Zóny pre každého študenta

Staroveká literatúra

(3ti. p.n.l. – 5.stor. n.l.)
 
Staroveká literatúra sa delí na :
1. Orientálna literatúra
- súmerská
- hebreyská
- indická
2. Antická literatúra
- grécka
- rímska
 
ORIENTÁLNA LITERATÚRA

Sumerská literatúra
- je najstaršia a jej najvýznamnejšia literárna pamiatka je Epos o Gilgamešovi  - je to hrdinský epos, ktorý nemá autora. Opisuje osudy kráľa Gilgameša. Kráľ Gilgameš z väčšej časti Boh a z menšej človek bezohľadne vládne mestu Uruk. Ľudia musia ťažko pracovať, a preto požiadajú bohov o pomoc. Bohovia pošlú polodivého človeka Enkidua, ktorý je obdarený veľkou silou Enkidu, bojuje s Gilgamešom. Obaja sa spriatelia a odchádzajú spolu do hôr , aby zabili obra Chuvavu. Bojujú s ním a obra porazia. Vracajú sa do mesta a bohyňa Ištar vyzná Gilgamešovi lásku. Gilgameš ju však odmietne, a preto bohyňa posiela nešťastie na krajinu v podobe nebeského býka. Enkidu a Gilgameš býka zabijú. Enkidu urazí Ištar, a preto zomiera. Gilgameš odchádza do hôr, hľadať nesmrteľnosť. Nakoniec sa stretáva s Enkiduovým duchom, ktorý mu porozpráva o pochmúrnej existencii po smrti. Gilgameš nezíska nesmrteľnosť. Celé literárne dielo vyznieva ako túžba po večnom živote.
 
Hebreyská literatúra - najdôležitejšia literárna pamiatka tohto obdobia je Biblia. Skladá sa zo Starého a Nového zákona.
Starý zákon- je svätou knihou židovského náboženstva, ktorú prevzali a interpretovali kresťania.
Obsahuje 46 kníh, ktoré delíme:
a)  historické knihy
b)  poučné a básnické knihy
c)  prorocké knihy
Starý zákon sa zaoberá dejinami Izraelského národa, osudmi Jóba a rôznymi proroctvami.
Nový zákon- je kresťanská zbierka biblických kníh. Obsahuje 27 kníh, ktoré sú rovnako delené ako v Starom zákone. Nový zákon obsahuje základné pramene  Ježišovho učenia, šírenie kresťanstva a kresťanskú apokalipsu – koniec sveta.
Biblia- je najvýznamnejšie historické, náboženské, literárne a kultúrne dielo. Stala sa zdrojom inšpirácie pre mnohých autorov. Spisovatelia nadväzujú na bibliu poeticky a zároveň interpretujú mnohé biblické postavy.
 
Indická literatúra - najvýznamnejšími literárnymi pamiatkami tohto obdobia sú hrdinské eposy:
- Mahabharáta- autor opisuje boj o indický trón medzi šľachtickými rodmi PanduovcovKuruovcov. Epos je doplnený rôznymi legendami, bájkami a filozofickými úvahami o živote indickej spoločnosti. - Ramajána- autor opisuje osudy indického kráľa Rámu a jeho ženy Sýty. Vykresľuje krásnu indickú prírodu a vyzdvihuje kladné morálne hodnoty, ako sú čestnosť a obetavosť hlavných hrdinov.  
 
ANTICKÁ LITERATÚRA

Antika
(antiqus)- starý, starobylí, je súhrnný názov pre Grécky a Rímsky starovek a pre jeho kultúru. Predstavuje obdobie od 700 rokov p.n.l. do 5 str. n.l. Antická literatúra je najstaršou a najvýznamnejšou literatúrou v celej Európe.
 
Grécka literatúra - najvýznamnejším predstaviteľom bol básnik Homér – napísal zosmiešňujúci  epos Vojna žiab a myší , a sociálny epos Margités.
Epos Ilias zobrazuje posledných 51 dní Trójskej vojny medzi Trójou a Spartou. Vojnu vyvolal syn trójskeho kráľa Priama, Paris, ktorý uniesol ženu Spartského kráľa Menelaosa – krásnu Helenu. Hlavným motívom celého diela je však hnev gréckeho bojovníka Achilla, ktorý odmieta bojovať, pretože mu veliteľ gréckych vojsk Agamenmon uniesol krásnu zajatkyňu. Do bojov medzi Spartou a Trójou zasahujú bohovia, epos má mytologické prvky. Autor využíva príslovia a porekadlá.
Epos Odysea námet čerpá z posledných dní Trójskej vojny a opisuje osudy bojovníka Odysea, ktorý sa zaslúžil o to, že dal pod hradbami Tróje postaviť dreveného kaňa. Autor opisuje Odyseov návrat domov, sprevádzaný nenávisťou boha Poseidona a priazňou bohyne Atény.
Autor vykresľuje dobrodružnú cestu po mori. Ilias a Odyseo sa stali učebnicami gréckych dejín.
 
Najznámejším bájkarom tohto obdobia bol Ezop. Jeho zvieratá sú nositeľmi pevných charakterov. V bájkach vystupujú okrem zvierat aj bohovia, ktorí konajú ako ľudia, a preto Ezopove bájky nadobúdajú mytologický charakter.
 
