceho IS, v ktorom sa modeluje požadované spracovávanie informácií.
 
Model budovaného IS  umožňuje vymedziť predpokladaný spôsob spracovávania informácií, ktoré bude vyhovovať požiadavkám kladeným na budovaný IS. Model by  mal zachytiť nasledovné informácie :
 
· rozhranie IS s okolím;
· funkčné špecifikácie, opis funkcií a ich väzieb, ktoré má IS vykonávať;
· dátové špecifikácie,  opis štruktúry a vzájomných vzťahov spracovávaných dát;
· špecifikácie používateľských interfejsov, spôsob komunikácie IS s používateľmi najmä prostredníctvom obrazovkových vstupov a výstupov;
· špecifikácie dávkových interfejsov, najmä spôsob komunikácie s inými IS;
· špecifikácie riadenia,  opis prípustnej logickej postupnosti operácii v budovanom IS.
 
Je vhodné, avšak nepovinné, vytvoriť model súčasného stavu pomocou špeciálnych grafických jazykov.
 
Taktiež je možné, avšak nepovinné, navrhnúť na schematickej úrovni viacero alternatív riešenia informačných požiadaviek používateľov budúceho IS (napr. uplatnením metódy SSADM).
  V prípade vypracovania alternatív sa predpokladá aj určenie rizík spojených s ich realizáciou, ako aj návrh doporučenej alternatívy spolu so zdôvodnením.
Rozhodnutie o výbere alternatívy, ktorá sa ďalej rozpracováva sa spolu so zdôvodnením archivuje.
 
5.2.1.2  Špecifikácia požiadaviek na IS
V etape špecifikácie požiadaviek na IS sa vytvárajú tzv. “logické modely” požadovaného IS. Tieto modely sa vytvárajú špeciálnymi grafickými jazykmi.
 
Modely IS logickej úrovne sú nezávislé na HW a základných SW prostriedkoch, ktoré budú tvoriť v budúcnosti HW a základnú SW platformu IS, ako aj od organizačnej štruktúry spoločnosti a jej priestorového rozloženia.
 
5.2.1.3  Technická špecifikácia IS 
V etape vytvárania technickej špecifikácie IS sa na základe poznatkov z predchádzajúcich etáp definujú technické požiadavky (technical specification) na hardvér ( typ počítača, konfigurácia,...) a na základný softvér (typ DB prostredia, jeho konfiguráciu, sieťový softvér, softvér pre PC,...).
Základné požiadavky na HW a SW sa spoločne nazývajú aplikačná architektúra IS. Pre túto etapu nie je predpísaná žiadna metodika alebo špeciálny vyjadrovací jazyk.
 
Obvyklým javom v praxi je, že zadávateľ IS zvyčajne nie je tvorcom softvérového riešenia IS, prípadne vybudovanie celého IS vrátane HW platformy ponecháva na tzv. systémového integrátora IS.
Systémový integrátor je zvyčajne potom zodpovedný za metodiku vykonávania činnosti v rámci tejto fázy. Metodika súvisí s uplatnením konkrétnych metód v rámci jednotlivých etáp fázy.
 
Stručný opis vybraných metód vhodných pre uplatnenie v rámci analýzy IS je nasledovný :
 
SSADM
 
Podľa tejto metodiky sa modeluje súčasné fungovanie spoločnosti a vytvorený model sa využíva na vytvorenie modelu požadovaného systému.
 
V etape analýzy požiadaviek používateľov na budúci IS sa vytvára diagram dátových tokov, reprezentujúci tok dokumentov v danej spoločnosti.
 
V etape špecifikácie požiadaviek na budúci IS sa s využitím diagramu dátových tokov kopírujúceho skutočnosť, ktorá reálne  existuje v spoločnosti,

SA/SD
Podľa tejto metodiky sa vytvára model požadovaného IS. V etape analýzy požiadaviek sa nevytvárajú žiadne modely. V etape špecifikácie požiadaviek sa napíše zoznam udalostí, na ktoré je treba reagovať. Pre každú udalosť sa vytvorí samostatný proces v počiatočnom diagrame dátových tokov. Takýto diagram sa ďalej  zovšeobecňuje, reorganizuje a špecializuje.
 
Od riešiteľa IS sa požaduje dodanie predpísaných výstupov potrebnej kvality v dohodnutých termínoch. Uvedené súvisí so sledovaním priebehu procesu budovania IS a kontroly dodržiavania platného harmonogramu riešenia IS.
 
