Agatha Christie bola britská spisovateľka detektívnych románov. Patrí medzi klasikov detektívneho žánru. Celkovo napísala viac ako päťdesiat detektívnych románov, z ktorých viaceré boli sfilmované, štrnásť divadelných hier, devätnásť zväzkov detektívnych poviedok, dve diela literatúry faktu, knihu básní a šesť psychologických románov pod pseudonymom Mary Westmacott. Zomrela ako najpredávanejšia autorka svojej doby – predali sa vyše 3 miliardy výtlačkov kníh. Jej diela sú vydávané vo viac než stovke jazykov. Doteraz ju dokázala prekonať iba Biblia a Shakespeare.
Agatha Christie sa narodila 15. septembra roku 1890 v typickej viktoriánskej rodine v Torquay v Spojenom kráľovstve. Jej otec, Frederick Miller, bol americký vysťahovalec a jej matka, Clariss Boechmer, bola rodená angličanka. Otec zomrel keď mala Agatha jedenásť rokov.
Základné vzdelanie získala Agatha doma, kde ju do jej šestnástych narodenín učila jej vlastná matka a v roku 1906 potom odišla na štúdiá do Paríža, kde sa rozhodovalo o tom, či svet získa v budúcnosti preslávenú spisovateľku alebo speváčku a klaviristku - Agatha v sebe objavila slušný talent pre spev a hru na klavír, nakoniec ju ale jej vlastná ostýchavosť od dráhy speváčky odradila. V roku 1913 stretla Agatha Christie dôstojníka Archibalda Christieho, za ktorého sa na Štedrý deň roku 1914 vydala.
Počas prvej svetovej vojny pracovala ako dobrovoľná sestra a lekárnička vo svojom rodnom meste. Ako zdravotná sestra získala množstvo zaujímavých poznatkov o rôznych jedoch, ktoré neskôr využila pri svojej literárnej tvorbe. Manžel pôsobil vo vojenských funkciách mimo domova. Po skončení vojny sa dal manžel na podnikanie a Agatha zostala doma s dcérkou Rosalindou, ktorá sa mladým rodičom narodila v roku 1919.
V roku 1921 vydala svoju prvú knihu, detektívku s názvom Záhada na zámku Styles, v ktorej čitateľom prvýkrát predstavila postavu Hercula Poirota a jeho „malé sivé bunky“. Kniha bola úplný prepadák a kvôli mnohým nepresnostiam v súdnej sieni ju musela takmer celú prerobiť. Neúspechom svojej prvotiny sa však nenechala odradiť a aj naďalej pokračovala v písaní.
Priaznivcov si postupne získavala originálnymi zápletkami a jemne vtipnými postavami, čo bola v rámci detektívneho žánru na tú dobu neslýchaná vec. Ďalšou neslýchanosťou bol jednoduchý fakt, že detektívne príbehy si dovolila písať osoba ženského pohlavia, ktorá ich navyše tvorila s vražednou logikou. Skutočnú pozornosť si však Agatha získala až v roku 1926 knihou Vražda Rogera Ackroyda, ktorá sa stala absolútnym bestsellerom. Agatha sa tu odvážila porušiť tzv. Knoxovo desatoro detektívky, keď urobila vraha zo samotného rozprávača príbehu.
Knoxovo desatoro detektívky je súbor pravidiel, ktoré by nemali byť v žiadnej dobrej detektívke porušené. Spísal ich Ronald Knox v roku 1929.
- Páchateľ musí byť niekto, o kom je zmienka
už na začiatku príbehu.
- Všetky nadprirodzené alebo neprirodzené faktory sú úplne vylúčené.
- Nie je prípustná viac než jedna
tajná miestnosť alebo tajná chodba; aj tá je prípustná iba vtedy, ak sa dej odohráva v stavbe, kde možno takéto zariadenia
predpokladať.
- Nesmie byť žiadne použitie "zatiaľ neobjaveného" jedu ani prístrojov a metód, ktoré vyžadujú dlhé vedecké
vysvetľovanie na konci príbehu.
