Slovenská stredoveká literatúra
- delí sa do 2 vývinových období:
1. Literatúra písaná po starosloviensky (863-1000)
2. Literatúra písaná
po latinsky, česky a slovakizovanou češtinou (1000-1500)
Literatúra písaná po starosloviensky
Staroslovienska literatúra a kultúra vznikajú v 2. pol. 9. stor. vo Veľkomoravskej ríši. Veľkú Moravu založil knieža
Mojmír a zveladil knieža Rastislav. Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti vplyvu východofranskej
ríše, ktorá prostredníctvom franských kňazov uplatňovala svoju politickú moc, preto Rastislav požiadal v roku 862 Byzantského cisára
Michala III., aby poslal na územie VM 2 učencov, ktorí by šírili vzdelanosť. V roku 863 prichádzajú Konštantín
a Metod zo Solúna. Ich misijná činnosť ničila úsilie franských kňazov, a preto obvinili Konštantína a Metoda
z bohorúhačstva. Odchádzajú obhájiť svoje učenie do Ríma pred pápežom Hadriánom II. Učenie obhájili, Konštantín však
ochorel, vstúpil v Ríme do kláštora a prijal meno Cyril. Metod vymenovaný za arcibiskupa sa vracia na VM sám. Medzitým sa však vládcom VM
stáva Svätopluk, ktorý podporuje franských kňazov, a preto Metod musí ešte raz obhajovať svoje učenie pred pápežom Jánom
VIII. Po Metodovej smrti boli jeho žiaci vyhnaní z územia VM a usadili sa na území dnešného Bulharska a Ruska.
Žiaci
Konštantína a Metoda vytvorili v 10. stor. Cyriliku na znak úcty Cyrilovi a Metodovi. Cyrilika bola zostavená z veľkých písmen gréckej
abecedy.
Význam prác Konštantína a Metoda
- Zostavili prvé slovanské písmo - Hlaholiku, ktoré sa
skladá z malých písmen gréckej abecedy, - Vytvorili 1. slovanský jazyk – Staroslovienčinu, - Položili základy prekladovej literatúry
a preložili: Misál – omšová kniha
Breviár – modlitebná kniha pre kňazov
Žalotár – súbor žalmov
Evanjelium – sväté písmo
- Ich práce majú politický, kultúrny
a historický význam, - Položili základy slovanskej vzdelanosti, - Šírili kresťanstvo v staroslovienčine.
Literárne pamiatky
1. Proglas – prvá slovanská báseň – predhovor k svätému evanjeliu.
Predpokladaným autorom je Konštantín. Autor v básni obhajuje vznik staroslovienskeho jazyka, tvrdí, že jazyk je základom vzdelanosti každého
národa. Autor v básni oslavuje preklad svätého písma. Báseň je napísaná obrazným, teda rétorickým štýlom. Autor využíva citáty
z Biblie.
2. Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochválne slovo na Cyrila a Metoda – súbor prác, ktorých autorom
je Kliment, žiak Konštantína a Metoda. Sú to oslavné práce, v ktorých autor vyzdvihuje význam misijnej činnosti Konštantína
a Metoda
3. Moravsko-panónske legendy – toto dielo sa skladá z 2 častí-legiend:
- Život
svätého Konštantína
- Život svätého Metoda
Život svätého Konštantína – predpokladaným autorom
je Kliment. Autor opisuje detstvo Konštantína, mladosť, štúdium a jeho súcit s trpiacimi. Sústreďuje sa na predmoravskú činnosť
Konštantína a opisuje jeho boj s trojjazyčníkmi, to zn. s tými, ktorí uznávali len 3 jazyky (Grécky, Latinský, Hebrejský).
Autor
charakterizuje politickú situáciu na VM. Legenda je napísaná rečníckym štýlom. Autor využíva prirovnania a citáty z Biblie. Legenda je
próza s prvkami lyriky.
Život svätého Metoda – predpokladaným autorom je Gorazd. Autor opisuje činnosť
Metoda na VM. Charakterizuje politické pomery a vykresľuje zápas s franskými kňazmi.
Legenda je jednoduchšia, stručnejšia, vecnejšia,
má väčší historický základ. Je písaná jednoduchším štýlom. Je to próza s prvkami lyriky.
Staroslovienska literatúra
a kultúra nezanikli ani po odchode Metodových žiakov z územia VM. Usadili sa v Bulharsku a v Rusku. Vytvorili literárne diela:
- Život Naumov
- O písmenách
Veľkomoravská tradícia sa objavila v slovenskej
literatúre už v 17. stor. Touto témou sa zaoberali slovenskí spisovatelia a jazykovedci:
- J. B. Magin
- D. S. Horčička
- A. Bernolák
- Ľ. Štúr
- J.
Kollár
- J. Hollý
- J. M. Hurban
Zones.sk – Zóny pre každého študenta