Poznatky získané analytickou činnosťou v prvých etapách  v rámci fázy – Analýza IS sú sústreďované v etape tvorby analytického projektu do písaného dokumentu, ktorý sa nazýva  Analytický projekt IS.
 
Vo fáze – Analýza IS  sa taktiež špecifikuje správanie sa IS k používateľom a prevádzkovateľovi. Je potrebné určiť spôsoby overovania požadovaného správania sa IS, čo je predmetom poslednej etapy, v ktorej sa navrhuje Plán akceptačného testovania IS.
 
Plán akceptačného testovania IS by mal definovať tak testovacie dáta, ako aj testovacie procedúry, ktoré budú použité pre akceptačné testovanie.
 
Špecifické vyjadrovacie jazyky
 
V rámci fázy - Analýza IS sa využívajú CASE systémy a rôzne textové editory. Na vyjadrenie výsledkov analytickej činnosti sa z časti povinne a z časti nepovinne používajú špeciálne grafické jazyky.
 
V rámci definovania – špecifikácie požiadaviek používateľov na budúci IS sa povinne  používajú nasledovné textové časti :
 
Validácia výsledkov analýzy IS
Vo fáze analýzy IS vznikajú dokumenty a produkty, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú celý  pripravovaný systém,  ako aj budúce efekty z jeho prevádzkovania a používania.
Kontrola, hodnotenie kvality, overenie a následné akceptovanie dokumentov vyplývajúcich z analýzy IS zabezpečuje základné predpoklady úspešného pokračovania procesu budovania IS v ďalších fázach jeho životného cyklu
 
Komplex činností súvisiacich s hodnotením, overením, schválením a akceptovaním výsledkov analýzy IS nazývaný validácia.
 
5.2.1.4   Analytický projekt  IS

Analytický projekt  IS vzniká sústredením získaných poznatkov do dokumentu, ktorý sa vypracováva s obsahom podľa internej normy riadenia spoločnosti.
 
5.2.1.5  Plán akceptačných testov
Plán akceptačných testov obsahuje detailný opis realizácie jednotlivých testov a kritériá, kedy je IS pre zadávateľa IS akceptovateľný. Z toho vyplýva, že testovací tím pre akceptačné testy by mal byť založený skôr, ako sa projekt dostal do fázy akceptačných testov.   Testovací tím by mal spolupracovať s testovacími tímami, ktoré vykonávali testovanie vo fáze integrácie IS.
 
5.2.1.5.1 Štruktúra plánu akceptačných testov
Definovanie plánov akceptačných testov je založené na štruktúrovanom návrhu. Štruktúra pozostáva z nasledovných komponentov:
· skupiny scenárov,
· scenárov,
· série testov,
· testovacích prípadov (testovacích procedúr)
 
Plán akceptačných testov potom pozostáva z niekoľkých skupín scenárov.
 
Skupina scenárov je identifikovaná skupinou funkcií budovaného IS.
 
Scenáre delia skupinu scenárov na nezávislé časti. Každý scenár ďalej obsahuje niekoľko sérií testov. Podobne sa série testov skladajú zo špecializovaných testovaných prípadov.
 
Testovacie prípady sa navrhujú s dvoma cieľmi. Prvý je pozitívny, kde je snaha potvrdiť správnu funkčnosť, druhý je negatívny, kde musí systém správne zareagovať na vstup, ktorý nie je správny a pod.
Každý testovací prípad musí podrobne definovať čo sa bude testovať, aké testovacie dáta sa použijú a ako sa bude pri testovaní postupovať. Testovací prípad definuje očakávané výstupy, ktoré umožňujú jednoduchú kontrolu, či testovaný testovací prípad prebehol úspešne alebo neúspešne. Testovacie prípady sú niekedy označované ako testovacie procedúry.
 
Do testovacích scenárov akceptačných testov je nevyhnutné zahrnúť nasledovné požiadavky :
 
· Požiadavky na dáta – zber dát, archivácia dát, distribúcia dát, bezpečnosť dát, kapacita dát;
 
· Funkčné požiadavky – pre potvrdenie požadovanej funkčnosti a cieľov zadávateľa;
 
· Výkonnostné požiadavky – pre overenie výkonu, overenie oneskorenia pri reálnom zaťažení  viacnásobných simultánnych transakcií, overenie zaťaženia centrálneho systému;
 
· Požiadavky rozhrania – overenie, že externé a interné systémy prenášajú dáta správne a sú riadené v súlade zo špecifikáciou.
 
Množstvo definovaných testov  závisí  od funkčnosti, rozsiahlosti systému a od množstva dát použitých pri testovaní.
 