- V príbehu nesmie vystupovať žiadny Číňan (toto nie je prejav rasizmu dobrého kňaza, ale iba výraz
dobovej averzie proti kedysi zneužívanej rekvizite lacných detektívok).
- K riešeniu nesmie detektívovi dopomôcť náhoda, ani
nesmie byť vedený nevysvetliteľnou intuíciou.
- Páchateľom nesmie byť sám detektív.
- Detektív nesmie odhaliť žiadnu stopu bez toho,
aby ju neodhalil aj čitateľom.
- Duchom chudobnejší detektívov priateľ, ako je napr. Dr. Sttodart, nesmie zatajiť žiadne myšlienky, ktoré
sa mu preháňajú v hlave; musí mať inteligenciu mierne, ale len veľmi mierne pod priemerným čitateľom.
- Nesmú sa vyskytovať dvojčatá
alebo dvojníci, pokiaľ na to nie sú čitatelia pripravení.
V priebehu nasledujúcich rokov vydávala minimálne jednu knihu ročne. Rok 1926 však taktiež priniesol spisovateľke nielen úspech, ale aj obrovskú psychickú záťaž, keď zomrela jej matka a potom odhalila manželovu neveru, ktorá napokon viedla v roku 1928 k rozvodu.
V roku 1930 sa rozvedená Agahta vydala Orient-expresem do iráckeho mesta Ur, kde spoznala o 15 rokov mladšieho archeológa Maxa Mallowana, ktorého si čoskoro vzala za manžela. Začiatkom päťdesiatych rokov boli v Londýne uvedené divadelné hry Pasca na myši (1952) a Svedok obžaloby (1953), vďaka ktorým autorkina sláva opäť vzrástla. Neskôr na to, v roku 1956, bola Agatha Christie menovaná Veliteľkou britského impéria a v roku 1971 jej kráľovná Alžbeta II. udelila titul „Dáma britského impéria.“
Taktiež bola predsedníčkou Detektívneho klubu, členkou Kráľovskej literárnej spoločnosti a čestnou doktorkou literatúry. So svojím druhým manželom bola šťastne zosobášená 46 rokov a s obľubou o ňom vyhlasovala, že „Čím väčšia vykopávka sa z nej stáva, tým má o ňu väčší záujem.“ Agatha Christie zomrela vo veku 86 rokov 12. januára 1976.
Hercule Poirot vystupuje celkom v 33 románoch a mnohých poviedkach. Agatha Christie vytvorila okrem Poirota aj ďalšiu úspešnú postavu - milú staršiu dámu so starodievčenskými viktoriánskymi spôsobmi, slečnu Jane Marplovú, ktorá vďaka životu na dedine St. Mary Mead dokonale spoznala ľudskú povahu, čo jej umožňuje mnohokrát triumfovať nad políciou v riešení zložitých kriminálnych prípadov. Slečna Marplová bola predstavená po prvýkrát v románe Vražda na fare v roku 1931.
Množstvo príbehov, či už s Herculom Poirotom alebo slečnou Marplovou, bolo úspešne sfilmovaných. Medzi najznámejšie filmové a televízne adaptácie patrí spracovanie príbehov Vražda v Orient Exprese, Desať malých černoškov či Smrť na Níle.
