Meno Henrich má germánsky pôvod a vzniklo zo staronemeckého „Heimirich“, ktoré je zložené zo slov „heim“ (domov, kráľovstvo) a „rich“ (vládca, moc). V preklade znamená „vládca domu“ alebo „kráľovský vládca“. Henrich bol častým menom európskych panovníkov a šľachticov, čím získalo historický a vznešený charakter. Nositelia mena Henrich sú často považovaní za ambicióznych, cieľavedomých a spoľahlivých ľudí, ktorí vedia premeniť svoje sny na realitu. Meno je populárne v mnohých európskych krajinách a má rôzne varianty.
Henrich oslavuje svoje meniny 15. júla.
„Milý Henrich, prajeme Vám krásne meniny plné radosti, zdravia a úspechov. Nech Vám život prináša len to najlepšie!“
„Henrich, všetko najlepšie k meninám! Uži si svoj deň naplno, veľa zdravia, šťastia a smiechu.“
„Henko, dnes je Tvoj deň! Prajem Ti pohodu, radosť a plno krásnych chvíľ.“
„Henrich, nech dnes radosť vládne,
šťastie Tvoje dvere zvádne.
Zdravie, láska, úsmev
krásny,
nech je život stále jasný!“
Meno Henrich je symbolom kráľovského pôvodu a autority, čo sa odzrkadľuje v jeho historickej popularite medzi panovníkmi, napríklad v Anglicku (Henrich VIII.). V moderných časoch je meno obľúbené pre svoju elegantnú a univerzálnu podobu. Henrichovia bývajú často charizmatickí a rozhodní, s prirodzenou schopnosťou viesť druhých a dosahovať svoje ciele. Meno má aj duchovný rozmer, vďaka svätému Henrichovi II., patrónovi invalidov a nezamestnaných.