Staroveká literatúra – antická

Staroveká literatúra – antická

· Charakterizujte drámu ako literárny druh. Vymedzte jej špecifiká oproti iným literárnym druhom (história, znaky, kompozícia, inscenačné formy a žánre).
· Popíšte uvedený obrázok: Pozostatky divadla na ostrove Kos
· Priblížte tragédiu ako východiskový dramatický žáner. Dokumentujte na príklade Sofoklovej tragédie Antigona.
 
- mladšia ako orientála
- antický = starý
- v 5st. p. n. l je vystriedaná stredovekou literatúrou
- tvorí základ Európskej literatúry

DELENIE :
grécka: 3-5 st. p.n.l
rímska: 5-9 st. p.n.l


 

ANTIKA

STREDOVEK

1.spoločnosť

otrokárska -otroci
  -otrokári (bohatí)
základy demokracie

feudálna  -feudáli (šľachta, vlastníci pôdy)
  -vazali (nevoľníci, poddaní)
základy dedičných monarchií

2.náboženstvo

polyteistické (viac bohov)

monoteistické – kresťanstvo  (jeden Boh)

3.literatúra
  a)téma
  b)žánre epické
 
 
 
c)žánre lyrické
 
 
d)žánre 
  dramatické

 
z mytológie – osobné
EPOS (Homér)
BÁJKA (Ezop)
 
 
ÓDA – oslavné piesne
ELÉGIA – žalospevy
 
KOMÉDIE, TRAGÉDIE
-Sofokles ,,Antigona“

 
náboženské – biblické
EPOS (Tristan a Izolda, Pieseň o Cidovi, Slovo o pluku Igorovom, Pieseň o Niebelungoch)
LEGENDA – príbehy o svätcoch s dôrazom na zázraky
NÁBOŽENSKÉ PIESNE
 
biblické hry: -adventné (narodenie Ježiša Krista)
-pašiové (úmrtie Ježiša Krista)

4.jazyky

gréčtina
latinčina

latinčina
V závere národné jazyky


 
· DRÁMA
· jeden zo základných druhov popri lyrike a epike
· najkomplexnejší lit. druh, ktorý okrem verbálneho textu (scenáru) využíva aj paralingvistické (zvuk. a pohyb. zložka) a extralingvistické (dekorácie, hudba, svetlo) prostriedky
· určená na javiskové spracovanie
· vznikla v antickom Grécku
· pôvodne náboženské oslavy boha vína Dionýza, kde tzv. chór (ľudia, kt. tancovali a spievali) komentoval dej a charakterizoval postavy a ich činy
 
· ZNAKY:
· neprítomnosť rozprávača
· dialogická forma
· každý dialóg musí byť: a)dramatický – je nositeľom napätia
     b)charakterotvorný – charakteristika postáv
  c)hovorový – píše sa pre hercov aby mohli hrať na javisku ako živý ľudia
-  neveršovaná podoba (menej často veršovaná)
-  repliky (prehovory postáv v texte)
-  dejovosť
-  prítomný čas (dej sa odohráva pred očami divákov)
-  akčnosť
-  dramatický konflikt
-  príbehovosť (má bližšie k epike)
-  scéniecké poznámky (uvedené v zátvorke, majú podrobný opis scény na začiatku každého dejstva, výraz
  herca, jeho postoj, náladu,...)
 
· KOMPOZÍCIA:   VONKAJŠIA VNÚTORNÁ
  - dejstvá  1.expozícia (úvod, predstavenie postáv)
  - scény (výmeny osôb na scéne) 2.kolízia (zápletka)
  - výstupy (zmeny počtu osôb)  3.kríza (vyvrcholenie)
4.peripetia (nečakaný zvrat)
5.záver – katastrofa
· HISTÓRIA DRÁMY
•  pôvod v antickom Grécku (náboženské oslavy Dionýza, boha vína...)
•  zo slávností sa vyvinuli tzv. chórových piesní sa vyvinula grécka dráma
•  chór (tanec) – označoval ľudí, ktorí tancovali a spievali na oslavách boha Dionýza
· mal svojho hlavného predstaviteľa – náčelníka
· tvorilo ho 12-15 ľudí –––-> TRAGÉDIA
· 24 ľudí ––––––––––––––-> KOMÉDIA
· vyjadroval posolstvo bohov, komentoval dej, dialóg s jedným hercom, celý dej inak tvoril tanec a spev.... neskôr k prvému hercovi pribúdali ďalší a fcia chóru slabla
 
