Zóny pre každého študenta

Vlastnosti karboxylových zlúčenín a kyselín

Úloha A: Odlíšenie aldehydu od ketónu
POMÔCKY A: skúmavka, pipeta, tojnoška, azbestová sieťka, kahan
CHEMIKÁLIE A: formaldehyd, ketónu, Fehlingove činidlo,
POSTUP: A1 Do skúmavky odpipetujeme 2cm3 formaldehyd a do druhej skúmavky 2cm3 ketónu
A2: následne do oboch skúmaviek pridáme 2cm3 Fehlingovho činidla.
A3:Skúmacky opatrne upevníme do držiaka na skúmavky a opatrne zahrievame v plameni kahana.
A4: Pozorujem.
POZOROVANIE A: Keď sme do skúmaviek odpipetovali dané množstvo daných chemikálii a pridali sme Fehlingovo činidlo, neprebiehala žiadna reakcia. Po zahriatí skúmavka s formaldehydom a Fehlingovým činidlom zmenila farbu z modrej na zelenú a neskôr na hnedoorabžovú až červenú. Tu sa teda vyredukovala meď. A ketón svoju farbu nezmenil ani po zahriatí, to znamená že reakcia tu neprebehla.
ZÁVER A: Dokázali sme, že pomocou Fehlingovho činidla dokážeme oxidáciu aldehydov, pričom ketóny v tom to činidle vôbec nereagujú. Pretože sa v skúmavke vylúčila červenohnedá zrazeniny, vieme že reakcia je pozitívna.

Úloha B: reakcia kyseliny octovej so zinkom
POMÔCKY B: skúmavka, pipeta, držiak na skúmavku, kahan
CHEMIKÁLIE B: roztok kyseliny octovej, granula zinku
POSTUP: B1 Do skúmavky odpipetujeme asi 2cm3roztoku kyseliny octovej.
B2 Potom do skúmavky s roztokom kyseliny octovej pridáme granulu zinku.
B3 Pozorujeme.
B4 Po čase môžeme skúmavku opatrne zahriať nad plameňom kahana.
B5 Výsledky pozorovania zapíšeme.
POZOROVANIE B: Potom ako sme odpipetovali dane množstvo danej chemikálie, reakcia neprebiehala. reakcia začala prebiehať po tom ako sme skúmavku začali ohrievať. Zinok s kyselinou octovou za bežnej teploty nereaguje, ale po zohriatí prebehla reakcia a od zinku sa uvoľňoval vodík, ktorý sme pozorovali vo forme bubliniek.
CH3COOH +Zn H2 + (CH3COO)2
ZÁVER B: Dokázali sme, že kovy s kyselinou octovou za bežných podmienok nereagujú, ale pri zohriatí prebieha reakcia.

Úloha C: Esterifikácia
POMÔCKY C: skúmavka, zátka so sklenenou tyčinkou, kahan
CHEMIKÁLIE C: kyselina octová, etanol, H2SO4, roztok NaCl
POSTUP: C1 Do skúmavky dáme v rovnakom objeme kyselinu octovú a etanol.
C2: Potom pomaly pridáme pár kvapiek H2SO4.
C3: skúmavku s uzavrieme zátkou so sklenenou tyčinkou, ktorá slúži, ako vzdušný chladič.
C4: Pomaly začneme skúmavku zahrievať, pozorujeme.
C5: Po ochladení pridáme do skúmavky roztok
C5: Pozorujeme.
POZOROVANIE C: Na spodku skúmavky sa usadila H2SO4. reakcia prebiehala pomaly a zrýchľovala sa pridávaním tepla. Po tom ako boli pozorované bublinky, sme obmedzili zahrievanie. výpari boli nepríjemne zapáchajúce. Potom sme pridali roztok chloridu sodného. Na povrchu sa vytvorila esterová zložka, ktorá bola mastná a mala žltú farbu
ZÁVER C: Esterifikácia je kyslo katalyzovaná reakcia alkoholu s kyselinou alebo s jej derivátom za vzniku esteru. reakcia prebieha bez prídavku minerálnych kyselín, esterifikácia prebieha pri vysokej teplote – cca 200 °C. Najpoužívanejším katalyzátorom býva H2SO4 a niektoré aromatické sulfónové kyseliny takejto reakcie je ester príslušnej kyseliny.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/laboratorne-prace/896-vlastnosti-karboxylovych-zlucenin-a-kyselin/