Od zavedenia jednotnej európskej meny 1. januára 2002 v krajinách Európskej únie sa v našom jazyku stále častejšie vyskytuje slovo euro označujúce jednotku tejto európskej meny. Ide o prevzaté slovo, ktoré v našej jazykovej praxi funguje už niekoľko rokov. Napriek tomu sa doteraz stretávame s neistotou pri jeho používaní, najmä pri skloňovaní.
V slovenčine ako flektívnom jazyku sa vzťahy medzi slovami vyjadrujú pomocou pádových prípon, a preto aj slová cudzieho pôvodu sa v slovenskom kontexte väčšinou skloňujú, t. j. menia v jednotlivých pádoch svoje zakončenie.
Slovo euro, podobne ako iné prevzaté slová, napr. bendžo, gesto, percento, eso, depo, libreto atď., sa v slovenskom jazyku svojím zakončením na samohlásku o celkom prirodzene zaraďuje medzi podstatné mená stredného rodu, ktoré sa skloňujú podľa vzoru mesto. Hovoríme a píšeme: Zostalo midesať eur, nie Zostalo mi desať euro; Odchádzal s dvadsiatimi eurami, nie Odchádzal s dvadsiatimi euro.