· Dramatické literárne diela sú určené na predvádzanie textu na základe zrakového (vizuálneho) a sluchového (audiálneho) vnímania. Preto drámu rozdeľujeme do týchto kategórií: 
a) divadelná hra b) film c) televízna hra  d) rozhlasová hra
· Divadelná hra - je literárny text, ktorý sa prispôsobí na realizáciu na divadelnej scéne ( javisku ). Túto premenu nazývame inscenácia. Východiskové dramatické žánre sú:
a) tragédia b) komédia
•  Tragédia  je najstarší dramatický žáner. Jeho hlavným znakom je boj  jednotlivca alebo skupiny s nepriateľom. Hlavný hrdina zahynie. 
•  Komédia je dramatický žáner, ktorý má za cieľ svojou komickosťou vyvolať u divákov smiech.
 
·  TRAGÉDIA
-  hlavný znak: boj jednotlivca (skupiny) s nepriateľskými silami, ktoré sú silnejšie
-  hlavný hrdina musí zákonite zahynúť
-  disponuje síce výnimočnými vlastnosťami, ale nie je schopný zvíťaziť nad nepriateľmi, ani zvládať nepriazeň osudu
-  hlavnou postavou je nadpriemerný človek – HYPERBOLIZÁCIA
-  hlavná postava má silný charakter, ktorý jej nedovoľuje pristúpiť na kompromisy
-  ide za svojim cieľom, prekonáva všetky prekážky, čím sa vyníma z bežného priemeru
-  silný jedinec vyvoláva sympatie divákov, hoci v určitých situáciách nemusí konať vždy očakávane
-  obyčajne sú to spoločenské pomery, kt. nedovoľujú postave zrealizovať svoje ciele
 
· tragickosť
-  je daná konfliktom medzi výnimočnou osobou a vládnucimi spoločenskými silami
-  v priebehu boja jednotlivec urobí osudný krok, na kt. dopláca životom
-  obraz tragického hrdinu sa počas vývoja literatúry nemenil
-  charakter spoločenských síl bol rôzny, napr. bohovia, osud, ľudské vášne, útlak a pod.
 
· prvky tragického konfliktu
•  Boj človeka, hrdinu proti rodu, proti istým spol. silám
•  Len výnimočný človek so silným, nadpriemerným charakterom sa môže stretnúť v boji s presilou, u ktorej ale vzbudzuje rešpekt a strach
•  Tragická postava má popri kladných vlastnostiach aj negatívne charakterové črty (často pýcha alebo iné vášne)
•  tragický boj sa končí často smrťou hl. hrdinu
•  jeho činy sú však z morálneho hľadiska víťazstvom, z čoho vzniká u diváka tzv. KATARZIA (akési ,,očistenie“)
 
· KOMPOZÍCIA KLASICKEJ TRAGÉDIE
1)  EXPOZÍCIA – uvedenie diváka do čias a prostredia deja, predstavenie hlavných postáv
2)  KOLÍZIA – udalosť s rozhodujúcim vplyvom na vývin a priebeh deja
3)  KRÍZA – dej, situácia, kde sa realizuje rozhodujúca zrážka medzi hlavnými postavami
4)  PERIPETIA – nečakaný obrat, retardujúci prvok  (spomaľovač)
5)  KATASTROFA – tragické riešenie konfliktu
-obsahové členenie najčastejšie zodpovedá formálnemu (t.j. členenie na dejstvá, tragédia má najčastejšie 5 dejstiev)
-typické je aj dodržanie jednoty miesta času a deja
-v súčastnosti býva tragédia ako osobitný žáner nahradzovaná činohrou
 