- 1920 Záhada na
zámku Styles
- 1923 Vražda na golfovom ihrisku
- 1924 Poirotove pátrania zbierka poviedok
- 1926 Vražda Rogera Ackroyda
- 1927 Veľká
štvorka
- 1928 Záhada Modrého vlaku
- 1932 Dom na myse
- 1933 Smrť lorda Edgwara
- 1934 Vražda v Orient Exprese
- 1934 Tragédia v
troch dejstvách
- 1935 Smrť vo vzduchu
- 1936 Vraždy podľa abecedy
- 1936 Karty na stole
- 1936 Vražda v Mezopotámii
- 1937 Smrť
na Níle
- 1937 Nemý svedok
- 1938 Schôdzka so smrťou
- 1938 Vianoce Hercule Poirota
- 1940 Záhada zubárskeho kresla
- 1940
Tajomný cyprus
- 1940 Opona (román bol publikovaný až v roku 1975)
- 1941 Zlo pod slnkom
- 1942 Päť malých prasiatok
- 1946
Dolina
- 1948 Čas prílivu
- 1952 Smrť pani McGintyovej
- 1953 Po pohrebe
- 1955 Vražda v ulici Hickory
- 1956 Hra na vraždu
-
1959 Mačka medzi holubmi
- 1964 Hodiny
- 1966 Tretie dievča
- 1969 Hallowenská oslava
- 1972 Slony majú pamäť
- 1942 Mŕtva v knižnici
- 1942 Hroziaci prst
- 1950 Ohlásená vražda
- 1952 Robí sa to
trikom
- 1953 Vrecko plné zrna
- 1957 Vlak z Paddingtonu
- 1962 Puknuté zrkadlo
- 1964 Karibské tajomstvo
- 1965 Hotel Bertram
-
1971 Nemezis (kniha)
- 1976 Zabudnutá vražda
- 1979 Finálne prípady slečny Marplovej
- 1946 Povedzte mi,
ako žijete
- 1977 Agatha Christie: Autobiografia
- 1922 Tajomný protivník
- 1924 Muž v hnedom obleku
- 1925
Tajomstvo komínov
- 1929 Záhada siedmych ciferníkov
- 1931 Sittafordská záhada
- 1935 Prečo sa neopýtali Evansa?
- 1939
Vraždiť je hračka
- 1941 N či M?
- 1945 Nakoniec príde smrť
- 1944 Nultá hodina
- 1949 Krivý dom
- 1951 Išli do
Bagdadu
- 1955 Miesto určenia neznáme
- 1961 Plavý kôň
- 1967 Nekonečná noc
- 1968 Svrbenie v prstoch
- 1970
Cestujúci do Frankfurtu
Romány písané pod pseudonymom
Mary Westmacott
- 1930 Obrov chlieb
- 1934 Nedokončený
portrét
- 1944 Absent na jar
- 1948 Ruža a tis
- 1952 Dcéra je dcéra
- 1956 Bremeno
Divadelné hry
- 1930
Čierna káva
- 1943 A potom tam bol žiadny
- 1945 Schôdzka so smrťou
- 1946 Vražda na Níle
- 1951 Hollow
- 1952 Pasca na
myši
- 1953 Svedok obžaloby
- 1954 Pavučina
- 1956 Dcéra je dcéra
- 1956 K nule
- 1958 Verdikt
- 1958 Nečakaný hosť
- 1960 Späť na vraždu
- 1962 Pravidlo troch
- 1972 Fiddler je päť
- 1973 Akhnaton
- 2003 Komíny
Rozhlasové hry
- 1937 Kosatec žltý
- 1947 Tri slepé myšky
- 1948 Maslo v mise pánov
- 1954 Osobné
volanie
Televízna hra
- 1937 Osie hniezdo
Ďalšie publikované práce
- 1925 Cesta
snov (Poézia)
- 1965 Hviezda cez Betlehem a iné príbehy (kresťanské príbehy a básne)
- 1973 Básne
- 1929 Partneri v trestnej činnosti
- 1930 Záhada Mr Quin
- 1932 Trinásť problémov
- 1933 Pes smrti
- 1934
Záhada Listerdale
- 1934 Parker Pyne vyšetruje
- 1937 Vražda v Mews
- 1939 Regatta záhada a iné príbehy
- 1947 Herculove úlohy
- 1948 Svedok obžaloby a iné príbehy
- 1950 Tri slepé myšky a iné príbehy
- 1951 Pod Dog a iné príbehy
- 1960 Dobrodružstvo
vianočného pudingu
- 1961 Double Sin a iné príbehy
- 1971 Zlatá lopta a iné príbehy
- 1974 Poirot skoré prípady
- 1979
Slečna Marplová a jej Záverečné púzdra a dva iné príbehy
- 1984 Kniha prípadov Hercule Poirota
- 1991 Problém v Pollensa Bay a iné
príbehy
- 1997 Harlequinova čajová súpravat
- 1997 Kým Svetlo vydrží a iné príbehy