Rozvíjala sa lyrika, Gréci však s lyrikou spájali len piesne, ktoré sa spievali v sprievode lýry. Najvýznamnejšou autorkou bola Sapfo. Vo svojich básniach opisovala city, vášne a smútok z nešťastnej lásky. Zachovala sa len jedna ucelená báseň – Modlitba k Afrodite.
 
Tragédia- vyznačovala sa spojením slova, hudby, tanca, bola doplnená speváckym zborom.
Predstaviteľom tragédie patrili:
- Aischylos (ajschilos)- napísal Pripútaný Prométeus, autor spracováva legendu o Prométeovi, ktorý ukradol bohom oheň a bol vystavený veľkému utrpeniu. Stal sa symbolom boja za lepšiu budúcnosť a spravodlivosť. Orsteia (orsteja)- rieši majetkové problémy. - Euripides- vo svojich tragédiách kritizoval život gréckej spoločnosti ( Trójanky, Ifigénia v Tauride, Medea) - Sofokles- najvýznamnejšie ovplyvnil grécku tragédiu. Preslávil sa tragédiou Antigona. Skladá sa z prológu (úvodné slovo), 5 dejstiev a epilógu (záverečné slovo).  Po smrti kráľa Oidipa nastáva boj o tébsky trón medzi jeho synmi EteoklomPolyneikom. Eteokles vyženia brata z Téb. Počase sa Polyneik vracia späť so svojou armádou a zaútočí na Téby. Eteokles bráni krajinu, no v boji obaja zahynú. Novým kráľom Téb sa stáva Oidipov švagor Kreon. Eteokla dá pochovať ako hrdinu, no Polyneika vyhlási za vlastizradcu, zakáže ho pochovať pod trestom smrti. Tento zákaz tvorí základný konflikt tragédie. Antigona (Oidipova dcéra) pochová kráľa aj napriek zákazu kráľa a odhováraniu sestry Ismeny. Antigonu pri čine chytia a kráľ ju dá zaživa pochovať. Haimon (Kreonov syn a Antigonin snúbenec) prosí otca o pomoc – milosť pre Antigonu. Kreon odmietne, zľakne sa až slov veštca Tiresiasa. Rozhodne sa udeliť Antigone milosť. Jeho rozhodnutie prichádza neskoro – spáchala samovraždu (obesila sa). Keď sa to dozvie Haimon prebodne sa mečom. Euridika (Haimonova mama) spácha samovraždu zo žiaľu nad stratou svojho syna. Kráľ Kreon je potrestaný, pretože porušil zákon bohov.
Vládca Oidipus- tragédia o vláde kráľa Oidipa, ktorý z nevedomosti zabil svojho otca a oženil sa s vlastnou matkou. Pre tento svoj čin bol prenasledovaný bohmi.
 
Rímska literatúra - začala sa rozvíjať neskôr ako grécka, preto často preberala literárne druhy a žánre z gréckej literatúry. Rimania sa venovali najmä dramatickej tvorbe.
- Titus Maccius Plautus- písal komédie v ktorých kritizoval a zosmiešňoval rímsku spoločnosť: DH Chvastavý vojajk, DH Komédia o hrnci
Publius Vergilius Maro- vydal zbierku pastierskych idíl- Buccolica- autor zobrazil šťastný a spokojný život pastierov.
- súbor roľníckych spevov  Georgika: zobrazil život a prácu
- epos Aeneas (eneas): najvýznamnejší, autor spracováva osudy trójskeho hrdinu Aeneasa. Po skončení trójskej vojny hľadá Aeneas zo svojimi druhmi novú vlasť. Putuje 7rokov po svete a bohovia mu snuknú myšlienku aby sa usadil v meste Latio. Aeneas poslúchne výzvu bohov a ožení sa s kráľovskou dcérou Lavíniou. Založí rod z ktorého vzídu rímski panovníci, pretože Aeneas je dokonalá bytosť.  Uprednostňuje spoločenské záujmy pred svojimi osobnými. Prostredníctvom tohto diela sa autor snažil vyzdvihnúť rímsky starovek.

Publius Ovídius Naso- jeho literárnu tvorbu rozdeľujeme do 3 častí:
1. časť: tvoria ju básne s ľúbostnou tématikou, zaradil sem básnické zbierky:  BZ: Lásky, BZ: Listy heroin - lásku nechápe autor ako hlboký ľudský cit, ale považuje ju za neviazaný vzťah medzi mužom a ženou. Autor sa prihovára čitateľom a radí im ako si udržať milovanú osobu.
2. časť: tvoria ju básne z vyhnanstva: BZ Listy z Pontu, BZ: Žalospevy - autor spomína na ťažký život väzňou vo vyhnanstve, pričom vychádza z vlastných skúseností
3. časť: tvoria grécke a rímske báje, ktoré vydal pod názvom Metamorfózy (premeny). Dielo obsahuje 12 000 veršov spracováva 250 báji a povestí, ktoré sú založené na premenách napr. báj: O Daidalovi a Ikarovi.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/1040-staroveka-literatura/