· Aké postoje reprezentujú postavy, ktoré v ukážke vystupujú?
· Vysvetlite podstatu konfliktu v tejto dráme.
· Čo viedlo Antigonu k tomu, že sa odvážila odporovať kráľovmu príkazu a pochovala svojho brata? Doložte svoje tvrdenie citátom.
autor: SOFOKLES
dielo: ANTIGONA
· Lit. obdobie: antika (5.st.p.n.l) , grécka literatúra
· Lit.druh: dráma
· Lit.žáner: klasická tragédia
· Časová a miestna lokalizácia: kráľovský palác v Tébach, mýtická doba
· Téma diela: dej je založený na konflikte medzi Kreónom a Antigónou.
· Idea diela: Láska je silnejšia ako nenávisť. „Ja som prišla na svet milovať, nie nenávidieť.“ (Antigona).

· Charakteristika postáv:
Antigona - dcéra kráľa Oidipa, dobrosrdečná, odvážna a rozumná dievčina, ktorá pochová svojho brata Polyneika aj napriek Kreonovmu zákazu. Stihne ju za to trest, no je nešťastná aj preto, lebo sa nenaplní jej láska k Haimonovi.
Citát: ,,To dievča asi podedilo hrdosť po otcovi. nevie ustupovať zlu!“
„Smrť za čin, ktorý je milý bohom i ľuďom, je krásna smrť.“
Bola dcérou zosnulého kráľa Téb, Oidipa, mala sestru Isménu a dvoch bratov, Polyneika a Eteokla. Bola jednou z mála, ktorí boli takí odvážni, že by si presadili svoje aj za cenu smrti. Vždy išla za svojím cieľom, verila vo svoju pravdu a milovala svojich blížnych. Bola ochotná zomrieť za správnu vec, ktorá zodpovedala jej presvedčeniu a božím zákonom.
Haimón - syn kráľa Kreóna, mierumilovný, rozumný a úprimný človek, snúbenec Antigony. Chce ju zachrániť a argumentuje tým, že mienka tébskych občanov je iná. Z lásky k Antigone sa zabije pred zrakom svojho otca.
Citát: „A leží tam i teraz mŕtvy pri mŕtvej. Až v Háde dostal požehnanie, neborák, pre svoju lásku, zato ľuďom podal dôkaz, že za pochabosť sa platí najkrutejšia daň.“
Syn Tébského kráľa Kreóna a jeho manželky Euridiky. Antigonu miloval nadovšetko, pre svoju lásku sa vzoprel svojmu otcovi, ale smrť svojej milej nedokázal odvrátiť. Život bez nej pre neho nemá cenu a tak zomiera spolu s ňou.
Kreón - brat Antigoninej matky, krutý, nemilosrdný a pomstychtivý. Potrestá Antigonu a nakoniec na to doplatí sám, svoje názory stavia nad božie zákony.
Citát: „Kreónov osud bol napríklad závideniahodný. Vyhnal z vlasti nepriateľov, získal zvrchovanú moc a vládol, obkvitaný ušľachtilým potomstvom. A teraz všetko stráca. Lebo ten, kto príde o radosť, už nežije a podľa môjho názoru je vlastne živou mŕtvolou.“
Bol veľmi tvrdohlavý a namyslený. Myslel si, že keď je kráľom, vždy má pravdu, jeho rozkazy musí každý plniť. Koná unáhlene a nerozvážne a následky jeho nesprávnych rozhodnutí sú pre neho veľkým trestom. Prichádza o svojich najbližších a stráca zmysel života.
Ismena - sestra Antigony, bojácna a rešpektujúca Kreóna. Je opakom Antigony, nesúhlasí s jej plánom. Na Antigonin plán doplatí aj ona, ale nakoniec sa nad ňou Kreón zľutuje.
Citát: „Musíme si uvedomiť, že sme iba ženy, ktorým neprislúcha biť sa s mužmi, navyše, ak máme dočinenia s vládou mocnejších, a treba poslúchať nie iba v tomto prípade – i v iných, hoci budú ešte bolestnejšie. Nech mi naši mŕtvi v ríši tieňov odpustia – no ja sa poddám presile a bude poslúchať tých, ktorí vedú mesto.“
Bola mladšia sestra Antigony, nebola však taká odvážna. Keď si však uvedomila, že Antigona má pravdu, pridá sa k nej a chce s ňou zdieľať jej osud.
Euridika - manželka Kreóna, matka Haimóna. Keď sa dozvie o synovej smrti, psychicky to nezvládne a spácha samovraždu.
Citát: „Veď je rozumná. Nič hádam nevykoná.“
„Ach, len aby. Podľa mňa tak ako veľký nárek ani veľké mlčanie nič dobré neveští.“
Bola poslušnou manželkou a zároveň milujúcou matkou. Nevedela sa vyrovnať so smrťou svojho syna a prekliala svojho manžela. V takom hroznom nešťastí však nedokáže ďalej žiť a volí smrť.
Teiresias - veštec, ktorý vždy Kreónovi poradil pri ťažkých životných rozhodnutiach.
Citát: „Otcovia Téb, nás dvoch sem po spoločnej ceste viedol jeden zrak – tak chodia slepci, potrebujú sprievodcu.“
Bol Kretónovým dlhoročným veštcom a poradcom, vždy mu dobre radil, vďaka nemu sa Kreón stal kráľom.
Strážca
citát: „Raz duša varovala: blázon načo ideš ta kde očakávaš trest! A inokedy zas: čo otáľaš, ty smelec, predsa neunikneš trestu, ak to Kreónovi povie niekto iný!“
Kreón ho poveruje strážením mŕtvoly, on musí oznámiť zlú správu.
Náčelník zboru
citát: „O nič nepros, lebo každý človek má svoj osud, ktorému sa nevyhne.“
Je verný svojmu pánovi, snaží sa mu radiť a pomáhať i napriek tomu, že s ním v mnohých prípadoch nesúhlasí.
· Vedľajšie postavy:
prvý posol, druhý posol
 