5.2.1.5.2 Druhy akceptačných testov
Existujú tri základné druhy akceptačných testov, ktorými sa ohodnocuje systém:
 
· Benchmarkový test,
· Pilotný test,
· Paralelné testovanie.
 
Pri benchmarkovom  teste sa realizuje testovanie množiny testovacích prípadov, ktoré reprezentujú typické podmienky, za ktorých bude systém reálne prevádzkovaný. Pre každý testovaný prípad sa vyhodnotí funkčnosť a výkonnosť systému.
  Výhodou benchmarkového testovania je, že testovací tím je schopný overiť výkonnosť systému a porovnať ho s existujúcimi konkurenčnými systémami.
  Benchmarkové testy sa všeobecne používajú vtedy, ak má zadávateľ špeciálne požiadavky na výkonnosť systému.
 
Pilotný test pracuje s experimentálnou fiktívnou bázou. Prevádzkovateľ preveruje funkčnosť systému, ako keby bol nasadený v reálnej prevádzke. Preverujú sa všetky funkcie systému, s ktorými príde používateľ denne do styku. Prevádzkovateľ zvyčajne pripraví zoznam úkonov, ktoré sa realizujú pri bežnej prevádzke. Realizácia takýchto testov je menej formálna než benchmarkový test.
Ak sa testuje systém, ktorý sa bude používať pre širšiu vrstvu používateľov, vykonávajú sa dva druhy testov a to alfa a beta.
Alfa test, ktorý sa vykonáva pred vlastným dodaním IS prevádzkovateľovi a Beta test, ktorý sa realizuje v prostredí prevádzkovateľa IS. Reprezentačná skupina prevádzkovateľov pre beta testy musí byť vybraná tak, aby pokryla rôznorodé potreby používateľov.
 
Paralelné testovanie sa uplatňuje vtedy, ak je nový systém v prevádzke súčasne so starým systémom. Používatelia sa zoznamujú s novým systémom a posudzujú výkonnosť a funkčnosť nového systému v porovnaní so starým systémom. Paralelné testovanie je vlastne testovanie funkčnosti a kompatibility systémov v réžii prevádzkovateľa.
 
Výsledok akceptačných testov by nám mal odpovedať na otázku, či bol vytvorený dobrý IS.

5.2.2  Možné prístupy k realizácii fázy
Pri zabezpečovaní tejto fázy životného cyklu IS je možné uplatniť niekoľko postupov:
 
· vykonanie analýzy IS a vytvorenie špecifikácie IS zadávateľom,  v spolupráci s používateľmi IS;
· vytvorenie špecifikácie IS špecializovanou firmou, pričom vytvorená špecifikácia IS bude slúžiť ako súčasť zadania odovzdávaného riešiteľovi;
· vykonanie celej fázy a vytvorenie špecifikácie IS v rámci dodávky IS “na kľúč”, vybraným systémovým integrátorom.
 
 
Aj v prípade, že fáza analýzy IS  sa uskutoční dodávateľským spôsobom, je nutné zabezpečiť účasť zadávateľa a používateľov IS v procese vytvárania špecifikácie IS.
 
Opísaný priebeh fázy -  Analýza IS je možné znázorniť diagramom postupu prác, ktorý predstavuje obrázok č. 9.
 

5.3 Dokumenty vznikajúce v rámci fázy
V rámci fázy – Analýza IS životného cyklu IS budú vznikať nasledovné dokumenty :
 
· Analytický projekt  IS,
· Stanoviská s posúdenia projektu,
· Protokol zo schvaľovania projektu,
· Plán akceptačného testovania IS,
· Stanoviská z posudzovania plánu,
· Protokol zo schvaľovania plánu.

5.4   Podmienky začatia a ukončenia fázy
Fáza – Analýza IS je začína schválením predmetnej štúdie budovania IS.
 
Fáza –Analýza IS je ukončená schválením Analytického projektu IS a Plánu
akceptačného testovania IS.
 
5.5   Zodpovednosť za realizáciu fázy
Fázu – Analýza IS zabezpečuje útvar spoločnosti zodpovedný za projektovanie IS.
 
V praxi môže nastať odklon v zabezpečovaní  tejto fázy životného cyklu IS, pretože dôjde k rozhodnutiu o uplatnení externých riešiteľských kapacít. Za takejto situácie útvar spoločnosti  zodpovedá za celkovú koordináciu priebehu fázy a za jej uskutočnenie pri dodržaní platnej internej smernice.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/informatika/8629-analyza-is/