Slovenská stredoveká literatúra

delí sa do 2 vývinových období:
1.  Literatúra písaná po starosloviensky (863-1000)
2.  Literatúra písaná po latinsky, česky a slovakizovanou češtinou (1000-1500)

Literatúra písaná po starosloviensky

Staroslovienska literatúra a kultúra vznikajú v 2. pol. 9. stor. vo Veľkomoravskej ríši. Veľkú Moravu založil knieža Mojmír a zveladil knieža Rastislav. Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti vplyvu východofranskej ríše, ktorá prostredníctvom franských kňazov uplatňovala svoju politickú moc, preto Rastislav požiadal v roku 862 Byzantského cisára Michala III., aby poslal na územie VM 2 učencov, ktorí by šírili vzdelanosť. V roku 863 prichádzajú Konštantín a Metod zo Solúna. Ich misijná činnosť ničila úsilie franských kňazov, a preto obvinili Konštantína a Metoda z bohorúhačstva. Odchádzajú obhájiť svoje učenie do Ríma pred pápežom Hadriánom II. Učenie obhájili, Konštantín však ochorel, vstúpil v Ríme do kláštora a prijal meno Cyril. Metod vymenovaný za arcibiskupa sa vracia na VM sám. Medzitým sa však vládcom VM stáva Svätopluk, ktorý podporuje franských kňazov, a preto Metod musí ešte raz obhajovať svoje učenie pred pápežom Jánom VIII. Po Metodovej smrti boli jeho žiaci vyhnaní z územia VM a usadili sa na území dnešného Bulharska a Ruska.
Žiaci Konštantína a Metoda vytvorili v 10. stor. Cyriliku na znak úcty Cyrilovi a Metodovi. Cyrilika bola zostavená z veľkých písmen gréckej abecedy.

Význam prác Konštantína a Metoda

- Zostavili prvé slovanské písmo - Hlaholiku, ktoré sa skladá z malých písmen gréckej abecedy, - Vytvorili 1. slovanský jazyk – Staroslovienčinu, - Položili základy prekladovej literatúry a preložili: Misál – omšová kniha
Breviár – modlitebná kniha pre kňazov
Žalotár – súbor žalmov
Evanjelium – sväté písmo
- Ich práce majú politický, kultúrny a historický význam, - Položili základy slovanskej vzdelanosti, - Šírili kresťanstvo v staroslovienčine.  
 
Literárne pamiatky
 
1.  Proglas – prvá slovanská báseň – predhovor k svätému evanjeliu. Predpokladaným autorom je Konštantín. Autor v básni obhajuje vznik staroslovienskeho jazyka, tvrdí, že jazyk je základom vzdelanosti každého národa. Autor v básni oslavuje preklad svätého písma. Báseň je napísaná obrazným, teda rétorickým štýlom. Autor využíva citáty z Biblie.
 
2.  Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochválne slovo na Cyrila a Metoda – súbor prác, ktorých autorom je Kliment, žiak Konštantína a Metoda. Sú to oslavné práce, v ktorých autor vyzdvihuje význam misijnej činnosti  Konštantína a Metoda
 
3.  Moravsko-panónske legendytoto dielo sa skladá z 2 častí-legiend:
-  Život svätého Konštantína
-  Život svätého Metoda
 
Život svätého Konštantína – predpokladaným autorom je Kliment. Autor opisuje detstvo Konštantína, mladosť, štúdium a jeho súcit s trpiacimi. Sústreďuje sa na predmoravskú činnosť Konštantína a opisuje jeho boj s trojjazyčníkmi, to zn. s tými, ktorí uznávali len 3 jazyky (Grécky, Latinský, Hebrejský).
Autor charakterizuje politickú situáciu na VM. Legenda je napísaná rečníckym štýlom. Autor využíva prirovnania a citáty z Biblie. Legenda je próza s prvkami lyriky.
 
Život svätého Metoda – predpokladaným autorom je Gorazd. Autor opisuje činnosť Metoda na VM. Charakterizuje politické pomery a vykresľuje zápas s franskými kňazmi.
Legenda je jednoduchšia, stručnejšia, vecnejšia, má väčší historický základ. Je písaná jednoduchším štýlom. Je to próza s prvkami lyriky.
 
Staroslovienska literatúra a kultúra nezanikli ani po odchode Metodových žiakov z územia VM. Usadili sa v Bulharsku a v Rusku. Vytvorili literárne diela:
Život Naumov
O písmenách
 
Veľkomoravská tradícia sa objavila v slovenskej literatúre už v 17. stor. Touto témou sa zaoberali slovenskí spisovatelia a jazykovedci:
J. B. Magin
D. S. Horčička
A. Bernolák
Ľ. Štúr
J. Kollár
J. Hollý
J. M. Hurban
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/1042-slovenska-stredoveka-literatura/