KOMPOZÍCIA: 1)PROLÓG (príhovor autora, uvedenie do deja) – Antigona a Isména
  Antigona - nebojácna, protikladné postavy s Isménou, aktívna, dcéra Oidipa
  Isména - pasívna, postrach, poslušnosť, pud sebazáchovy
  2)EXPOZÍCIA – Kreón, bratia Polyneikos a Etheocles
  Kreón- zásadovosť (trvá na dodržaní príkazu), zákaz pochovať zradcov Téb
  Etheocles- bojoval za mesto Téby
  Polyneikos- zradca (zradil Téby)
  3)KOLÍZIA
  Antigona sa rozhodne pochovať svojho brata
  4)KRÍZA
  Stretnutie Antigony a Kreóna
  Kráľ: nemusí argumentovať, má moc
  Antigona: argumentuje tým, že sú to jej bratia a že si zaslúžia dôstojné pochovanie
„Na svet som prišla milovať, nie nenávidieť.“
  Haimon: Kreonov syn, Antigonin snúbenec, presviedča Kreona aby ju ušetril, no neobmäkčil 
  jeho srdce
  5)PERIPETIA
  Obratom je, že Kreon dal na radu veštca, aby zmenil svoje rozhodnutie
  6)KATASTROFA
  Antigona sa obesí, Haimon spácha samovraždu
  7)EPILÓG
  Zomiera aj Kreonova manželka, Kreon ostáva sám – zámer autora: trest pre krutého 
  a tvrdohlavého kráľa (príde o milovaných)
 
· Ponaučenie: „Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastný. Nehrešte, uráža to bohov! Človeka. kt. si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová, neminie veľký trest.“
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/11389-staroveka-literatura-anticka/