Literárne pojmy

Literárne pojmy

Synkretizmus – kríženie literárnych druhov, splývanie umeleckej a náučnej literatúry (napr. veršované slovníky ) 

Hagiografia – zaoberá sa skúmaním života svätých

Traktát – vedecký spis písaný najmä v stredoveku, môže byť: náboženský alebo filozofický

Zmyslovosť – senzualita, vnímateľnosť zmyslami

Pamflet – ostrý, útočný, hanlivý leták, článok

Kodifikácia – opis, stanovenie a uzákonenie normy (jazykovej)

Sentimentalizmus – zdôrazňovakl citové hodnoty jednoduchého človeka. Zmysel pre veľkosť, vznešenosť, pôvodnosť.

Realistický román – veľký epický žáner, ktorý zobrazuje široký okruh života, zvyčajne v širšom časovom rozpätí. Analyzuje duševný svet hrdinov. Postavy sú produktom prostredia, v románe sa vyvíjajú, menia, pretvárajú vo svojej psychike. Často ascilujú medzi zlom a dobrom. Autori kladú dôraz na drobnokresbu a realistický detail.

 Besednica – beletristický žáner publicistického štýlu, ktorý je veľmi blízky fejtónu, ale je pokojnejší, nevyniká takou ostrosťou a bojovnosťou

Symbolizmus – prejavuje sa využívaním symbolov, obraznosťou a hudobnosťou veršov, neočakávanými spojeniami predstáv a predovšetkým prenášaním významu.

„prekliati básnici“ – predstaviteľ Charles Baudelaire. Básnici kritizujú dobovú spoločnosť, kladú dôraz na vlastné a nezvyčajné skúsenosti, spracovávali tému smrti, rozkladu, erotiky a mysticizmu. Využívali oxymoron – spojenie predstavy krásy a zla (napr. zbierka Kvety zla)

Dadaizmus – zrodil sa počas 1. svetovej vojny v Zurichu. Hlásal nezlučiteľnosť logiky a umenia, absolútnu slobodu, umenie malo vychádzať z bezprostrednosti a naivity, nelogickosť mala vyjadrovať komickosť, uprednostňovali nezmyselnosť a náhodu.
Chceli šokovať, burcovať, provokovať.

„stratená generácia“ – označenie generačne blízkej skupiny amerických básnikov a prozaikov, ktorí začali tvoriť v 20-tych rokoch 20. stor., ich videnie bolo ovplyvnené zážitkami z 1. svetovej vojny a pocitom kultúrnej vyradenosti , neschopnosti zaradiť sa po vojne do života. Základnou témou ich diel je sklamanie, skepsa, rozklad ľudských a spoločenských hodnôt a hladanie východiska v úteku do prírody alebo ku kultúre. Jedinú hodnotu v tomto svete vidia v kamarátstve. Tento názov vymyslela Gertrude Steinová v Paríži ( predstavitelia napr. Hemingway).

DAV – (názov vznikol z mien D – Daniel Okáli, A- Andrej Sirácky, V – Vladimír Clementis) v roku 1926, autori písali politicky a sociálne angažovanú poéziu, ktorá mala človeka ideologicky ovplyvňovať, upozorňovali na nebezpečenstvo fašizmu.

Dolorizmus – z tal. Dolorosso – bolestne, žiaľne, smutne, bolestivosť, sebatrýzeň

Panteizmus – nábožensko –filozofické učenie, ktoré stotožňuje boha s prírodou, so svetom.

„Beatnici“ – bítnici (beat generation) – toto zoskupenie vzniklo v 50-tych rokoch 20. storočia. Predstavitelia hlásali nezávislosť, slobodu, svoje úsilie zamerali na to, aby ich meštiacka spoločnosť nepohltila. Písali poéziu, ktorá bola určená na prednes, na verejné čítanie a na počúvanie. Bola prednášaná v nočných baroch, kabaretoch so sprievodom džezovej muziky ( predstavitel – Allen Ginsberg

Samizdat- ilegálne vydávaná tlač

Disident – politický odporca oficiálnej mienky

Schematizmus – bezduchá mechanickosť, šablónovitosť, sklon k mysleniu a konaniu podľa hotových vzorov. U nás je to tvorba tzv. industrializovanej literatúry, ktorá opisuje budovateľské úspechy, združstevňovanie (2 pol. 20. stor)

Mystéria – stredoveké duchovné hry

Unanimizmus – (una amina – jedna duša) , je myšlienkový smer 1. desaťročia 20. storočia, ktorý zdôrazňoval kolektív (kolektívnu dušu, kolektívne vedomie)

Aforizmus – stručný, vtipný výrok, často založený na porovnaní, protiklade, rozpore

Romantické prvky(romantizmus) – príroda, bohaté opisné a reflexívno – lyrické vsuvky, mocný citový život hrdinov, ľudský život spätý s prírodu

Realistické prvky(realizmus) – úloha šlachty v národnom spoločenstve, dôraz na detailné zobrazovanie niektorých premetov, diferencovanie- rozdelenie postáv vlastnou rečou )

Surrealizmus – vznikol vo Francúzsku v 20- tych rokoch 20. stor. ako opozícia voči tradičnému umeniu. Snažil sa zachytiť, čo sa deje v ľudskom podvedomí. Autori kládli dôraz na automatické písanie, ktoré malo vystihnúť vnútorné myslenie vychádzajúce z podvedomia.
Automatický text vzniká bez rozumovej kontroly, autor zaznamenáva svoje dojmy, myšlienky, predstavy, sny bez akéhokoľvek triedenia (predstaviteľ – Breton)

Kolektívny hrdina – napr. dedina

Glosa – menší novinársky útvar so stručným vysvetlením aktuálnej udalosti

Nihilizmus – popieranie všetkých mravných i spoločenských hodnôt

Narácia – rozprávanie, rozprávačský postup